Krásna Amanda Seyfried šokuje: Sex ju vôbec nezaujímal!

Je fajn, ak sa hollywoodska hviezda, ktorú chcete vyspovedať, nespráva ako hollywoodska hviezda. Amanda Seyfried má vo svojich dvadsiatich piatich rokoch za sebou kariéru detskej modelky a účinkovanie v niekoľkých vysokorozpočtových filmoch (naposledy hlavná úloha v Červenej čiapočke režisérky Súmraku Catherine Haardwicke).

Práve zažíva veľkú love story s hercom Ryanom Philippom, ináč aj bývalým manželom Reese Whitherspoon, no domov do Los Angeles sa z každého nakrúcania náhli okrem neho aj kvôli svojmu obrovskému austrálskemu salašníckemu psovi Finnovi. A čo je úplne najlepšie, interview sa s ňou dá urobiť bez toho, aby dávala najavo, ako veľmi jej momentálne ide karta.

Čo hovoríš na to, že už zopárkrát ťa médiá titulovali za najkrajšiu ženu Hollywoodu?

Je to troška čudné, nie? Kto má vôbec právo to takto posudzovať? Je pravda, že sa to pekne počúva, ale človek sa tým dostáva pod istý tlak. V skutočnosti tomu aj tak príliš neverím, ale uvedomujem si, že žijeme v spoločnosti, ktorá je posadnutá tým, ako vyzeráme.

V biznise, v ktorom pôsobíš, celkom určite. Si so sebou spokojná, staráš sa o seba poctivo?

Každý týždeň chodím na kozmetiku, z času na čas absolvujem laserovú omladzovaciu kúru a všeobecne sa snažím, pravidelne cvičím. Nemala by som problém ani s botoxom, ak by som mala pocit, že ho potrebujem.

Aká si bola tínedžerka? Tipujeme divoká...?

V prvom rade ma absolútne nezaujímal sex. Skrátka sa mi nejako nedarilo nadviazať spojenie s vlastným telom. Nepovažovala som sa za peknú, naopak, myslela som si o sebe, že som škaredá a úplne mi chýbala sebadôvera. Chodila som s príliš vytrhaným obočím, mala som trocha bruško a moje vlasy boli ako po výbuchu. Bývala som fakt nešťastná a zmätená. Škoda, že náš životný hardware neobsahuje žiadny návod, ako sa vyrovnať s adolescenciou. Myslím, že som sa hlavne snažila neporušovať žiadne pravidlá. Skoro vždy.

Čo najhoršie si vyviedla?

Raz, to som mala asi trinásť, sme sa s kamarátkami dohodli, že povieme rodičom, že zostaneme u niektorej na noc a pritom sme išli spať k úplne inému dievčaťu.

Fakt hrozné.

(Smiech) No a tam sme v skrini našli takú fľašu s čudným modrým likérom... Jej rodičia sa však z ničoho nič vrátili, urobili strašnú scénu a o štvrtej ráno zatelefonovali ďalším rodičom, aby si pre nás všetky prišli. Hovorili, aké sme nemožné a nevychované, ale ostatné mamy a otcovia, ktorí naozaj netúžili vstať z postele v takúto hodinu, síce predstierali, že sú akože nahnevaní, no keď som nasadla do nášho auta, bolo to také to „no, bóže, svet sa nezrúti“.

Bola si vtedy vystrašená?

Definitívne. Puberta je vôbec hrôzostrašná! Prebúdzanie vlastnej sexuality mi zanechalo v ústach horkú pachuť. Mala som pocit, že na mňa odvšadiaľ číha aids a neželané tehotenstvo. Koniec koncov, mnohých dievčatám v mojom veku sa to aj stalo. Bolo ich toľko, že naša škola musela zriadiť akúsi škôlku, aby mohli pokračovať v štúdiu.

Keď sa na to pozerám spätne, posudzovala som ich príliš prísne, čo nie je správne. Boli sme všetci ešte deti. Nevedela som si predstaviť, že by som mohla mať dieťa v nejakých pätnástich, a tak som zbytočne odsudzovala dievčatá, ktorým sa to stalo. Dnes im dokonca možno aj trocha závidím. Sú to mamy desať,- jedenásťročných detí a všetko to zvládli samy.

Čo ťa táto skúsenosť naučila?

Že každý sa musí naučiť žiť so svojimi omylmi, že máme na výber a že by sme mali vytĺcť zo života to najlepšie.