Kto sa Natálii Végh VYSMIEVAL z veľkého ZADKU, teraz mu PADNE SÁNKA. Tomu sa hovorí DOKONALOSŤ!

Natália, máte krásnu postavu. Opýtam sa na rovinu: Koľko vážite a meriate?
– Vážim 62 kilogramov a meriam 175 centimetrov.

Sú všetci vo vašej rodine takí štíhli?
– Vôbec. U mňa moja postava nie je geneticky daná. Keby som sa „opustila“, jedla, čo chcem, a prestala cvičiť, kilá by mi rapídne stúpali. Keby som chcela, mohla by som mať aj 100 kíl. (Smiech.) Ale nechcem. Radšej sa cítim dobre, a preto musím niečo robiť. Napríklad dávať si pozor na to, čo a koľko zjem, a pravidelne sa hýbať. Ale strava je alfa omega.

Čo ste včera jedli? Ale pravdu! (Smiech.)
– Mám v jedení jednu veľkú výhodu: Mám firmu, ktorá robí také krabičky, v ktorých je naporcované chutné, vyvážené, zdravé jedlo na celý deň. Samozrejme, že z toho aj vybočím, lebo si myslím, že všetko musí byť v rovnováhe, a teda rada zhreším aj s nejakým nezdravým jedlom. Včera som sa ale celkom držala. Ja totiž neraňajkujem, takže som začala skorým obedom, čo bola ryža s kuracím mäsom, na olovrant som si dala zdravý koláčik a na večeru zeleninové placky so zemiakmi. A potom som si ešte zobla z dcériných tyčiniek. (Smiech.)

Keby sme teraz mali možnosť nazrieť do vašej chladničky, aké nezdravé potraviny by sme v nej našli?
– My nemáme v chladničke veľa nezdravých potravín, ale našli by ste tam určite majonézu a dávame si tam v lete chladiť aj čokoládky.

Je nejaké jedlo, ktoré nejedávate vôbec vyslovene preto, lebo sa od neho priberá?
– Takéto niečo asi nemám. Keď dostanem na niečo chuť, tak si to dám, ale s mierou. Snažím sa však zachovať disciplínu, čo sa týka jedla. Vyslovene sa vyhýbam lepku. Čiže chlebu, rožkom, rôznym buchtám, knedliam. Toto takmer vôbec nejedávam.

Keď ste boli tehotná, koľko ste pribrali?
– Počas obidvoch tehotenstiev som pribrala 25 kilogramov. Jedla som, čo som chcela a koľko som chcela, a obmedzila som pohyb. Väčšina žien si v tehotenstve povie, že môže, lebo bábätko si pýta. Ale ono to celkom tak nie je. To len hlava zohráva veľkú úlohu v prejedaní sa. Napriek tomu to vôbec neľutujem. Urobila by som to tak znova. Úplne som si to vyjedanie užila. (Smiech.)

Vašu postavu obdivuje veľa žien a mužov na Instagrame. Ako ste spomínali, vždy to tak nebolo. Ako ste sa s tým vyrovnávali?
– Ten, kto ma pozná od malička, vie, že nikdy som nepatrila medzi štíhle dievčatá. Vždy som mala kilá navyše a k tomu veľký zadok, za ktorý sa mi na základnej škole vysmievali aj chlapci . Ale nikdy som si to nejak nebrala k srdcu. Cítila som sa dobre a kilogramy navyše som neriešila. Až neskôr som sa dostala do veku, keď mi to trošku začalo prekážať. Začala som však na sebe makať a výsledky disciplíny sa začali pomaličky ukazovať. Teraz sa cítim výborne a som spokojná so svojím telom.

Cvičíte iba preto, aby ste nepribrali? Čo vám cvičenie dáva a čo berie?
– Ja som športovala odjakživa, celkovo milujem pohyb. Cvičím hlavne preto, že mi to dodáva energiu. Po dobrom tréningu sa mi vyplavia endorfíny – hormóny šťastia. Ten pocit je na nezaplatenie. Dokonca aj po prebdených nociach ma cvičenie dokáže nakopnúť a dodať mi energiu na celý deň. Ale priznám sa, že niekedy cvičím iba preto, aby som sa mohla doslova „prežrať“, keď idem napríklad niekde na oslavu. (Smiech.)

Ako často cvičíte a ako dlho trvá váš tréning?
– Cvičím väčšinou trikrát týždenne. Niekedy sa mi podarí aj štyrikrát. Ale skĺbiť to všetko pri dvoch malých deťoch je veľmi náročné. Som vďačná za to, že môžem aspoň trikrát v týždni venovať hodinu času iba sebe. Nie každej mamine je to umožnené.

Aké športy ste za svoj život vyskúšali a ktoré vás najviac bavili?
– Vyskúšala som veľa športov. Od basketbalu, volejbalu, softbalu, hádzanej... Pri žiadnom športe som však nevydržala dlho. Nakoniec som zakotvila vo fitku, kde som si našla to, čo ma baví. Cvičím väčšinou s vlastnou váhou a aplikujem do cvičenia aeróbne cviky. Váhy zdvíham iba na zadok, keďže je to moja problémová partia.

Keď o tom rozprávate, normálne mám chuť začať s vami cvičiť. (Smiech.)
– Nie je to nemožné, pretože v SFG v Trnave aj s mojou parťáčkou Nikou, ktorá je tiež mamou 18-mesačného bábätka, cvičíme raz týždenne skupinovo. Zostavili sme super tréningy s dobrou hudbou plné energie. Ten tréning hneď inak chutí, keď sa navzájom motivujeme .

Stále mi vŕta v hlave, ako si dokážete nájsť čas popri dvoch deťoch na športovanie?
– Niekedy je to „o držku“, ale opatrovateľku nemám. Mám však skvelú rodinu a manžela, vďaka ktorým mám možnosť sa popri deťoch trošku venovať sebe a svojej práci. Vždy sa to snažíme spoločne nejako vykryť. Nie vždy to ide, keďže manžel má veľmi plný kalendár, ale hlavu si z toho nerobím . Deti sú na prvom mieste, a keď vyrastú, na venovanie sa samej sebe bude ešte veľa času. (Úsmev.)

Ale čo domácnosť? Veď aj o tú sa treba postarať…
– Raz týždenne mi chodí jedna firma upratať dom. Kto má malé deti, vie, že keď dokončia svoju prácu a odídu, ihneď je po poriadku. Čiže aj tak musím každý deň vysávať, utierať prach, prať, žehliť. Ale myslím si, že si to viem celé pekne zorganizovať a všetko stíham. Aj keď niekedy varím po večeroch, lebo viem, že cez deň na to čas neostáva.