Krásna Lenka Šóošová v úprimnom rozhovore: Zažíva s partnerom ponorkovú chorobu?

Lenka, ako ste strávili leto a ​ako sa máte?

– Mám sa výborne. Čo sa mňa týka, leto by malo trvať po celý rok. Slnko mi nabíja baterky.

To chápem. Ste mama dvoch chlapcov, ako vnímate toto obdobie návratu do škôl a škôlok? Je to pre vás stres?

– Návratov do škôl a škôlok sme za ostatný rok a pol zažívali viac, tak to aspoň nie je taký šok. (Smiech.) Chlapci sa tešia na kamarátov a ich radosť je priam nákazlivá. Hoci to prináša aj nejaké tie rodičovské povinnosti a stres. Zoznamy kontrolujem aj viackrát, aby som nezabudla na nejaký zošit či ceruzku.

Škola nám pripomína, že je tu jeseň. Ako ju vnímate?

– Melancholicky. Už od detstva to tak bolo. Jeseň sa však stala aj čiastočne slnečným obdobím a babie leto vo mne vzbudzuje nádej, že zima nebude až taká dlhá. (Úsmev.) Jeseň, pred ktorou sa narodil môj druhý syn, priniesla babie leto v niekoľkých fázach a verím, že ani tá tohtoročná nesklame.

Prezraďte, máte nejaké obľúbené miesto na  Slovensku, kam sa vždy rada vrátite?

– Veľmi radi chodíme do Čierneho Balogu na Urbanove chaty, je tam pokoj a taká ozajstná rodinná pohoda... Ale aj Podbanské a Liptov nám prirástli k srdcu. Liptov je moje detstvo. Ako malá som tam chodievala s rodičmi a v našej tradícii pokračujem s deťmi.

Prejdime k práci. Už dlhé roky ste mode- rátorkou Telerána, nikdy ste nezatúžili  po zmene?

– Nie, Teleráno je moja láska. A kde je láska, tam netúžite po zmene.

A čo ranné vstávanie, ako to zvládate?

– (Úsmev.) Nuž, vekom a tým, že mám dve deti, je to o čosi ťažšie, ale stále to zvládam s úsmevom.

Vytvorili ste si za tie roky nejaký trik, ako sa rýchlejšie prebrať a ráno fungovať?

– Áno, paradoxne vstať skôr, ako treba! (Smiech.) Zobúdzam sa vždy o druhej ráno, skôr ako musím odísť z domu. Prečo? Musím sa prebrať, naladiť, na to sú nevyhnutné sladké proteínové raňajky. (Smiech.) A hor sa dobyť svet. (Smiech.)

A čo váš moderátorský partner Roman Juraško, nemali ste za tie roky ponorkovú chorobu? Ak áno, ako ste ju prekonali?

– Teleráno s Romanom robíme ako dvojica už šestnásť rokov. Bolo by asi čudné, keby aspoň raz neprišla ponorková choroba. Našťastie, vieme sa o tom porozprávať a naše kamarátstvo tým získava silnejší základ.

Vždy ste chceli pracovaťv televízii? Našli ste sav tejto profesii?

– Môj tatino robil štyridsať rokov v RTVS a ako dieťa som za ním často chodievala. Televíziu mám preto nejako pod kožou. Rodičia, myslím, neboli prekvapení, keď som si vybrala povolanie umeleckej maskérky. A keď som v tom čase videla kráčať po chodbách televízie Soňu Müllerovú (moja módna ikona), Alenu Heribanovú (stelesnenie pokoja), Emmu Tekelyovú (symbol elegancie) a nadčasovú, húževnatú Ivetu Malachovskú, tak som si hovorila, že možno raz... (Úsmev.) A či som sa našla v profesii moderátora? Ani som sa nehľadala. (Smiech.)

Ste zároveň maskérkou, čo vás baví viac? Moderovanie či vizáž?

– Striedavo. A to je na tom krásne.

V tomto období všetci viac dbáme o​ svoje zdravie. Ste typ, ktorý skôr siahne po prírodnej lekárničke?

– Mám v rodine, ale aj medzi blízkymi viacerých zdravotníkov, napriek tomu, alebo práve preto, nemáme doma plnú zásuvku liekov. Zaručene babské recepty aplikujem len pri maličkostiach. Napríklad pri nachladnutí u nás funguje cibuľový čaj s majoránom. Vo vážnejších veciach aj preventívne pri starostlivosti o zdravie dôverujem moderným medicínskym riešeniam.

Niekde som čítala, že ste boli vegetariánkou, no už nie ste, ale mäso priveľmi nemusíte, ako to je?

– Nikdy som nebola vegetariánkou, ale je pravda, že mäso na tanieri mi nevonia. Myslím to doslova. Počúvam svoje telo a do ničoho sa nenútim. Jem ho, keď mám chuť.

Niektoré ženy varenie neznášajú a nevaria, kým nemusia… Ako to máte vy?

– Chlapcom som varila rada. Pandémia a domáci stereotyp veľa zmenili. Ale verím, že opäť nájdem chuť.

Aký ste typ matky? Skôr direktívny s potrebou určovať hranice alebo kamarátsky?

– U nás je to tak, že ja som mama kamoška. A tatino? Ten je ešte väčší kamoš. (Smiech.)

Čo vy a móda, ste typ s ​preplneným šatníkom, ktorý rád nakupuje, alebo nakupujete oblečenie iba   v prípade, keď je to  nevyhnutné?

– Priznám sa, mám preplnený šatník! Nerada sa lúčim s obľúbenými kúskami, hoci sa už nenosia, lebo viem, že o pár rokov opäť príde ich čas. (Úsmev.) Vyberám si nadčasovú módu, ktorá je niečím neobvyklá. A nakupujem náhodne.

Máte skvelú postavu, je to stravou alebo „ničením sa“ v posilňovni?

– V posilňovni sa neničím. Začala som opäť cvičiť a robí mi to radosť. Moja postava je výsledkom genetiky a životného štýlu a som rada, že je moja. (Úsmev.)

Máte nejakú životnú filozofiu alebo motto, podľa ktorého sa riadite?

– „Menej je viac,“ a rovnako rada spomínam na múdrosti môjho deduška, napríklad: „Ten, kto ťa ne­chce, si ťa nezaslúži.“

To je pekné. Čo by ste poradili našim čitateľkám, aby sme ako ženy ostali silné v ťažších životných obdobiach?

– Mali by sme si viac pomáhať. Alebo aspoň nehodnotiť jedna druhú. Viac sa o seba starať. A naučiť sa oddychovať. (Úsmev.)

A na záver, máte nejaký životný sen, ktorý si chcete splniť?

– Vyznie to ako klišé, ale mám za sebou náročné obdobie. A zo všetkého najviac si želám, aby sme boli všetci zdraví. Dnes to má dvojnásobnú váhu. 

 Prezradila o sebe

✔ Záhradkárčenie alebo domáce práce?

Záhradkárčenie.

✔ Váš najkrajší letný zážitok?

More.

✔ Je niečo, čo vás naučila práve pandémia?

Nenaučila ma kváskovať, otužovať ani cvičiť online. Zato ma naučila, že treba tráviť čas so svojimi blízkymi tak veľa a tak dlho, ako sa len dá, lebo nikdy neviete...