Krásavec Ján Koleník to v Česku roztočil: Bojujú o neho dve ženy, ktorej dá prednosť?

Jánovi Koleníkovi alias Vladimírovi Valentovi sa v seriáli Prvá republika dvoria hneď dve krásne ženy. A slušnú fanynkovskú základňu má herec aj medzi diváčkami.

Svoj vzhľad ale nijak dramaticky neprežíva. "Nie som ďaleko od doby, keď sa už nebudem môcť spoliehať na to, čo mám v genetickej výbave," hovorí tak skromne, že vás ani nenapadne mu neveriť.

Fyzický vzhľad pre vás teda nie je nijako zásadne dôležitý?

Hodnotiť vzhľad je veľmi subjektívne. Máme tú produkt Vladimír Valenta. Je presne vypočítaný. Čo sa mňa týka, až sa nebudem môcť spoliehať na to, ako vyzerám, vypláva na povrch, či mám kvality, s ktorými si ako herec vystačím v ďalšej fáze.

Ale pre herca býva vzhľad dosť podstatný.

Áno, je určujúci, ale až jeho pohľad na život, na to, čo sa okolo neho deje, a aj vnútorné skúsenosti mu dávajú sľubný predpoklad do budúcnosti. Inak ustrnie na jednom mieste.

Mohli by ste žiť v dobe prvej republiky?

Všetko, čo je, ako sa hovorí, old school, má niečo do seba. Radi hovoríme, že kedysi to bolo všetko krajšie, berieme to nostalgicky, romanticky. Ale moderná je vo svojom historickom horizonte každá doba. Dnešné výdobytky nám uľahčujú život, ale neuvedomujeme si, ako nám ho súčasne aj komplikujú. A to platí tak pre novodobé komunikačné nástroje, tak i pre moderné zbrane alebo upravované potraviny.

Neidealizuje si tak trochu tú dobu? Ľudia k sebe možno boli slušnejší, ale aj oni sa stretávali s kriminalitou, podlosťou, závisťou.

Súhlasím s vami, tú dobu si skutočne idealizujeme. Ľudia boli šťastní, smutní, slabí alebo sa milovali rovnako ako v každej dobe. Som rád, že seriál poukazuje aj na negatívne veci. Má viac vrstiev, ktoré sa odhaľujú postupne. To, čo sa na začiatku môže zdať jednoznačné alebo banálne, je na konci úplne inak. Nebránim sa idealizovaniu čohokoľvek, ak sa idealizuje triezvo, v snahe neklamať seba ani históriu. Idealizovanie nás robí šťastnejšími, je to obraz toho, že potrebujeme, istoty, ktorých sa potom držíme.

Čo myslíte, vymreli už všetci gentlemani?

Gentleman asi nie je len o tom, že vstanem, keď príde do miestnosti žena.

V seriáli oscilujú medzi dvoma ženami: osudovou láskou, ktorá je ale vydatá za vášho brata, a slečnou z vyššej spoločnosti, s ktorou máte krátky románik a neskôr aj potomka. Moja otázka smeruje k dobývaniu žien. Nebojovali muži o ženu svojho srdca tak nejako intenzívnejšie? Dnes, keď raz neuspejú, tak to vzdajú a jednoducho sa pustia za inou korisťou"...

Nežil som v tej dobe, ale vraj antika aj baroko boli dobré. (smiech) Ide o dobové konvencie. Dnes sa ľudia zoznamujú veľmi ľahko. Stráca sa tak trochu úcta a empatia k tomu druhému. Osobná zóna sa skracuje, návrhy sa dávajú na rovinu, koľkokrát aj esemeskou, bez zodpovednosti za reakciu toho druhého. Je to možno až neohľaduplné... Stále ide o to, akým spôsobom chcem zaujať, nadviazať kontakt, udržiavať ho. Dnes je všetko priamočiarejšie, a ako rýchlo sa to môže zomlieť, tak rýchlo sa to aj skončí.

Tiež ma zaujíma: máte radšej brunety, alebo blondínky?

Na základe toho všetkého, o čom som hovoril, máme viac možností a príležitostí, a preto si myslím, že je úplne jedno, či je to blondínka, bruneta alebo ryšavka. A ak sa pýtate na Markétu (Markéta Planková) a Veroniku (Veronika Arichteva, pozn.red), tak obe sú úžasné v tom, že sú každá úplne iná.

Ján Koleník ako Vladimír Valenta hviezdi v českom seriáli Prvá republika.

Kto to je, ten vysoký charizmatický hrdina, ktorému každý piatkový večer podlieha nejedna ženská duša?