Kristína Farkašová o materstve: Keby vedela, čo ju čaká, rozhodla by sa preň už dávno!

Bude to už pomaly rok, čo vám vaše dvojičky Matilda a Ela prevrátili život naruby a hodili vás do pohodlných teplákov. Aký teda je váš svet?

No, pokojne by som spala aj viac, ale je to moje najzábavnejšie a najšťastnejšie obdobie, aké som kedy v živote mala. Strašne sa mi to páči, a keby som vedela, že je to takýto pocit a sranda mať deti, tak ich mám už v štrnástich. (smiech) Hltám každú sekundu toho, čo sa u nás deje, lebo sa to strašne rýchlo mení. Snažím sa to všetko zapamätať a aj preto dievčatám píšem denník, čo sa ktorý deň udialo.

Ručne a dvojmo?

Dvojmo nie, ale ručne. Milujem písať rukou. Je to taká moja úchylka a strašne ma to baví. Keď Koláčová, čo je moja značka, skombinovala pásiky, písanie rukou rôznymi typmi písma plus moje päťročné štúdium dramaturgie, a teda prácu s textom, našla som ideálny spôsob, ako sa realizovať.

Spomenuli ste pásiky. Kto pozná vašu tvorbu, vie, že maľujete vtipné texty na pásikované veci. Aj sama rada nosíte pásiky. Kedy vznikla láska k pásikom?

Od pásikov som fakt závislá. Keď som bola malá, po starej mame som zdedila pásikované tričko, ktoré som nosila celé prázdniny u nej v Trnave. Strašne sa mi páčilo a dodnes ho mám odložené. To je moja prvá spomienka na pásiky, tzv. ranný pásik. (smiech) Ale len nedávno som prišla na to, že som vlastne celoživotne ohúrená filmom Záhrada, kde Panna Zázračnica nosila pásikované tričko a číňany. To je gro môjho štýlu.

Aj tepláky?

Áno, momentálne aj tepláky. Ale vždy si k nim musím dať niečo pásikované. No takéto tepláky nemám, to už je aj na mňa veľa. (smiech) Niekedy sa zvyknem do teplákov doladiť aj s deťmi. To je taká ďalšia úchylka. Pánbožko mi nadelil dvojičky aj preto, aby som ich mohla stajlovať. Nie rovnako, no predsa podobne. Ale sú dni, kedy dám deťom aj sebe bodky.

Zmena je život?

Zmena? To je predsa čistá rebélia! Keby niekto videl môj pásikavý obsah skrine, možno ma aj niekam zavrú. Lepšie, ako byť závislá na alkohole a drogách, však? Ale občas mám také dni, že mám pásikov dosť. Vtedy treba prejsť na deň-dva na bodky a nechodiť cez zebru len po kamienkových chodníkoch. Je to detox bodkami. Človek sa upokojí a zase môžem nosiť dva týždne pásiky. Nie je jednoduchý tento život. (smiech)