Krásavci z titulných stránok

EVA sa rozhodla na vlastnú päsť zistiť, ako sa veci majú a vyspovedala pre vás troch krásavcov, ktorým sa v modelingu skutočne darí. Výsledok misie? Ani jeden sa nepriznal k tomu, že by prežíval vo svetle reflektorov duševný orgazmus a všetci traja pôsobili až nenormálne normálne.

Radek Běhal (22)

Elite Prague

Sympatického rodáka z Českej republiky s hnedými vlasmi a prezývkou William sme zastihli počas prípravy tohto článku v Kórei.

Iba vešiak na šaty?

Svojím spôsobom sme my modeli a modelky naozaj niečo ako „vešiaky“. Veľa ľudí to o nás hovorí, ale je tu jedna vecička, ktorú oni nevidia. Za tou prezývkou „vešiak“ sa skrýva aj veľa práce a trpezlivosti. V modelingových začiatkoch si človek nemôže len tak lusknúť prstom a vyhlásiť: „Tak, zajtra už budem fotiť slávny katalóg.“ Najskôr sa musí vypracovať, urobiť prvé fotografie a každý deň sa snažiť o to, aby dobre vyzeral a bol v kondícii. (úsmev) A tým som vlastne chcel povedať, že podľa mňa určite modeli nie sú len vešiakmi. Ďalšia vec, ktorá sa všeobecne traduje, je, že modelky, a teda aj modeli, sú povrchní. Myslím si, že niektoré modelky, ktoré fotia známe značky alebo majú väčší úspech, svojím spôsobom naozaj povrchné sú. Samozrejme, nemôžem to tvrdiť so stopercentnou istotou, ale spoznal som sa a stretol s mnohými, o ktorých to platilo. Niektoré akoby videli už iba seba a svoju vyumelkovanú tváričku, nad ostatných sa nadraďujú, čo sa mi teda veľmi nepáči. Keď som napríklad pri fotení editoriálu do jedného magazínu narazil na takú osobu, nedali sa s ňou prehodiť ani tri slová! (smiech) Práve preto uznávam modelky, ktoré sú v tejto brandži úspešné, a pritom stoja stále nohami na zemi. Klobúk dole pre nimi... S mužmi modelmi je to trochu inak, správame sa k sebe viac priateľsky. Iste, aj medzi nami sa nájdu povrchní jednotlivci, ale väčšinou sú chlapi modeli „v pohodičke“. Pritom muži v modelingu zarábajú oveľa menej než ženy... Na druhej strane však, prečo nie? Ľudia túžia vidieť v časopisoch skôr krásne dievčatá, nechcú sa nadchýnať pri pohľade na mužských modelov. No dobre, možno chcú, ale v prípade dievčat je dopyt predsa len väčší. (smiech) Pri fotení do časopisov vlastne nie je až taký rozdiel medzi gážou modelov a modeliek, ten sa prejavuje predovšetkým vo veľkých kampaniach. Nie je to však zákonité pravidlo. A koľko zarábam ja? Skúste si tipnúť... (smiech)

Zaťažený na krásu

Čo sa týka krásy žien, ktoré sa mi páčia, nerobím rozdiely medzi modelkami a „obyčajnými smrteľníčkami“. Ja sám si o sebe myslím, že som človek ako každý iný a v prípade modeliek to vnímam rovnako. Vlastne nie. Skôr uprednostním normálnu dievčinu, ktorá je „v pohode“! Páčia sa mi dievčatá, ktoré sú bystré, samostatné a... hlavne normálne. Naozaj nepotrebujem mať dievča s perfektnými bokmi a podobne, ale človeka, ktorý má srdce na pravom mieste a dokáže potešiť hoci maličkosťou. Z tejto stránky teda zdeformovaný modelingom nie som. Ale je pravda, že pokiaľ ide o pekné veci, tak mám rád pekné oblečenie. Upravený podľa svojho vkusu sa cítim pohodlne a nakupujem to, čo sa mi páči na prvý pohľad. Samozrejme, každý z nás rešpektuje určité značky, otázne je, či za to vyhodíme toľko peňazí, alebo nie.

Keď čaro a sláva pominú

Každý človek je predurčený na niečo iné. Jeden robí to, druhý zasa ono... Keď som mal asi šestnásť rokov, tak mi ľudia začali hovoriť, že by som mal skúsiť modeling, ale ja som to nebral vážne. V podstate som ani nevedel, čo to ten modeling vlastne je. A potom sa to z ničoho nič v priebehu niekoľkých momentov rozbehlo. Šup sem, šup tam! (smiech) Dnes môžem odporúčať vyskúšať to každému, kto si myslí, že na to má. Prečo by aj nie? Ja držím palce všetkým, ktorí sa o to pokúsia, želám im čo najväčšie úspechy a hlavne veľa trpezlivosti! Treba však rátať aj s negatívami. Ja napríklad cítim, že strácam kontakt s rodinou a najlepšími priateľmi doma. Rodina je ešte v poriadku, tá sa azda nestratí, ale kamaráti sa na mňa začínajú pozerať iným pohľadom. Niečo v tom zmysle, že som akože bohatý a mám sa úžasne atď. Lenže ono to nie je tak, ako si to predstavujú, čo ma štve. Niekedy, keď o sebe dlho nepočujeme, cítim, že to už nie je také ako kedysi. O pár kamarátov som už kvôli tomu prišiel a veľmi ma to mrzí. Byť v kontakte je skrátka veľmi dôležité. Veď kto vie, čo bude o pár rokov? Práce sa nebojím, robil som už na všetkých možných miestach a mám teda aj skúsenosť s „normálnou“ prácou. Nechám to na osud, čo bude, to bude. (úsmev)

Zopár informácií z Radkovho booku a nejaká tá pikoška navyše:

Výška/váha: 187 cm/81 kg
Niektoré zo zaujímavých kampaní, v ktorých sa objavil: Fragrance of perfume Byblos, Gizia, Vigoss jeans, Kenvelo Fall/Winter 2006
Pracoval v: Turecku, Švajčiarsku, Taliansku, Rakúsku, Indii, Kórei, Japonsku
Modelom je: od roku 2005
Na tejto práci ho baví: cestovanie, kontakt s ľuďmi, spoznávanie nových ľudí, permanentné presúvanie sa z miesta na miesto, dobrodružstvo...
Keď nepredvádza, tak: študuje anglický jazyk a chémiu, venuje sa športu (už 15 rokov hrá súťažne hádzanú), posilňovaniu, počítaču (úprave webových stránok), čítaniu kníh. „Veľmi dôležití sú však pre mňa predovšetkým kamaráti.“
Na otázku, či u neho majú šancu potenciálne „baličky“, odpovedal: „Ja si myslím, že určite majú, na vzhľade nezáleží, hlavne to musí byť úprimné a zo srdca. Mimochodom, rád sa snažím dobýjať.” (úsmev)

Alan Némes (20)

Elite Bratislava

Slovák, ktorého tvár ste si nemohli nevšimnúť v najnovšej reklamnej kampani značky Kenvelo, je momentálne tiež v Kórei.

Model ako vešiak

Medzi prácou modelov a modeliek je niekoľko rozdielov. Napríklad chlapi sú v tomto biznise platení oveľa horšie ako ženy, je to už raz tak a v tom si nepomôžeme. Sme platení za prezentácie toho, čo máme na sebe a svet ženskej módy je z tejto stránky oveľa ďalej, takže si myslím, že je aj adekvátne, aby boli ženy lepšie platené. Čo mi však na modelingu prekáža najviac, je pretvárka! O mne si ľudia myslia, že som namyslený, ale pravdupovediac to, že často vystupujem neprístupne, je len môj obranný mechanizmus. Pri tom, s koľkými ľuďmi prichádzam do kontaktu, nedokážem byť otvorený a milý ku každému. Ale keď sa mi z môjho pohľadu zdá niekto zaujímavý, tak som veľmi otvorený. Nemôžem tvrdiť, že patrím k ostrieľaným modelom, ale ak to porovnám so svojimi začiatkami, trochu sa to zmenilo. Pominula tréma, no aj celé to čaro okolo sveta modelingu, ktorý sa zdal sprvu, ako by som povedal, „glamorous“. Dnes už viem, že je to celé iba ilúzia, ale na druhej strane ponúka možnosť stretnúť úžasných ľudí. Často sa otvárujú dvere plné možností, je však otázne, či do nich stihneme vojsť, kým sú otvorené!

Zaťažený na krásu

Moja drahá je obyčajná smrteľníčka, a pritom modelka. Ja vôbec nerozlišujem, či je niekto z tejto brandže alebo nie je! Modeling je povolanie ako každé iné, možno len o trochu ľahšie. Samozrejme, mám rád krásne ženy, vždy som mal na ne slabosť, ale nič na tom nemení fakt, odkiaľ dotyčná je alebo čo má na sebe. Keď ma žena zaujme, skôr skúmam, aká je osobnosť. Často ma dokáže viac zaujať charizma alebo čaro osoby ako krása. Zrejme preto, lebo s krásou prichádzam do styku veľmi často! A dovolím si povedať, že veľa krásnych žien je inteligentných, ale bohužiaľ je ich aj veľa hlúpych. Na danú tému by som dokázal hovoriť veľa, s nespočetnými príbehmi, ale každý asi vie, o čom hovorím. Pokiaľ ide o mňa, nezáleží na tom, či je žena blondína, bruneta alebo červenovláska. V tom nemám vyhranený vkus. Vždy si všimnem ženy, ktoré majú niečo navrch, niečo, pre čo sa oplatí o ne bojovať. Nie som zaťažený ani na trendy, ani na to, čo je práve v móde, „must have“ veci sa ma skrátka netýkajú. Je však pravda, že si potrpím na značkové veci, v tomto ma modeling zmenil. Viem, že to nie je dobré, ale aspoň som v sebe objavil hedonistu – pôžitkára. Neznamená to, že musím mať všetko najdrahšie, ale skôr to, čo sa mi páči. Nerobí mi problém kúpiť si niečo v Číne na markete, často tam nájdem zaujímavé veci, ale keď sa mi niečo zapáči v značkovom obchode, tak aj napriek vysokej cene nemôžem odolať. Nie je to iba záležitosť „handier“, pôžitkár som vo všetkom, čo rád robím – či už je to výber hudby, kávy, tabaku, literatúry alebo filmu. Viem oceniť kvalitu a to je vec, čo som sa v modelingu, možno vlastným pričinením, naučil.

Keď čaro a sláva pominú

Nemyslím si, že tým, že robím to, čo robím, som „vyvolený“ alebo niečo podobné. Skrátka sa mi naskytla táto príležitosť a ja som ju využil. Bol by som hlúpy, keby nie! Viem, že modeling nie je dlhotrvajúca záležitosť, ale v najbližšej dobe nemám iné vyhliadky, okrem toho, že sám rozvíjam svoju osobnosť tým, že sa zaujímam o veci, o ktorých neviem, a preto veľa čítam. Chodím zatiaľ do školy a keď modeling môžem robiť popri nej, tak som len rád! Je to pre mňa taká škola života, lebo človek zistí, akí rôzni môžu byť ľudia a že na Slovensku to s tou závisťou a falošou nie je až také zlé. Hoci práve toto mi vždy doma prekáža najviac. Ak si mladí chalani myslia, že na to majú, odporúčam im, aby modeling skúsili. Musia však myslieť na to, že je dôležité byť vytrvalý a hlavne profesionál.

Zopár informácií z Alanovho booku a nejaká tá pikoška navyše:

Výška/váha: 185 cm/75 kg
Niektoré zo zaujímavých kampaní, v ktorých sa objavil: Kenvelo
Pracoval v: Hongkongu, Istanbule, Aténach, Kuala Lumpure, Singapúre, Soule
Modelom je: od sedemnástich rokov
Na tejto práci ho baví: možnosť cestovať, spoznávať rôzne kultúry, krajiny, ľudí...
Keď nepredvádza, tak: sa venuje škole a rozvíjaniu svojej osobnosti.
Na otázku, či u neho majú šancu potenciálne „baličky“, odpovedal: „Nemajú, už dlhšie som zadaný.“

Tomáš Škouloudík (21)

Elite Prague

Milý, vtipný a „ukecaný“ Čech s prezývkou Bobeš žne momentálne úspechy v talianskom Miláne.

Model ako vešiak

O modelkách a modeloch sa hovorí, že sú povrchní, namyslení a hlúpi? Samozrejme, inak by sa to nedalo robiť. (smiech) Nebudem nič vyvracať, ale koľko hlupákov a povrchných, agresívnych ľudí stretnete dnes na ulici a nemajú nič spoločné s touto profesiou? Ľudí nemožno hádzať do jedného vreca len kvôli práci, každý sme predsa unikát! V modelingovej brandži narazíte na dosť zaujímavé charaktery. Dievčatá, ktoré si myslia, že ich krása spasí ľudstvo – tým sa radšej vyhnite, nič múdre od nich nebudete počuť, väčšinou iba ja, ja, ja – povedzme, že tie tvoria asi 25 percent. Potom je tu asi 25 percent tých, ktorým nikdy nenapadlo, že by mohli niečo také robiť, a keď sa im v tom začne dariť, dajú to svojmu okoliu najavo – tí sú možno ešte horší než ľadová krása v prvom prípade. Ale potom je tu 50 percent tých, s ktorými sa výborne pobavíte, zasmejete a možno sa i zamilujete. A možno som mal iba šťastie na ľudí... ktovie? Inak, veľká časť z nás berie modeling asi tak, že precestujeme kus sveta, zarobíme nejakú „korunu“ a spoznáme nepoznané, ako takí českí Honzovia. Sme v podstate chlapci, ktorí mali to šťastie, že sa narodili so zaujímavou tvárou a skrátka nám prišlo vhod sa zbaliť a spoznať svet. Nájdu sa, samozrejme, ako aj medzi dievčatami, chlapci, čo si myslia, že sú „the most handsome in the world“ a ja ich kvôli tomu nemôžem odsudzovať.

Ale úprimne... nie je nezaujímavý krásavec nudnejší než vtipný „otesánek“? Pokiaľ ide o mňa, keď som mal šestnásť, tak sme sa s kamarátom prihlásili do „Školy modeliek“. Nás a osem dievčat tam učila modelka na dôchodku chodiť – čo bol, samozrejme, bullshit, veď kto z chlapcov sa potrebuje učiť chodiť? Naučili nás to predsa naše matky. (smiech) Ale v rámci tejto školy som si urobil svoj prvý test, ktorý mi potom pomohol, keď som začal v agentúre v Prahe! Postupom času som sa zbavil trémy, človek musí byť v tejto profesii asi tak trochu exhibicionista. A k rečiam o tom, že je modeling pre „vešiaky na šaty“... Nebudem tvrdiť, že to tak nie je – asi pred týždňom na mne skúšali oblečenie pre novú kolekciu E. Zegny, čo znamenalo, že som sa musel osem hodín prezliekať a stáť ako figurína. Predstavte si, že sa na vás pozerá šesť ľudí a hovoria: „krásne, nádherné, skrátiť tu a tam“... Občas som mal pocit, že hovoria o mne. (smiech) Niekedy je to drina, ale na druhej strane z peňazí z toho, že som robil „vešiak“, by som mohol žiť v Čechách pohodlne dva mesiace. Škoda len, že nešli mne, ale agentúre...

Zaťažený na krásu

Pokiaľ ide o modeling a vzťahy, stretol som veľa ľudí, ktorí cestujú ako pár. Veď ktorá z dám by čakala na svojho partnera dva mesiace, aby sa s ním mohla na päť dní stretnúť, a potom ho zasa na dva mesiace pustila do sveta. Každá žena predsa hľadá STÁ- LY vzťah, a to je tu dosť ťažké! Keď sa rozprávam s ľuďmi, tak sú to väčšinou slečny, na ktoré doma niekto čaká – otázka však je, ako dlho a či je naozaj verný. Nespočetne veľakrát som už riešil so svojimi kamarátkami z brandže ich vzťahy a úprimne povedané, je to vždy o tom istom: ona je preč, on niekoho stretol, ona tam nie je, nevidí ho, on si povie, že lepší je vrabec v hrsti než holub na streche a sme pri zrode problému. Je to kruté, ale je to fakt! Väčšinou vzťahy na diaľku skôr alebo neskôr končia a z mužských modelov sa stávajú novodobí námorníci, ktorí majú v každom prístave inú ženu. Ak by som mal povedať, či ma modeling nezdeformoval natoľko, že sa chcem stretávať len s krásnymi ženami, musím povedať, že medzi modelkami mám veľa kamarátok! Občas som našiel aj vzťah, ale, ako som už spomenul, vzťah na diaľku podľa mňa nemá budúcnosť...a preto sa potom o modeloch traduje, že sú kurevníci a majú každú chvíľu inú ženu. Možno by sme mali radi stále tú istú, ale keď si navzájom zídeme z očí a neskôr i z mysle... Každý z nás chce mať predsa niekoho rád a milovať. Tak sa nečudujme, že sa potom pozeráme po nejakej novej láske.

Inak, vzťahy s modelkami podľa mojich skúseností nie sú odlišné od tých s inými ženami. Dokonca by som povedal, že ženy, ktoré nie sú v tejto profesii zainteresované, sú pre mňa zaujímavejšie. Majú odlišný život, inak trávia všedné dni a ľudia predsa nehľadajú plus a plus, ale protiklad, ktorý ich priťahuje! Ja osobne mám najradšej ženy „s guľami“. Také, ktoré majú vyhranený názor, vedia, čo chcú robiť a v živote dokázať a idú si za tým. Od takých žien sa muž môže veľa naučiť a duševne vedľa nich rásť. Ale funguje to aj tak, že sú kluby a párty, kde chodia väčšinou najmä modelky a modeli a nikto nemôže poprieť, že alkohol a tanec podporujú chuť sa „zoznamovať“. Často sa potom ona či on prebudia na mieste, kde by to naozaj nečakali, vedľa niekoho, kto by im ani vo sne nezišiel na um! (smiech) Keby sme sa mali rozprávať o tom, či modelov ovplyvňuje krása aj v materiálnych veciach, tak napríklad okolo mňa sa vždy nájde pár ľudí, ktorí si potrpia na značky a tvrdia, že „keď to nie je Prada či Gucci, tak je to shit“. To je, samozrejme, „blbosť“!

Nedávno som stretol kamaráta z Londýna a ten sa oblieka zásadne z charity shopu – to je obchod, kam dáte veci, keď ich už nenosíte a oni ich predajú a výťažok z tržby ide ľuďom, ktorí peniaze naozaj potrebujú. Mimochodom, kožená bunda za 5 libier či tričko za 2 libry, to sa predsa oplatí. (úsmev) Viem, že veľa modeliek nakupuje v second handoch a rôzne pokútne fejkové oblečenie a vlastne, prečo nie?! Verte mi, je to biznis o oblečení, ale nikto od vás nechce, aby ste to oblečenie zákonite aj nosili! Naopak, ľudia s vlastným štýlom sú omnoho zaujímavejší, nemyslíte? Niektoré kastingy aj tak nie sú o tom, čo máte oblečené, ale o tom, že tam človek čaká dve, tri hodiny a keď potom príde na vás rad a prezerajú si vaše portfólio, klient dostane iba vaše telefónne číslo. Alebo niekto príde a spýta sa vás na niečo – to už máte chuť mu ten book otrieskať o hlavu. Keď potom preskakuje stránky a na konci vám s úsmevom povie: „Ďakujem, ďalší!” – to si človek pripadá trošku zbytočný... Našťastie to nie je na dennom poriadku.

Keď čaro pominie

Je pravda, že s modelingom – mužským i ženským – to ide pomaly dolu vodou. Je tu čoraz viac ľudí a klienti platia čoraz horšie. V dnešnej dobe photoshopu a mejkapu sa môže stať modelom takmer každý! V mužskej oblasti „letia“ typy s ostrými črtami tváre a úzkou vyrysovanou postavou a u dievčat vie každý, ako to je! I tak by som však všetkým mladým chlapcom túto práci odporučil. Teda, za predpokladu, že sú pripravení na odmietanie, hodinové čakania a sú aj duševne pripravení zistiť, že nie sú jediní krásavci pod slnkom. Na kastingoch je občas 150 chlapcov a vy si hovoríte: „Čo tu, sakra, robím ja?“ Ja beriem modeling ako dobrú skúsenosť do života, dokonca som nechal vysokú školu, aby som sa do toho mohol „obuť“ naplno. A neľutujem to! Z času na čas síce človeka prepadnú čierne myšlienky a uvažuje, že so všetkým tresne – a raz to naozaj urobím, lenže v súčasnosti sa naozaj bavím! Za najväčšie pozitívum a prínos pokladám vec, ktorej sa hovorí „orientácia v novom prostredí“. Aj vďaka tomu máte možnosť stretnúť sa jednoduchšie so známymi osobnosťami a celebritami. Väčšinou sa však len mihnú okolo vás a človek ani nemá čas s nimi prehodiť slovo. Nedávno som robil prehliadku s Naomi Campbell, ale... úprimne, kto by sa k nej prebíjal cez troch bodyguardov, však! Ale cením si napríklad stretnutie s Richardom Krajčom – je to naozaj fajn človek, s Lindou Vojtovou, Terezou Maxovou či Denisou Dvončovou, u ktorých som nepostrehol žiadne hviezdne maniere.

Medzi nami, ďalšia z vecí, ktoré sa o modelingu hovoria, je, že je to dočasná práca, ale asi ako pre koho. Práve totiž sedím v apartmáne, ktorý patrí 42-ročnému modelovi. Ten robí túto prácu v Miláne už sedemnásť rokov. Neviem, či je to ten najsprávnejší štýl života – možno by mal byť muž v takom veku už niekde inde, ale na druhej strane, keď ho to stále baví... Ja sám by som sa chcel venovať modelingu tak do dvadsiatich piatich, možno o niečo dlhšie, ale mám svoje sny, ktorých sa nemienim vzdať. Neprezradím však aké, aby som ich nezariekol. (úsmev) Poviem len jedno moje motto: „Máte štetec a farby, namaľujte si raj a potom doň vstúpte!“

Zopár informácií z Tomášovho booku a nejaká tá pikoška navyše:

Výška/váha: 184 cm/75 kg
Niektoré zo zaujímavých kampaní, v ktorých sa objavil: Vogue magazine – China, Kenvelo
Pracoval v: Turecku, Hongkongu, Číne, Singapúre, Kuala Lumpure, Južnej Kórei, Japonsku, Nemecku, Rakúsku, Grécku, Taliansku (a na Slovensku...)
Modelom je: od devätnástich rokov
Na tejto práci ho baví: cestovanie a spoznávanie nových ľudí a kultúr
Keď nepredvádza, tak: „Hrával som futbal predtým, než mi zvápenateli kosti. (smiech) A potom som si povedal, že mať nohy do „o“ sa mi nechce, tak som presedlal na inú kobylu! Nie, futbal milujem stále. A hrám na gitare, snažím sa skladať – a verte, že kto bude počuť môj spev, ten sa určite zloží. (smiech) Baví ma život a všetko v ňom!“
Na otázku, či u neho majú šancu potenciálne „baličky“, odpovedal: „U mňa majú šancu i tie nepotenciálne!“