Katka, čo vás priviedlo k tancu?
– K tancu som sa dostala už ako osemročná, keď ma moja babka zobrala na jednu tanečnú súťaž. Keď som zbadala tie nádherné kostýmy, okamžite som sa zamilovala a o dva dni som bola na prvom tréningu. (Úsmev.)
Kedy ste si uvedomili, že sa mu chcete venovať aj profesionálne?
– V podstate to bolo trochu šťastie, okolnosti a asi aj talent. Mnoho tanečníkov tancuje popri škole a raz sa musia rozhodnúť, ktorou cestou sa poberú. Väčšinou s tancom končia po vysokej škole. Ja som to mala naopak. Tancom som žila a vysokú som si popri ňom dorábala tesne pred tridsiatkou. Dlho bol mojím poslaním, nevedela som si predstaviť žiť inak. Až kým sa mi nenarodila Izabelka. (Úsmev.)
Skúšali ste aj iné športy?
– Celá moja rodina je športovo založená. Brat sa ešte donedávna profesionálne venoval hokeju, ja tanečnému športu, spolu sme lyžovali, behávali. Dodnes chodím s mamou do fitka, cvičíme jogu. Šport je náš život a inšpirujeme sa navzájom.
Mali ste chvíle, keď ste si povedali, že s tým skončíte?
– Áno, mala, samozrejme, pretože to nie je ľahká práca. Len malé percento ľudí sa uchytí a zviditeľní svoje meno. Ostatní profesionálni tanečníci sú skôr ako doplnok k spevákom alebo hercom. Hrajú druhé husle. Čo je veľká škoda, lebo mnohí z nich sú extrémne talentovaní. Mala som to šťastie, že ma ľudia spoznali vďaka televízii, ale aj tak boli obdobia, keď nebolo do čoho pichnúť. Tanec však vždy bol a asi aj navždy ostane nejakým spôsobom mojou súčasťou, pretože ho milujem.
Čomu sa aktuálne pracovne venujete?
– Venujem sa svojmu profilu na Instagrame. Snažím sa inšpirovať ľudí k zdravému životnému štýlu a veľmi ma to baví. Je to len pár mesiacov, odkedy Izabelka nastúpila do škôlky, a počas nich bola už niekoľkokrát chorá. Preto som si povedala, že počas tohto obdobia, kým si buduje imunitu, si nebudem na seba nakladať viac práce ako doteraz. Chcela by som uskutočniť pár projektov, ktoré mám už dlho v hlave, ale to má ešte čas. Naučila som sa, že niektoré veci sa nedajú urýchliť, aj to, že je úplne v poriadku mať aj trochu voľnejšie obdobia. Takže pohoda. (Úsmev.)
Kedysi ste sa venovali aj internetovému obchodu s oblečením. Neuvažujete, že by ste sa k tomu vrátili?
– Kattivu stále máme v srdci a určite by sme sa k nej chceli vrátiť. Ale oficiálne je náš obchod na materskej dovolenke.
Vtedy ste podnikali s kamarátkou Ivanou Gáborík. Čo vás okrem tanca spojilo?
– S Ivou máme nejakým spôsobom prepojené životy odmalička. Je to zábava. Najprv sme sa ako deti stretávali na tanečných súťažiach, neskôr sme sa úplne náhodou stretli na skúškach na vysokú školu a jeden ročník sme strávili spoločným štúdiom. Potom prišli série Let’s dance, neskôr bola súčasťou aj môjho divadelného projektu Just dance, chodili sme vystupovať na firemné akcie, no a nakoniec sme založili spoločnú firmu a podnikali sme. S Ivou si nejako zvláštne rozumieme, aj keď sme úplne iné povahy, super sa vieme doplniť. Rozumejú si aj naše deti, čo je plus. No a vždy, keď spolu natočíme nejaký krátky tanček na Instagram, má to obrovský úspech. Ľudia asi cítia dobrú energiu, ktorá je medzi nami.
