Kontroverzná výpoveď Viktora Vinczeho, Adela prehovorila: Z čoho budú žiť? Odpoveď vás prekvapí
27. 6. 2025, 14:45 (aktualizované: 27. 6. 2025, 15:11)
„My sme vždy fungovali relatívne skromne, nikdy sme nechodili na luxusné dovolenky. To mám od rodičov. U nás sa vždy šetrilo, ja som nosila oblečenie po sestre. Tak som bola dobre nastavená mojimi rodičmi, že som sa necítila menejcenná, keď som nemala nejakú hračku alebo niečo. A z tohto som si veľa odniesla do svojho života. Tým, že máme splatený trojizbový byt a jasné, máme do niečoho zainvestované, ale nie je to nič zásadné, tak viem, že k životu veľa nepotrebujem. A vždy som nejak verila, že vždy peniaze budú alebo sa niečoho vzdám.“
A čo bude robiť Viktor? Bude pilot na plný úväzok?
„Áno, už sa obzerá aj za týmto… On sám by nechcel byť pilot, ktorý je mesiac preč. Tak to nechávame prirodzene vykvasiť a uvidí sa, kde a ako sa mu to nastaví. Ale je to niečo, čo miluje a v čom sa cíti šťastný.“
Adela prišla do podcastu v ležérnom oblečení a bez mejkapu, FOTO si pozrite TU
Pozrieť galériu k článkuKeď prídete o prácu po tridsiatke: Ako sa psychicky nezrútiť a nájsť nový zmysel
Strata zamestnania po tridsiatke dokáže otriasť sebavedomím, vyvolať stres, úzkosť či pocity zlyhania. Zrazu sa mení všetko – denný režim, finančná istota aj predstava o vlastnej budúcnosti. Ale hoci sa to na prvý pohľad môže javiť ako koniec, často ide o nový začiatok. Ako sa psychicky nezrutiť, keď dostanete výpoveď po tridsiatke, a čo robiť ďalej?
1. Dovoľte si cítiť smútok, ale neutápajte sa v ňom
Je úplne normálne, že po výpovedi človek cíti sklamanie, hnev alebo neistotu. Neznevažujte tieto pocity – priznajte si ich. Plač, zlosť, obavy – to všetko je súčasťou uzdravovania. Ale netrvajte v tom dlhodobo. Po úvodnej fáze je potrebné zdvihnúť hlavu a začať konať.
2. Neberte to ako osobné zlyhanie
Výpoveď je často výsledkom faktorov, ktoré vôbec nesúvisia s vašimi schopnosťami – reorganizácia firmy, šetrenie, zmena vedenia... To, že ste prišli o prácu, neznamená, že ste neschopní. Znamená to len toľko, že kapitola sa skončila a pred vami je ďalšia. Možno ešte lepšia.
3. Využite čas na sebapoznanie
Po rokoch v jednom zamestnaní človek často zabehne do rutiny a prestane vnímať svoje túžby či silné stránky. Teraz je ten správny čas položiť si otázky:
Čo ma baví?
Čo mi v predchádzajúcej práci chýbalo?
V čom som naozaj dobrý/á?
Je niečo, čo som chcel/a vždy vyskúšať, ale nebol na to priestor?
Toto obdobie môžete využiť ako čas na nový štart – v inom odbore, s vlastným podnikaním či v štúdiu.
4. Zvážte rekvalifikáciu alebo doplnenie vzdelania
Po tridsiatke je človek ešte stále dosť mladý na zmenu kariéry. Dnes existuje množstvo kurzov, školení či online vzdelávania, ktoré vám môžu otvoriť dvere do úplne nových oblastí – IT, marketing, dizajn, koučing, remeslá, jazyky... S dobrou voľbou vám môže pomôcť aj kariérny poradca.
Newsletter Nového Času pre ženy
Chcete mať prehľad o všetkom, čo vás baví?
Prihláste sa do nášho newslettra a už vám neunikne ani jedna klebeta o vašich obľúbených prominentoch, seriáloch či mužoch! Móda, sex, zdravie aj inšpiratívne príbehy – to všetko priamo do vašej schránky. Odoberajte tu!
5. Financie si naplánujte, ale nenechajte sa nimi paralyzovať
Strata príjmu je stresujúca, no panika nič nevyrieši. Sadnite si, spíšte si výdavky, rezervy a prípadne zistite, na aké dávky máte nárok. Ak treba, dočasne siahnite po menej kvalifikovanej práci – nie ako prehru, ale ako medzičas. Je to dočasné riešenie, ktoré vám dá čas a priestor na nové smerovanie.
6. Rozprávajte sa o tom, čo prežívate
Nezatvárajte sa do seba. Hovorte o svojich obavách, plánoch a pocitoch s blízkymi. Môžu vám ponúknuť iný pohľad, dodať podporu alebo vás prepojiť s niekým, kto hľadá práve človeka ako ste vy. Sieťovanie a kontakty bývajú často kľúčom k novým príležitostiam.
7. Venujte sa sebe – fyzicky aj psychicky
Pravidelný pohyb, zdravá strava, pobyt na čerstvom vzduchu či chvíle s rodinou vám môžu pomôcť udržať si stabilitu. Nezabúdajte na veci, ktoré vám robia radosť – čítanie, hudbu, šport, dobrovoľníctvo. To všetko sú piliere, o ktoré sa môžete oprieť, keď je duša otrasená.

8. Pozrite sa na to ako na príležitosť
Aj keď to teraz možno nevidíte, výpoveď môže byť tou najlepšou vecou, ktorá vás v profesijnom živote stretla. Mnohí ľudia práve po strate zamestnania začali podnikať, zmenili odbor, našli si prácu snov alebo sa konečne našli v tom, čo im skutočne dáva zmysel.
Výpoveď po tridsiatke nie je koniec. Je to prerod. Kým jedny dvere sa zatvárajú, iné sa otvárajú. Dôležité je nezostať stáť v prievane a nehľadieť len na to, čo sme stratili, ale aj na to, čo môžeme získať. Sebadôvera, otvorenosť novým veciam a aktívny prístup sú kľúčmi k tomu, ako túto výzvu zvládnuť a premeniť ju na nový začiatok.
Diana: Výpoveď mi zmenila život. Prišla som o prácu, ale našla samu seba
Keď 34-ročná Diana prišla o svoju prácu v administratíve, najskôr ju zachvátila panika. Pracovala v tej istej firme viac než osem rokov, poznala tam každý kút, každého kolegu a svoju pozíciu mala „v malíčku“. Bola spoľahlivá, zodpovedná, no práve preto bola pre firmu po zmenách „zbytočným luxusom“. Odchod bol rýchly a studený. Dovidenia, bez poďakovania.
„Bola som v šoku. Nechápala som, čo sa deje. Prišla som domov, sadla si na gauč a asi dve hodiny len pozerala do prázdna. Mala som pocit, že sa mi rozpadol svet,“ spomína.
Prvé dni: plač, strach a pochybnosti
Diana si najskôr prešla fázou smútku, výčitiek a obáv. „Prečo práve ja? Čo budem robiť? Z čoho zaplatím účty?“ pýtala sa sama seba. Po počiatočnom šoku sa ale začala diať pomalá, tichá zmena. Vstávala každé ráno skôr, ako keby do práce šla, a začala si písať denník. „Potrebovala som sa z toho vypísať. A v tom písaní som objavila zvláštny pokoj. Začala som si všímať veci, na ktoré predtým nebol čas.“
Návrat k sebe
Po dvoch týždňoch ticha a analýz sa rozhodla: neurobí rýchly kompromis. Nepôjde hneď robiť čokoľvek, len aby mala výplatu. „Chcela som zistiť, čo vlastne chcem. Čo ma baví, čo ma napĺňa, čo robím rada.“
Vždy rada piekla – koláče, chleby, sušienky. Sledovala zahraničné foodblogy, skúšala recepty a vyžívala sa v zdobení tort. No nikdy si to nedovolila brať vážne. „Veď to je len hobby, nie práca,“ opakovala si roky.
Po výpovedi sa však rozhodla ísť na kurz pečenia, ktorý našla zadarmo vďaka podpore úradu práce. A tam to začalo.
Prvé objednávky, prvý strach
Na Facebook dala pár fotiek tort a ozvalo sa niekoľko známych. Najskôr piekla zadarmo, potom za „symbolickú“ sumu, potom si založila živnosť. „Pamätám si, ako som sa bála, že to nezvládnem. Ale mala som aj eufóriu – že robím niečo, čo mám rada. Po rokoch som sa tešila do práce.“
Dnes má Diana doma malú cukrársku dielňu, denne zvládne aj štyri torty, prijíma objednávky cez Instagram a nedávno sa zúčastnila svojho prvého lokálneho trhu. S úsmevom hovorí: „Áno, makám viac ako v kancelárii. Ale robím to, čo milujem. A konečne mám pocit, že žijem svoj život, nie život niekoho iného.“
Čo by odkázala iným?
„Nebojte sa konca. Niekedy je výpoveď to najlepšie, čo sa vám môže stať. Len to vtedy ešte netušíte. Dajte si čas, dovoľte si padnúť, ale nezostaňte ležať. V každom z nás je niečo jedinečné. Treba len zistiť, čo to je – a nebáť sa za tým ísť.“
Diana dnes pečie pod vlastnou značkou, uvažuje o otvorení malej prevádzky a pravidelne podporuje iné ženy, ktoré zvažujú zmenu kariéry. Výpoveď ju najskôr zlomila, ale napokon postavila na nohy. A možno práve vďaka nej žije svoj najúprimnejší život.