Pred 19 rokmi ste boli v reality šou Dievča za milión. Prečo ste sa prihlásili?
– Kamarátka mi povedala o súťaži, tak som šla. Mala som 18 a bola to zábava. Nemala som nijaký špecifický zámer. Už vtedy som robila dabing, v podstate som bola v tejto brandži, takže to nebolo ani pre to, aby som sa dostala do televízie. Bola som v nej od detstva.
Ako spomínate na súťaž?
– Najkrajšie sú priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Stretávame sa, sme v kontakte a máme si čo povedať. Ženy sú veľmi inšpiratívne. Stále sa vieme zabaviť aj si pomôcť. Pretrvalo aj priateľstvo s Mišom Hudákom. A čo bolo najhoršie? Diali sa tam nejaké dohody a intrigy, no ja som bola hlúpe dieťa (Smiech.), tak som to tak nevnímala. V lete, keď sme sa stretli, som zistila, že si 90 percent šou vôbec nepamätám. Mali sme budík o šiestej ráno a potom program až do desiatej večera. Zaspala som „ako kabela“. Nechápem, že ony ešte zvládali niečo riešiť.
Vypadli ste v deň 19. narodenín. To nebol dobrý darček.
– Podľa mňa bol super, pretože som hneď šla do mesta. Pozeralo to skoro celé Slovensko. Pamätám si, že som prechádzala Ventúrskou ulicou a ľudia, ktorí postávali vonku a vychádzali z barov, ma pozývali na drink, objímali ma. To asi bola moja najväčšia oslava narodenín. (Smiech.) Už vtedy začínal svet internetu, respektíve diskusií pod našimi fotkami. Debaty boli často veľmi nepríjemné, nám to aj zakázali čítať, odplakali sme si to. A zrazu akoby to neexistovalo, proste naživo už ľudia neboli takí zlí a nakoniec z toho bola úplne perfektná oslava narodenín. (Smiech.)
