Kristína Greppelová otvorene: Manželovi pri prvom stretnutí strelila facku! Preboha PREČO?!

Máte syna Adamka a dcérku Charlotte. Aký majú vzťah?

– Charlottka ho miluje. A Adam, na moje prekvapenie, nielenže ju miluje, ale on by ju na rukách nosil. On je niekedy rád, keď idem do Bratislavy a on s ňou môže ostať. Hovorí: „Keď ty si preč, tak ja som jej dobrý a je na mne zavesená.“ Ani sa mi nechce veriť, že môže byť medzi nimi taký krásny vzťah.

Začína už s Adamom trieskať puberta?

– Zatiaľ nie. Dajme tomu, že má iný slovník, ale zatiaľ sme tak v rámci normy. Vždy sa zamyslím, čo všetko som už robila v pätnástich, a on je taký zlatý a poslušný. Tak si klopem, azda mu to vydrží. (Úsmev.)

Zdedili po vás deti povahu?

– Žiaľ, áno. (Smiech.) Teda o Charlottke zatiaľ neviem. Ona je také dobré dieťa a ja som bola otrasné. Musela som byť stredobodom pozornosti, stále som spievala Slovensko krásne a nikto zo známych s nami nechcel chodiť na dovolenky. Otravná som bola. Keď sme boli na pláži, chcela som ísť domov. Keď sme boli doma, chcela som ísť na pláž. Keď sme mali večeru, chcela som raňajky. A len byť stredobodom pozornosti svojich rodičov. A keď som bola tehotná s Adamkom, otec mi hovoril: „Prajem ti, aby bol taký odporný, ako si bola ty! Aby si vedela, čo sme s tebou museli znášať!“ Len to, chudák, nečakal, že sa rozvediem a bude mi musieť pomáhať. Malý bol viac s ním ako so mnou. (Smiech.) Takže si to užil druhýkrát. Adamko bol vo veľkej miere v tomto po mne. A teraz je vlastne tiež po mne, lebo som super baba a on je super chalan. (Úsmev.) Charlottka je zatiaľ anjelik, asi po mne nie je. (Smiech.)

Máte dvoch starších bratov. Aký máte s nimi vzťah?

– Veľmi dobrý. Najstarší brat sa odsťahoval do Chorvátska, kde pracuje, takže s ním som pomenej a so stredným bratom máme výborný vzťah, stretávame sa. My sme celá rodina taká. Je nás asi 28 a všetci sa takto stretávame, sme stále spolu, keď sa dá.

Robili vám ako mladšej napriek alebo vás ochraňovali?

– Napriek, vždy napriek. Ochranárski boli až omnoho neskôr. (Úsmev.) Ale to je dobré, že boli takí. Dnes som im vďačná, lebo ma len tak hocičo nerozhodí. Som zvyknutá. (Smiech.)

Nemôžem opomenúť manžela herca Tomáša Palondera. Ako ste sa zoznámili?

– Točili sme študentský film v Banskej Štiavnici. Naše prvé zoznámenie bola scéna, kde som ho mala vyfackať. Takže hneď vedel, do čoho ide. (Smiech.)

Čím si vás vtedy získal?

– Chodil tam s igelitkou a presúval sa z jednej strany na druhú. Potom ho vyhodili kameramani, že tam nemôže sedieť. Tak si zobral tú igelitku, išiel ďalej. A ja si tak hovorím, že taký dvojmetrový chlapisko, tmavé vlasy, taký mačo, a pritom taký zlatý s tou igelitkou. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú! (Smiech.) Tým ma zaujal a potom som zistila, že vlastne taký vôbec nie je. Tú igelitku má síce stále, máme ich veľa, aj ich využíva, chodí do obchodu. To mu ostalo, tá igelitka, ale ten kukuč ranenej brezy odišiel. (Smiech.) Ale nie, Tomáš je muž, ako má byť. Takže nie je to ranená breza. Je to chlap, ktorý vie aj buchnúť po stole, aj objať, aj s tou igelitkou ísť na nákup. Ja som spokojná, že nie je len ranená breza, ale ukázal mi aj druhú stránku svojej osobnosti a sme spolu už 11 rokov.

Prezradila o sebe
✔ Najväčší adrenalín?
Zažívam pri svojich najbližších – keď sa im niečo stane alebo sa s nimi pohádam.
✔ Najväčší antitalent?
Nikam neviem trafiť. A nikam neviem trafiť, keď mám hádzať. (Úsmev.) Mám silnú ruku, hrávala som aj frisbee, ale trafiť do konkrétneho bodu? Minule som v lietadle hodila plienku namiesto do koša do spolusediacej panej. (Smiech.)
✔ Najlepšia vlastnosť?
Teraz sa polovica mojej rodiny zasmeje, ale pracujem na tom a myslím si, že rozvaha. Ale nebola to vždy moja doména.