Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Krainová: Karel je muž môjho života, bude aj pri pôrode

Simona Krainová

Zdroj: anc

Reklama

Mysleli sme si, že Simona Krainová (37) je žena, ktorá má emócie totálne pod kontrolou a svetu radšej ukazuje iba svoju silu. Mýlili sme sa.

Je to dračica. A profesionálka. To bezpochyby. Keď však prišla na rozhovor, stále nádherná a sexi, v krátkych nohaviciach a blúzke, pod ktorou sa jej guľatí bruško, vôbec nezakrývala, že je unavená, a na tvári jej prebiehal súboj protichodných emócií.

A nielenže to nemaskovala, otvorene hovorila o tom, čoho a prečo sa bojí, aj to, prečo napriek tomu, že má po boku skvelého chlapa, neverí v lásku na celý život.

Vyzeráte šťastná a zároveň vydesená...

Áno, presne tak sa cítim. Ale to je v poriadku, človek musí mať emócie pomiešané, nemôže byť iba šťastný. Prvý raz v živote zažívam niečo, s čím som sa nikdy nestretla, je logické, že som plná obáv rôzneho druhu. Ale už prevláda najmä pocit šťastia. Zažívam tie krásne momenty, keď miminko kope, keď sa hýbe. Úplne sa mi prevracajú hodnoty, zrazu mám viac strach o to malé než o seba, som menej sebecká. Mením sa, druhá Simona akoby zo mňa vystupovala, stojí obďaleč, ja sa na ňu dívam a pýtam sa: Ty si kto? Zvláštny pocit.

A ako vami mávajú hormóny?

Mávajú, ale ja som zvláštny mix, pretože som vášnivá a emotívna, ale zároveň aj veľmi praktická.

Dokážete sa tak ovládať, že rozum víťazí nad srdcom?

Všetko si dokážem vysvetliť, zdôvodniť, zrátať za a proti, ale v momente, keď mi srdce začne biť na poplach, hlavu nepoužívam. Vtedy nie som praktická ani náhodou, skôr neviem sama seba zvládať. A vždy sa spálim. Dnes si už nerobím ilúzie o láske na celý život a o tom, že človek dokáže s niekým žiť navždy, hoci by bolo fajn, keby ma život príjemne prekvapil.

Tento názor ste nezmenili ani potom, ako ste stretli Karla Vágnera, vášho súčasného partnera a otca vášho dieťatka?

Nie, pretože si nechcem vybudovať šťastnú rodinu za každú cenu. Nemám tendenciu žiť v pseudosvete ako mnohí, ktorí zo všetkých strán vystavujú na obdiv svoj pseudošťastný balíček: Pozrite sa, takto to má vyzerať, ja mám dve krásne, zdravé deti, úžasného manžela, aj ja som dokonalá a veľmi, veľmi šťastná. Myslím si, že ľudia, ktorí to robia, sú práve dokonale nešťastní. Ja si budem radšej žiť svoj, pre niekoho nie príliš dokonalý život, ale budem naozaj šťastná.

Ale teraz ste, nie?

Áno, a vychutnávam si to, ale nemám tendenciu vykrikovať do sveta, aká som šťastná, a že Karel je muž môjho života.

Prečo nie, keď je to pravda?

Pre istotu. Momentálne ma robí najšťastnejšou ženou na svete, ale čo bude o týždeň, mesiac, rok? Bola by som rada, keby som s ním vydržala toľko ako moji rodičia, tí sú spolu 43 rokov. Tiež mali svoje hore a dole, nemali to ľahké, ale oni sú schopní robiť vo vzťahu oveľa viac kompromisov ako ja. Veľmi sa mi páči, keď človek dokáže o vzťah bojovať, ale neviem, či to dokážem. Možno ma dieťa naučí byť menším sebcom. Neviem, neviem, ako si so všetkým poradím, ale za tento krok do neznáma som vďačná.

Takže odmietate byť zviazaná nejakou kultúrou, zvykmi, predsudkami a nechcete žiť v partnerstve, ak nefunguje. Týmito postojmi sa od väčšiny ľudí asi líšite. Cítite sa preto ako exot alebo ako múdra žena?

Veľa ľudí, s ktorými o tom hovorím, mi dáva za pravdu. Kamaráti, ktorí riešia svoje partnerské krízy, sa chodia ku mne radiť. Je to paradox, lebo keď sa pozriete na moje vzťahy, môžete si povedať, že som tá posledná, ktorá by mala radiť. Neviem, či som múdra, ale určite som si v živote svoje prežila, tým najpoctivejším spôsobom, ako sa dalo, som svoje srdce otvorila a ponúkla ho. Dopadalo to rôzne, väčšinou som si pekne nabila nos, ale nevidím to ako hendikep. Podľa mňa by si človek nemal držať odstup a dávať si pozor, aby sa nezamiloval priveľmi alebo primálo, lebo vtedy vzťahom manipuluje a nie je schopný milovať. Keď sa láske oddám, je to so všetkým, čo k tomu patrí. Chcem všetko prežívať naplno a som schopná za to platiť daň.

Aha, takže to je ten spôsob, akým ste boli schopná po všetkých tých sklamaniach vliezať do ďalšieho a ďalšieho vzťahu a každý jeden ste považovali za vážny?

(Úsmev.) Podľa mňa iný spôsob lásky nie je. Ak mi je s niekým dobre, ak mi v tom momente dáva to, čo potrebujem, idem do toho bez ohľadu na to, čo hovorí okolie. Áno, sú z toho potom karamboly, ale zažila som aj krásne chvíle a neľutujem jediný vzťah, ktorý som mala. Neviem žiť inak, srdce mi musí biť naplno. Nechcem byť dokonalá panička, ktorá má pod kontrolou city, prácu, priateľov, lebo vtedy ste napoly mŕtva. Radšej budem vždy balansovať medzi dobrom a zlom, medzi nebom a peklom, ale aspoň viem, že žijem.

Závideniahodná guráž! Ale aby ste nevyzerali ako superžena, povedzte, aj fňukáte?

Nie som buldozér, ako o mne hovoria. Verejne síce dávam najavo neporaziteľnú silu, ale tie vankúše, čo som totálne zmáčala, by zaplnili hádam aj vagón. Keď milujete, tak sa aj trápite. Neverím, že láska je iba plná šťastia. Hoci s Karlom ten pocit mám. Je Slovák, ale ja hovorím, že mi spadol z Gurunu. Úplný mimozemšťan – dobrý, nekomplikovaný, nerobí na mňa žiadne tlaky. Sme až neuveriteľne symbiózni. Možno je to tým, že sme ešte stále vo fáze zamilovanosti, v tej, keď je láska slepá, ako sa hovorí, ale aj tak som takýto vzťah ešte nemala. Nie je to hore a dole, stále je to iba hore.

A vy čakáte, kedy sa to pokazí?

Áno, stále na neho pozerám, čakám na zlú reakciu, hľadám niečo negatívne... Ale zatiaľ jediným malinkým mínusovým bodom je, že necháva oblečenie na zemi. (Úsmev.) Neviem, ako je to možné, ale inak som nenašla nič, čo by mi prekážalo. Obdivujem ho a želám si, aby mal náš chlapec čo najviac charakterových vlastností po ňom. Nech to nie je čert ako ja. Môže mať rožky, ale iba také malé, to celkom stačí. (Úsmev.)

Takže to bude Sebastian?

Preberali sme chlapčenské mená a na tomto sme sa obaja zastavili. Veľmi sa nám páčilo, ale nie je defi nitívne. Stále hľadáme. Ale neprezradíme ho, bude to naše posledné tajomstvo, lebo inak som tehotná absolútne verejne.

Je ťažké byť tehotná verejne? Necítite sa tak, že by ste sa o to najradšej podelili s celým svetom?

Už áno. A musím sa sama na sebe smiať. Mnoho kamarátok bolo tehotných dávno predtým ako ja a nehovorili o ničom inom ako o tom, koľko bábätko meria, ako sa pohlo, kedy koplo... Dokázala som to počúvať päť minút, potom ma to už iba hrozne nudilo. No a ja teraz sama rozprávam viac ako ony. (Úsmev.)

Ale prvé mesiace sa vám rozprávať veľmi nechcelo. Bola to opatrnosť? Alebo niečo iné?

Otehotnela som počas Let´s Dance. Iróniou bolo, že týždeň predtým, ako som vôbec zistila, že som tehotná, vyšla takáto informácia v novinách. Veľmi ma to rozčúlilo, nevedela som, či je to ťah na zvýšenie sledovanosti šou, alebo čo to má byť. Všetci na mňa pozerali, sledovali mi brucho, ja som to všetkým vyvracala, no a prešlo pár dní, v hotelovej izbe som si urobila babytest, a zrejme bol pokazený, lebo bol pozitívny! Bežala som kúpiť ďalších päť. Všetky vyšli rovnako chybne, podľa všetkých som bola tehotná!

Bolo ťažké tomu uveriť?

Samozrejme, veď som mala jedno z najhektickejších období života. S Erikom Ňarjašom sme trénovali šesť hodín denne, okrem toho som lietala sem a tam po celej zemeguli, spávala som štyri hodiny, takmer som nejedla, iba pila. Otehotnieť v takomto stave?! Doktor mi hovoril, že keby som plánovala otehotnieť, tak v takomto strese a životnom tempe by to trvalo minimálne dva roky. Musela by som byť v pokoji, nestresovať sa, vysadiť modeling a dobre jesť... Bolo teda absolútne nepravdepodobné, aby som bola tehotná, a preto nás to tak veľmi prekvapilo.

Ako reagoval Karel?

Všetkých päť testov som uložila vedľa seba na posteľ, Karel sa na ne pozeral a začal sa tak smiať, až mu tiekli slzy. Pýtam sa ho: Ty sa smeješ, keď si nešťastný? A on na to, že sa smeje, len keď je šťastný. Namietala som, že sa poznáme iba štyri mesiace. Karel povedal, že nevie prečo, ale má dojem, že sa poznáme veľmi dobre, a na zvyšok toho, čo ešte o sebe nevieme, budeme mať celý život. Mal pravdu, bolo to hŕŕŕ, ale zrazu sa mi zdalo úplne prirodzené, že som tehotná.

Ako prirodzené? Ako osud?

Presne, akoby to matka príroda zariadila miesto mňa, pretože je múdra, mne niektoré fakty dochádzali dlhšie. (Úsmev.) Keď som sa s Karlom spoznala, vôbec som nerozmýšľala o nejakom vzťahu, chcela som si oddýchnuť od všetkých tých afér a vecí, ktoré sa diali. On bol úžasný, ale chcela som ho iba ako kamaráta. V tom čase som si z New Yorku priviezla prasaciu chrípku, zrazu som mala niektorých kamarátov iba na telefón, asi sa báli, že sa nakazia. Ale keď sa o mojej chorobe dozvedel Karel, okamžite prišiel a vyhlásil, že som to najkrajšie prasiatko na svete. (Úsmev.) Chodil za mnou každý deň, čítal mi knižky, púšťal DVD, nosil jedlo a ja som zistila, že sa mu i takto ozaj páčim, že som pre neho strapatá mačka a že je to človek, ktorého by som chcela po mojou boku, pretože ma mal naozaj rád, aj s prasacou chrípkou, flanelovou pyžamou, kruhmi pod očami a neumytými vlasmi. Že má rád mňa, takú, aká som, nie ilúzie, ktoré sú okolo mňa.

Predchádzajúci partneri dali viac na pozlátku?

Nechcem ich súdiť, ja som si asi zámerne vyberala chlapov, ktorí boli dosť sebeckí. Preto sa asi nemôžem čudovať, že som nikdy nebola na prvom mieste. Tam bola kariéra, a keď sa potrebovali vyrozprávať, boli smutní alebo sa chceli zabaviť, prišla na rad Simona. Karel je ich pravým opakom. Vie úplne presne, kto je u neho na prvom mieste, ja sa s tým až teraz učím žiť a veľmi sa mi to páči. (Úsmev.)

Mali ste niekoľko vážnych známostí. Predtým ste dieťatko nechceli? Nebol ten pravý čas?

Neviem, či nebol správny čas, nikdy som to neriešila, na rozdiel od bulváru. Dieťa som, samozrejme, raz chcela mať, ako každá normálna žena, ale či práve teraz alebo práve s tým, som nechala na osud. Dnes som rada, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Verím, že všetko má svoj čas a všetko sa deje z nejakého dôvodu. Strasti, ktoré som prežila, zo mňa urobili zrelú ženu, a možno práve vďaka tomu som až teraz pripravená byť dobrou mamou, aj keď moja istota zatiaľ nie je stopercentná. (Úsmev.)

Aké výhody vidíte v tehotenstve vo vyššom veku? A nevýhody?

Cítim sa dobre, možno je to tým, že sa posledných päť rokov intenzívne starám o svoju kondičku. Samozrejme, môžu nastať komplikácie, ale to sa môže prihodiť ktorejkoľvek žene. Mám o 12 rokov mladšiu tehotnú kamarátku, obe sa bojíme, čo bude, ale kým ja sa bojím, aby som si vedela rady s maličkým, ktorý bude odo mňa stopercentne závislý, aby som ho vedela utíšiť a vychovať, ona sa bojí, že už nebude môcť ísť na diskotéku, na večeru s kamarátkami a že partia na ňu zabudne. Toto ja neriešim. Naopak, teším sa na momenty, keď ružové bábätko bude spinkať, dudlať cumlík, ja budem sedieť zavalená knihami o dojčatách a v kuchárkach, na pleci ogrckaná plienka, a budem študovať a piecť buchty, ktoré budem hádzať rovno do záchoda, lebo pravdepodobne nebudú požívateľné. (Úsmev.) Viem, že to bude „záhul“, ale chcem si to naplno vychutnať.

Chcete to zvládať sama? Bez pomoci mamičiek, babičiek či opatrovateľky?

Babičky sú veľmi ďaleko, ale s opatrovateľkou rátam. Už zháňam nejakú z Filipín.

Z Filipín?! Z druhého konca zemegule? Prečo?

Moje kamarátky majú s opatrovateľkami z Filipín iba dobré skúsenosti. Sú pokorné, pracovité a k deťom milé, navyše veľmi diskrétne, čo ako známa osoba určite vítam. Zatiaľ netuším, ako veľmi ju budem vlastne potrebovať, ale istota je istota. Čo keď niečo nezvládnem a babička na telefóne nie je práve optimálna pomoc. Navyše, vďaka tomu by som mohla mať priestor aj na prácu, hoci už asi nie takú intenzívnu ako predtým. Ale zatiaľ si nedokážem predstaviť, že budem iba doma s dieťaťom.

Takže porodíte, a šup do práce?

To nie, určite nechcem iba porodiť a tým by sa moje materské radosti a starosti končili. Tak ako všetko robím zodpovedne, tak sa chcem starať aj o miminko.

Doteraz ste si život organizovali sama, jediné, čo ste museli dodržať, boli termíny v zmluvách, ale inak ste si robili, čo sa vám chcelo. A zrazu vám bude život riadiť taký malý človiečik. Desí vás to?

Našťastie mi to ešte nedochádza, myslím, že sa zbláznim neskôr. (Úsmev.) Som tak veľmi slobodná a spontánna, že to desí aj môjho agenta. Niekedy nevie, čo si so mnou počať, pretože sa s ním popoludní stretnem na káve, pokecáme, a o tri hodiny neskôr mu zavolám, že som na ceste do Los Angeles a že tam budem s kamarátkou dva týždne. Milujem premiestňovať sa, cestovať, navštevovať priateľov, ktorých mám po celom svete. Toto bude veľký škrt cez môj rozpočet.

A čo keď sa vám to tak zapáči, že budete chcieť druhé, tretie, štvrté dieťa?

Kiežby! Veľmi si to želám. Chcela by som ešte dcéru. A domček so záhradkou a psa... To zas nie, ja aj Karel potrebujeme mesto, cítiť jeho energiu, počuť hlasy ľudí, rachotenie električiek a cinkanie vidličiek z reštaurácií. Skôr sa obzeráme po nejakom domčeku pri mori, pretože to, na rozdiel od vidieka, milujeme.

Sebastian by sa mal narodiť na Vianoce. Bude Karel pri rozbaľovaní tohto darčeka?

Nielen on, myslím, že tam bude aj moja sestra, kamarátky, môj agent...

Všetci v pôrodnej sále?

Nie, ale budú niekde nablízku, aby ma podporili. Uvidíme, aké hektické to bude a ako rýchlo to pôjde či nepôjde.

A kto bude mať právo či povinnosť byť s vami na sále?

Bude tam Karel, aj keď som mu povedala, že na tom netrvám. Aj samičky v prírode rodia samy a až keď mláďatko olížu, privedú ho do rodiny. Ale Karel odmieta byť kdekoľvek inde než so mnou, darmo mu hovorím, že by bol možno radšej s kamarátmi na poháriku. Chce tam byť so mnou od začiatku do konca, a vraj keď bude treba, tak to za mňa vytlačí. (Úsmev.) Už teraz sa pripravuje.

Učí sa dýchať?

Áno. Zatiaľ viac ako ja. (Úsmev.)

Vyberáme pre vás niečo PLUS