Kristína Kanátová z Mamy na prenájom: Čo jej pomohlo pri depresiách... Vážne sa venuje TOMUTO?

Prezraďte, prečo ste sa rozhodli byť herečkou?

– Niečo mi hovorilo, že v tomto povolaní môžem najviac spoznať samu seba a pritom pracovať na neustálom rozvoji svojich schopností. Vždy ma fascinovali filmy a to, ako vznikajú. Chcela som to pozorovať, vidieť zákulisie. Keď som na škole spoznala divadlo a tímovú tvorbu v umení, nadchlo ma to. Je to určite jedno z najhravejších povolaní. (Úsmev.)

Čo je na herectve najťažšie?

– Osobne najťažšie znášam situácie, keď musím dlho stáť v zime v ľahkom oblečení a tváriť sa, že mi je teplo. Keď sa trasiem a drkocú mi zuby, prípadne mi tečie sopeľ z nosa, je ťažké vôbec vysloviť nejakú repliku tak, aby mi bolo rozumieť. (Smiech.) Aktuálne to beriem ako výzvu a plánujem sa pustiť do postupného otužovania, aby som sa naučila v pokoji predýchať chlad.

Vždy ste túžili byť herečkou?

– Netúžila. Hrávala som sa na učiteľky, lekárky, agentky, šperkárky, návrhárky, Popolušku, Arabelu... Vtedy som netušila, že sa môžem takto hrať aj v dospelosti. (Úsmev.) Ešte pred VŠMU som vyštudovala manažment a plánovala som byť vo filme skôr za kamerou ako súčasť produkcie.

Vraj sebe a blízkym vyrábate prírodnú kozmetiku a liečivá.

– Odmalička som rada experimentovala s rôznymi surovinami z prírody. Mali sme minikuchyňu na záhrade. Tam som ako dieťa miešala kvety, sekala listy, piekla koláče z hliny, vody a piesku. Dokonca som robila niečo ako fermentovanú limonádu z bazových kvetov. (Úsmev.) Keď som neskôr objavila, že sa dajú kúpiť všelijaké maslá a oleje, skúšala som vyrobiť krémy a tinktúry. Je to moje hobby.

Máte aj svoj podcast Bylinkárium. Ako vznikol?

– Rada pestujem rastliny a záhradkárčim a na Instagrame sledujem veľa „zelených“ profilov. Asi pred dvoma rokmi som natrafila na profil @bystrabylinka. Príspevky ma nadchli a vtedy som si povedala, že také niečo by som chcela aj počúvať. Nenašla som žiadny podcast o bylinách. Tak som žene za týmto profilom napísala, či ho nespravíme spolu. Stretli sme sa, sadli si a pustili sa do toho. Veľmi sa z toho teším. Mávame aj zaujímavých hostí a všetci sa navzájom inšpirujeme k starostlivosti o prírodu a svoju dušu.

Ste ambasádorka združenia šíriaceho osvetu duševného zdravia. Prečo?

– Lebo treba odbúravať tabu o duševnom zdraví, poruchách a ochoreniach. Týka sa to všetkých, ale nie každý je ochotný pripustiť to. Do momentu, kým sa on sám alebo jeho blízky nedostane do vážnej krízy. Často býva neskoro. V mojom okolí až príliš často dochádza k tragédiám. Nechcem len tak ticho sedieť a prizerať sa.

Sama ste prekonali epizódy klinickej depresie. Čo vám pomohlo?

– Najviac asi to, že ľudia, ktorí tým prešli, sa podelili o svoju skúsenosť a povzbudzovali ostatných, že to nie je hanba a dá sa z toho dostať. Podpora rodiny a priateľov. Terapie. Príroda. A v kritickom období aj odborná pomoc.

Čo sa udialo, že taký mladý človek, ako ste vy, prekonal tri ťažké epizódy?

– Skôr je to o tom, čo sa nedialo, keď sa malo. V mojom prípade išlo o dlhodobé potláčanie hnevu. Neželané emócie nevyfučia do vetra, keď ich nevyjadríme. Schovajú sa hlbšie a hromadia sa. Zvyknú sa maskovať a úplne nás domotať. Môžu z nás vybuchnúť, keď to vôbec nečakáme, a takpovediac vybiť poistky. Spustí sa obranný mechanizmus, keď necítime nič, iba prázdno. Väčšinou príde zlom. U mňa prišiel trikrát. Až potom som si uvedomila, že musím prísť k podstate a všetko nahromadené vypustiť von. Vedome. Proste poriadne spláchnuť.

Čo by ste odkázali tým, ktorí majú podobný problém?

– Z môjho pohľadu je dopriať si terapiu to najlepšie. To môže pre seba každý urobiť, keď sa dlhodobo necíti sám sebou. Je to ako investigatívna hra. Môže to byť veľmi ťažké, niekedy šokujúce a desivé, ale tá úľava potom stojí za to. Uzdraví sa vám ego. Či už bolo príliš nízko, alebo bolo vysoko.

Duševné zdravie je veľmi dôležité. Ako sa oň staráte?

– Dávam priestor všetkým emóciám a myšlienkam. Nehodnotím ich, len pozorujem a dovolím si prejaviť ich. To je úplný základ, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. Vtedy mám čas a energiu venovať sa sama sebe a všetkému, čo mi robí radosť.

A čo fyzické zdravie?

– Vyvažujem záťaž s oddychom. Snažím sa počúvať telo a dávať mu, čo potrebuje. V poslednom čase je to joga, skupinový „movement“, korčule, občas si zabehám. Niekedy potrebujem veľa spánku, inokedy menej. Jem podľa chuti a potreby. Myslím si, že sa neobmedzujem ani nič nepreháňam. Pravidelne chodím na masáž a raz za čas na fyzioterapiu.

Ženy sa zvyknú porovnávať s inými. Je to aj váš prípad?

– Od základnej školy po koniec vysokej som sa zvykla porovnávať so štíhlejšími spolužiačkami, neskôr s kolegyňami, influencerkami. Dlho som sa nevedela vyrovnať so svojím vzhľadom, stále mi niečo prekážalo. Mala som obdobia, keď som sa trýznila diétami a prehnaným cvičením. Toto všetko odznelo pred tridsiatkou. Už mi je úplne jedno, či mám niečoho viac alebo menej, ako je ideálne pre iných. Všetkého mám tak akurát. (Úsmev.)

Môžeme vás vidieť v seriáli Mama na prenájom ako Evu, karieristku, zvyknutú dostať, čo chce. Sadla vám úloha?

– Sama som prekvapená, ako sa mi to zapáčilo. (Smiech.) V sú­kromí sa správam úplne inak. Neberiem sa tak vážne ako Eva. Nemám pocit, že zlyhám, ak sa mi niečo nepodarí. Neorientujem sa na prestíž. A už vôbec nemám vo zvyku kázať iným ľuďom, čo majú robiť a akí majú byť. Nie som zaťažená takou zodpovednosťou a stresom. Vyhýbam sa intrigám. Keď zacítim faloš, otáčam sa chrbtom. Ľudí, ako je Eva, poznám len z diaľky. Preto je veľmi zaujímavé sledovať takú ženu zblízka, cez seba.

Nakrúcate denný seriál. Zmenilo vám to režim?  

– Nevnímam to ako niečo, čo by ma extra zaťažovalo. Asi preto, že aktuálne je to môj jediný dlhodobejší záväzok, takže popri tom stíham všetko, čo potrebujem a chcem. (Úsmev.)

Eva údajne od prvého stretnutia s Martinom (Adam Bardy) vedela, že je ten pravý. Zažili ste niekedy taký pocit?

– Ach, veľakrát. (Smiech.) Mám veľkú fantáziu a vidím, kde je potenciál. To je dobrá kombinácia na tvorbu ilúzií. Až časom sa dá rozpoznať, čo je naozajstné, čo má pevný základ a čo by bolo len trápenie. Niekedy je však ťažké dať si dole tie pomyslené klapky z očí.

Nedá mi neopýtať sa, váš partner je hudobný producent Emil Smoliga. Je to ten pravý?

– Myslím si, že sme boli pre seba tí praví tri a pol roka. Koncom minulého leta sme zistili, že keď chceme byť obaja šťastní aj v budúcnosti, treba ísť inou cestou, každý zvlášť. Odvtedy pár netvoríme a ja sa teraz cítim dobre v samote.

Prezradila o sebe
✔ Za svoj najväčší úspech považujete?
Že už pár rokov každý večer zaspávam spokojná a každé ráno sa budím s radosťou.
✔ Váš najhorší zlozvyk?
Dokážem sa neskutočne šuchtať, keď sa ponáhľam. Potom musím utekať, aby som stíhala. Spôsobujem si tým zbytočný stres a vtedy zo mňa občas vypadne aj nepekná nadávka.
✔ Vašou najväčšou slabosťou sú...
… opustené zvieratá. Chcem ich všetky prichýliť.