Krásna Barbora Chlebcová tvorí pár s TÝMTO mužom: TOTO je dôvod, prečo sa ešte nevydala!

Pred 19 rokmi ste boli v reality šou Dievča za milión. Prečo ste sa prihlásili?

– Kamarátka mi povedala o súťaži, tak som šla. Mala som 18 a bola to zábava. Nemala som nijaký špecifický zámer. Už vtedy som robila dabing, v podstate som bola v tejto brandži, takže to nebolo ani pre to, aby som sa dostala do televízie. Bola som v nej od detstva.

Ako spomínate na súťaž?

– Najkrajšie sú priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Stretávame sa, sme v kontakte a máme si čo povedať. Ženy sú veľmi inšpiratívne. Stále sa vieme zabaviť aj si pomôcť. Pretrvalo aj priateľstvo s Mišom Hudákom. A čo bolo najhoršie? Diali sa tam nejaké dohody a intrigy, no ja som bola hlúpe dieťa (Smiech.), tak som to tak nevnímala. V lete, keď sme sa stret­li, som zistila, že si 90 percent šou vôbec nepamätám. Mali sme budík o šiestej ráno a potom program až do desiatej večera. Zaspala som „ako kabela“. Nechápem, že ony ešte zvládali niečo riešiť.

Vypadli ste v deň 19. narodenín. To nebol dobrý darček.

– Podľa mňa bol super, pretože som hneď šla do mesta. Pozeralo to skoro celé Slovensko. Pamätám si, že som prechádzala Ventúrskou ulicou a ľudia, ktorí postávali vonku a vychádzali z barov, ma pozývali na drink, objímali ma. To asi bola moja najväčšia oslava narodenín. (Smiech.) Už vtedy začínal svet internetu, respektíve diskusií pod našimi fotkami. Debaty boli často veľmi nepríjemné, nám to aj zakázali čítať, odplakali sme si to. A zrazu akoby to neexistovalo, proste naživo už ľudia neboli takí zlí a nakoniec z toho bola úplne perfektná oslava narodenín. (Smiech.)

Otvorila vám súťaž dvere do šoubiznisu?

– Nemyslím si. Dabujem už 30 rokov. Začala som ako štvorročná, keď som natočila reklamu. Potom ma objavili v Slovenskej televízii. Točila som večerníčky, program o slušnom správaní Dovolíte, prosím? Tú „slávu“ som si odžila ako dieťa. Pamätám si, že sme boli v škole v prírode v Tatrách a moji spolužiaci boli nešťastní z toho, že pred jaskyňou na mňa museli čakať pol hodiny, lebo som inej triede podpisovala pohľadnice. (Smiech.)

Nelákalo vás iné povolanie?

– Musím povedať, že som veľmi nemala na výber, pretože som bola stále v šoubiznise. Mňa dabing veľmi baví. Popri tom, ako som chodila dabovať, som videla, že moji kolegovia, ktorí študovali VŠMU, nemohli toľko dabovať, lebo im to neumožňovali. Videla som, ako niektorí vyštudovali VŠMU, no robili čašníkov, lebo sa neuplatnili. Tak som šla študovať na francúzske bilingválne gymnázium a na vysokej škole som študovala psychoterapiu a resocializáciu a na druhej životné prostredie. Napriek tomu, že som šla na prijímacie skúšky na herectvo a dostala som sa do tretieho kola, nešla som to študovať.Usúdila som, že veľká časť je o získaní kontaktov a dostať sa do hereckej komunity. V nej som už bola. Určite by som to mala v niečom jednoduchšie, ale študovať iný odbor ako herectvo mi umožnilo mať zadné vrátka. Veľmi ma fascinuje svet psychológie.

Takže by ste mohli byť psychologička?

– (Smiech.) Určite by som potrebovala doštudovať veci a mať prax, ale bavilo by ma to. Našťastie som ten typ, ktorý ak sa do niečoho pustí, celkom mu to ide. Napríklad šijem patchwork. Jeden čas som stepovala. Boli sme partia šiestich žien, sme majsterkami Slovenska, na majstrovstvách sveta sme skončili štvrté. Počas kovidu som premýšľala, čo iné robiť, a skončila som v rádiu Expres, v regionálnej Devínskonovoveskej televízii a začala som vymýšľať autorské predstavenia pre deti s pesničkami, s čím cestujeme po Slovensku. Keď nie je robota, skrátka si ju vymyslím. Nečakám, že niekto zaklope. Človek musí ísť za tým, čo chce.

Aj niekedy relaxujete?

– Každý deň pol hodiny cvičím. Veľmi rada šijem. (Úsmev.) Chodím do prírody. Máme záhradu aj chalupu, ktorú prerábame, takže veľa času trávim aj tam.

Obaja synovia sú školáci. Ako sa učia?

– Povedala som im, že pre mňa je dôležité, aby neboli lajdáci. Keď vidím, že sa snažia, chcú, neulievajú sa, nemusia mať samé jednotky. Nie je to o známkach a všetci dobre vieme, čo všetko zo školy reálne potrebujeme v živote. Veľmi ma mrzí, že sa v škole neučia skôr predmety ako vzťahy, komunikácia, riešenie konfliktov. Aj keď sa niečo v škole stane alebo syn povie, že priniesol trojku, pre mňa je dôležitejšie, či sa správal slušne.

Chlapci vedia, čím chcú byť?

– Môj mladší syn sa teší na to, kedy bude dôchodca, aby nemusel chodiť do školy. (Smiech.) Starší chodí do školy preto, lebo jeho snom je byť ratrakár. Ratrak je veľmi drahý, tak si vymyslel plán, že do štyridsiatky bude slávny futbalista, aby si naň zarobil. A keď pôjde ako futbalista vo výslužbe do dôchodku, kúpi si ho. V zime bude ratrakovať, v lete loviť ryby. Chodí do školy, aby sa dopracoval k svojmu snu. Sú veľmi tvrdohlaví, nechce sa im učiť, ale hovorím im, že ak budú takí tvrdohlaví celý život, pôjdu za svojím a použijú to na dobrú vec, tak je to veľmi dobrá vlastnosť. Len nech to zaobalia do slušného obalu. (Úsmev.)

Niekoľko rokov tvoríte pár s hercom Tomášom Horváthom. Kedy preskočila iskra?

– To viem úplne presne. Bolo to po tom, ako som sa rozišla s Filipkovým otcom. S Tomášom sme dabovali telenovelu, kde sme boli zamilovaný pár. Trávili sme spolu veľa času. Posledný mesiac som chodila na dabing smutná a on sa zaujímal, čo sa deje. Povedala som mu, že sa rozchádzam a sťahujem. Tomáš to po­dľa mňa pochopil ako príležitosť. (Smiech.) Zábavné bolo, že som sa vrátila do Devínskej k mame a on tam býva tiež. Keďže sme obaja odtiaľ, pôjdeme spolu na pivo. Z piva nič nebolo, lebo môj malý ochorel. Nechcela som sa vyhovárať, tak som mu povedala, že ak mu to nevadí, nech príde, môžeme si večer v kuchyni posedieť, lebo nemôžem od Filipka odísť. A už ne­odišiel. (Úsmev.)

Čím si vás získal?

– Verím, že veci sa dejú, pretože to tak má byť. To sa vždy ukáže až neskôr. Vždy musí najprv vzniknúť zamilovanosť a myslím si, že u nás s Tomášom to bolo veľmi rýchle. Tomáš je pozorný, fantastický otec, môžem sa na neho absolútne spoľahnúť. Je veľmi šikovný, zručný. Máme radi prírodu a spoločné tvorenie.

A svadbu neplánujete?

– Dnes je to hrozne drahá záležitosť a toto je jeden z dôvodov, prečo sa mi do toho nechce. Viem, že sa dá urobiť svadba aj v malom, ale podľa mňa to má byť oslava s ľuďmi, ktorých máte radi. Tomáš je z piatich súrodencov a má obrovskú rodinu, ktorá sa stretáva. Len keď sa tá najbližšia stretne, tak nás je asi 35. (Smiech.)

Čo vás robí v živote najšťastnejšou?

– Nechcem, aby to vyznelo divne, keď poviem práca, ale mňa veľmi teší aj ona. Chodím do nej rada, veľmi ma to baví. To, že sa môžem realizovať a môžem dávať niečo zo seba, niečo tvoriť, to ma robí veľmi šťastnou. A, samozrejme, potom ma mrzí, keď nie som toľko doma s deťmi. To je vec, ktorú mi Tomino trochu vyčíta, že som veľa v robote. Keďže ich mám niekoľko, nabalí sa to. Ale potom som šťastná, keď z roboty prídem domov, oni tam sú a deti sa na mňa vrhnú a tešia sa. To je super. Takže robí ma veľmi šťastnou, že chodím do roboty. A potom, že môžeme niekam vypadnúť s deťmi a nemáme nič na starosti.

Prezradila o sebe

✔ Najväčší strach?
Keď si predstavím, že by sa niečo stalo mojim deťom.
✔ Najviac vás dokáže vytočiť?
Musí to byť len jedna vec? (Smiech.) Som dosť cholerický typ, ale ako rýchlo vzplaniem, tak rýchlo to odíde. Ale naozaj nemám rada nespravodlivosť.
✔ Aké knihy máte najradšej?
Vzdelávacie. Väčšinou o psychológii, ľudskom tele. Mám veľmi rada biohacking a lifehacking.