Krásna Zuzka Vačková porozprávala o svojej láske: Vážim si, že mi toleruje.. TO by ste nečakali

– Bola to vytrvalá, systematická práca. Rozhodla som sa porozumieť fungovaniu svojho tela a vyhľadala som pomoc. Do toho inštitútu som chodila aj po pôrodoch. Opäť ma vzali pod svoje krídla, opravili moje stravovacie chyby. Zistila som, čo je moja Achillova päta. Naučili ma jesť pravidelne, zdravo a veľa zeleniny.

– U mňa sa to veľmi príjemne preklopilo. Zdravá strava sa stala mojím životným štýlom. Tým, že som pre koronu zavretá doma, začala som sa deliť o svoje jedálničky so ženami na sociálnych sieťach. Ženám sa páčilo, ako som schudla. Malo to úspech, pretože dostali ucelený náhľad na to, ako by mala vyzerať denná porcia.

– Po pridaní jedálnička mi ženy písali, ako som to urobila, tak som začala postupy nakrúcať. Je to časovo náročné, ale som teraz doma, tak sa tomu môžem venovať. Veľa receptov vymýšľam. Otvorím chladničku a podľa toho, čo sa tam na mňa usmieva, čomu sa končí záruka (Smiech.) alebo čo sme nedojedli, tvorím väčšinu jedál. Knihu, odkiaľ by som to „pajcovala“ však nemám.

– Hovorím, super, schudla som, ale oveľa väčší benefit je, že mám teraz dobré nechty, vlasy, pleť, dobre spím. To chudnutie je akoby bonus k zdravej strave.

– Určite. Nemyslím si, že je dobré mať pocit, že teraz už nikdy nič nemôžem. Robila som koláč z čokolády, vajec a zo smotany – slušnú kalorickú bombu. Keď si ho dám, viem, že je to kalorická nálož. Neklamem sa tým, že tam nie je múka, cukor, vlastne je to diétne. Doprajem si ho bez výčitiek a viem, že tomu prispôsobím zvyšný jedálniček.

– Je absolútne úžasná! Varí, pečie, pomaly si nepamätám, kedy som jej naposledy robila obed. (Úsmev.) Je veľmi šikovná. Dá sa povedať, že pred pár mesiacmi, kým som sa nezačala venovať internetovému vareniu, som aj rok nepiekla, lebo pečie ona.

– Určite áno, všetko je tak 50 na 50. Prírodu neoklameme. Raz tam tých 50 percent génov je, či už sa to týka vizáže, intonácie, alebo chôdze.

– Keď sa narodila dcéra, potrebovala som ísť do obchodu a nechala som ju s bratom. Mal vtedy trinásť rokov. Povedala som mu: Tu je telefón, keby bolo čokoľvek, volaj. Neboj sa, je prebalená, napapaná, len sa na ňu pozeraj, bude o. k. Prišla som do obchodu, to bolo ani nie desať minút. Volám mu, či je všetko o. k. „Jasné, prechádzame sa pred domom.“ Ako že sa prechádzate, preboha?! To decko má dva týždne, nemá čo byť vonku, je mínus päť stupňov! „Neboj sa, dal som jej tri čiapky.“ On sa tak tešil, že konečne bude kočíkovať sestričku, že ledva som vytiahla päty z domu, okamžite dal čiapky, bundy, zabalil ju a šiel. Je to krásna historka, ale, samozrejme, vtedy som sa zľakla. (Úsmev.)

– Nepamätám si, podľa mňa som nemala detstvo. (Smiech.) Každý víkend sme chodili na chalupu, kde som pomáhala. Bola som pracovitá, zlatá. Neviem, čo by povedala mama. Vo filme Kosenie jastrabej lúky som hrala zdutú pubertiačku. Končí sa to dlhým záberom hrabania sena. Mala som hrabať len tak ledabolo. To bola obľúbená scéna mojich rodičov. Povedali: To si celá ty. Toto ťa presne vystihuje. (Smiech.)

– Kovid. Potrebovala som vedomejšie vtiahnuť zdravý životný štýl do rodiny. Dýchanie podľa Wima Hoffa a otužovanie boli jednými zo spôsobov, ktoré sú zadarmo a môže to robiť každý. Môj ocko sa odjakživa sprchuje v studenej vode. Keď som povedala, že sa začínam otužovať, tak povedal: No konečne! Od decka to od teba chcem a musel prísť kovid, aby si sa začala sprchovať v studenej vode. (Smiech.) Potom na jeseň sme si povedali, že bude výzva chodiť do jazera. Sú to pekné zážitky s otcom, so synom, synovcom.

– To je pointa – má to byť zima, má to byť nepohodlné. Keď mi niekto povie: „Ja by som to nezvládol,“ poviem: „Nezvládol, lebo si to povieš.“ Všetko je v hlave. Keby mi pred dvomi rokmi tvrdili, že sa budem v januári kúpať na Zlatých pieskoch, klepala by som si na čelo a posielala ich na odborné vyšetrenie. Dnes mám z toho veľkú radosť.

– Mám tri vyvýšené záhony a päť ovocných stromov. Nie som veľký pestovateľ, ale pre radosť pestujem jahody, paradajky, papričky čili, tekvice...

– Mám veľa mäty, rastie mi to ako burina. Keď sa začnú teplé dni, robíme si čaje, nápoje, dávam ju do koláčov. Mám rada aj petržlenovú vňať a pažítka musí byť. Mám aj bobkový list, oregano. Všetko možné! (Úsmev.)

– Prístav. Pre seba a svoje rozbúrené myšlienky. Láska k sebe, lebo sme k sebe prísni, nevieme sa pochváliť, kritizujeme sa. Je to bezpečný prístav, kde môžem robiť chyby, nemusím byť perfektná a prijmú ma, aj keď mi niečo nevyjde. Je to moja láska k sebe, moja náruč, že si poviem: O. k., Zuzi, snažila si sa, nevyšlo. Nebuď smutná, ideš ďalej. A takisto bezpodmienečná láska k mojim deťom, rodine, partnerovi. Láska nemá byť za odmenu. Ani s Peťom nemáme len ružové chvíle. Láska sa preukáže práve vtedy, keď sa nedarí. Vtedy je to ozajstné.

– Svojím pokojom. Som veľmi nepokojný, energický človek a on dokáže zvládať moje nálady s prehľadom a pokojom.

– Je to vzájomné – akceptujeme sa takí, akí sme. Najlepšie na tom je, že môžeme byť úprimní, pretože mnohí sa snažia spĺňať očakávanie iných a potom je to divné. Vlastná skúsenosť.

– Dúfam, že keď si čitateľky budú čítať tento rozhovor, pomaly sa budem vracať na javisko. S divadlom La Komika budeme hrať v Zichyho paláci na nádvorí, ak to situácia nedovolí dnu v divadle. Mám termíny na muzikál Mamma Mia na Novej scéne. Chystáme tiež stretnutie pri mori s dievčatami, ktoré majú záujem odhaliť svoje chyby a nájsť cestu k spokojnosti, zdraviu a vysnívanej postave.

– Bije sa vo mne moja láska k moru a moja láska k Slovensku. Chcela by som podporiť slovenských podnikateľov, ale chýba mi aj more, veľmi po ňom túžim, ale veľmi túžim ostať aj tu. Tak asi sa rozkrojím. (Smiech.)

– Fascinuje ma východná kultúra. Sebareflexiou, skromnosťou, poznávaním seba, stíšením sa, meditáciou. Nikdy som tam nebola a nevidela som tých ľudí, ako žijú v tom súlade, ktorý si my od nich berieme a hľadáme. To by som chcela zažiť. Chcela by som ísť na Bali alebo do Indie.

✔ Čo je pre vás v živote najdôležitejšie?

Zdravie.

✔ Čo by ste nikdy nezjedli?

Ľudské mäso. Keby šlo o život a dali by mi niečo odporné vypiť, o. k. Ale ľudské mäso nikdy.

✔ Čo vám na druhých najviac prekáža?

Hlúposť. Aj keď niekomu to dokážem odpustiť. No keď ma to ovplyvňuje, tak mi to veľmi prekáža.