Ktoré celebrity majú sklony k samovražde, závislostiam, sebadeštrukcii? A čo na to hovoríte vy

Speváčka Miley Cyrus (30) slávi veľký návrat na scénu, ale prešla kadečím. Keď si fanúšikovia ešte v roku 2012 všimli rezné rany na zápästiach, priznala sebapoškodzovanie. No po rozchode s hercom Liamom Hemsworthom sa konečne dala dokopy a aktuálne boduje s piesňou Flowers.

V minulosti mala odvahu priznať sa  k pokusu o samovraždu Liz Taylor, ktorá bola považovaná za najkrajšiu ženu sveta, no pre nešťastnú lásku si vzala aj priveľa liekov na spanie. Potom trpela obezitou a opätovným chudnutím a jej psychika naozaj nebola dobrá.

U nás sa tiež nájdu celebrity, ktoré otvorene hovoria o závislostiach či sebapoškodzovaní. Rebel zo SuperStar Robo Mikla bojoval už s kdečím a priznal aj to, že si siahol na život.

Kto by súhlasil s niečím takým? To sa asi nedá, ale dokážem pochopiť ľudí, ktorí trpia rôznymi depresiami a duševnou nerovnováhou. Vtedy by som siahnutie na život brala ako následok choroby a stavu, v ktorom sa nachádzajú, a teda je to ospravedlniteľné. Existujú stavy, keď sa vám nechce ďalej žiť, nevládzete a akosi sa vám nedostáva adekvátnej pomoci, aby ste to prekonali. Určite je zlé, ak človek k tomu pridá alkohol, drogy, či je závislý od liekov, to je tá časť, s ktorou nesúhlasím. Lebo tým sa len podporí rýchly pád namiesto toho, aby sa človek snažil bojovať. Ale zase, čo ja viem? Nebola som v takom stave, preto sa úplne vyhýbam hodnoteniu správania zúfalých ľudí, ktorí sa poškodzujú či siahnu si na život. Ale raz som čítala knihu o austrálskych domorodcoch, ktorým viera umožňovala rozhodnúť sa, kedy a ako odídu zo sveta. Keď prišiel čas, stratili sa niekde v lese a „zomreli“. To sa mi celkom páčilo.

Nemyslím si, že sa dá schváliť akékoľvek deštruktívne správanie, či už k sebe alebo druhým. Dnes sa mladí naozaj poškodzujú, majú rôzne poruchy príjmu potravy a často si siahnu na život. Považujem to za zlyhanie rodičov aj nás učiteľov, ak sa to deje a my na to neprídeme. Mladý človek by sa nemal utápať v negativite, ale, naopak, snívať, tešiť sa na budúcnosť, možnosti, ktoré ho čakajú… Ak sa deje opak, považujem to za choré. Niekde sa stala chyba v systéme a spoločnosti. Ak majú sebadeštruktívne sklony dospelí a nebodaj si siahnu na život, považujem to za absolútne nezodpovedné k rodine a okoliu, v ktorom žijú. Je to pre mňa v určitom zmysle sebecké správanie, zamerané len na seba a svoje problémy. A ako veriaca to neschvaľujem ani preto, že nikto nemá právo brať si život. Nepatrí nám, ale Bohu. Rovnako telo. Preto by sme sa k nemu mali správať s úctou.