Lenka Čviriková-Hriadeľová: Prispôsobím sa každej situácii

Letné mesiace sú užskoro za nami. Vy stetohtoročnú dovolenku stihliabsolvovať v júni v Turecku.Ste skôr plážový typ, alebovás láka dobrodružstvo?– Vzhľadom na to, že manželje profesionálny futbalista a voľnomal začiatkom júna, museli sme saprispôsobiť, a tak sme vycestovalido tureckého Beleku. Dovolenkasa u mňa mení podľa počtu detí.(smiech) Keď som ich nemala,mohla som ležať na pláži. Teraz saprispôsobujem im. S manželomsi robíme minidovolenky aj doma,keď deti spia. Naposledy smesi na dvore zahrali volejbal. Kýmsom však bola bezdetná, veľa somcestovala a absolvovala som šialenéveci.Čo napríklad?– Raz sme sa rozhodli zachrániťveľkého bieleho žraloka, a tak smeboli nakrúcať dokumentárny filmv Južnej Afrike. Bolo to veľmi odvážne,ale zvládla som to. Keď somzas bola na dovolenke v Turecku,dala som sa nahovoriť na raftinga skoro som sa utopila. Prevrátilsa nám čln a aj napriek tomu, žesom dobrá plavkyňa, začala somsa topiť. Myslela som, že pod vodousom celú večnosť. Na NovomZélande sme napríklad točili dokumento Mauroch. Keď sme tamprileteli, vrhli sa na nás palicami azdalo sa, že nás chcú zbiť. Pritomšlo o národný uvítací tanec. Bolozaujímavé sledovať, ako žijú oddelenev komunitách muži i ženy.Pohostili nás jahňacími kotletamia odvtedy nemôžem totomäso ani cítiť. Nikto však nemalodvahu odmietnuť ich jedlo.Mám skutočne veľa cestovateľskýchzážitkov, na ktoré sa nedázabudnúť. Istý čas ste jazdiliaj rely. Užvás to prešlo?– Nevenovalasom sa tomudlho. Mám radarýchlu jazdu, ale nanormálnych cestáchju nepraktizujem. Razsom niekde vyjadrila túžbuzajazdiť si rely, ozval sa mi jedenpilot, že by ma zobral ako svoju navigátorku.Keď sme sa prvý raz stretli,absolvovali sme rýchlostnú skúškua po chvíli mi povedal, aby somsa rýchlo učila, lebo o dva týždnepôjdeme na prvé preteky. Medzirýchlostnými skúškami sme štyrikrátmenili pneumatiky, ja sompritom mala vtedy prvý a poslednýraz v živote umelé nechty, ale pretekyv Prešove sme vyhrali.Aj napriek tomu, že vaši rodičiamajú dve dcéry, vo vászrejme našli aj syna.– To je pravda. O dva roky mladšiasestra bola vždy mamin maznáčika ja som bola otcov vytúženýsyn. (smiech) Namiesto hranias bábikami ma otec brával na ryby,poľovačky a ukazoval mi veci, ktorézvyčajne robia len tato so synom.Bol teda otec vaším dôverníkom,aj keď vás trápili nejakétínedžerské starosti?– Otec je učiteľ, takže aj naša výchovabola na môj vkus sparťanská.Pri ňom sme museli sekať dobrotu.Čo povedal, to platilo. Vedel to zariadiťtak, aby sme pred ním obidveso sestrou mali rešpekt. Mamka bolaoveľa benevolentnejšia a dovolilanám všetko. Čo tiež nie je dobré.(smiech) Najlepšia je zlatá strednácesta, len na ňu trafiť.Mama však býva s vami,pomáha vám s deťmi i domácnosťou.Nemali ste problémnájsť v dospelosti spoločnúreč pod jednou strechou?– Na začiatku to nebolo celkomjednoduché, museli sme si nájsťspoločnú cestu. Keď som napríkladprišla domov o jedenástej večer, pýtalasa ma, čo to má znamenať. Ajnapriek tomu, že mám 35 a dve deti,stále ma berie ako svoje dieťa. Čosa však týka výchovy mojich synov,v tom sme mali vždy rovnaký názor.Vedela som, ako mama vychovalanás, a chcela som, aby aj mojedeti boli takto vychovávané v absolútnejláske. Mamina je veľmi obetavážena a my sa jej snažíme životčo najviac spríjemňovať. Berieme ju všade so sebou a chceme, aby siho naozaj užila.Staršieho syna Samka steprvé štyri roky vychovávalilen vy dve. Odzrkadlilo sa naňom, že doma chýbala chlapskáruka?– Často sme chodievali k mojejstarkej, kde žije mamin brat, ktorýsa mu venoval. V ňom mal Samkomužský vzor. Ale ani ja som nemalaproblém s väčšinou chlapskýchvecí, lebo som polochlap. Ale keďk nám prišiel Peter, povedal, žechlap u nás chýbal. Samko malpredtým takmer všetko dovolené,bol trošku rozmaznaný. Pri Peťovispozornel, počúva ho a nikdy muveľmi neodporuje.Nemal problém zvykať si nanového uja?– Nie a nikdy mu nehovoril ujo.Od začiatku to bol pre neho Peťko.Pred kamarátmi alebo deťmiv škôlke však stále o ňom hovoríako o ockovi.Kvôli manželovej futbalovejkariére sa budetesťahovaťdo zahraničia.Ste pripravenána kočovnýživot?– Milujemcestovanie, tešímsa na všetko, aj keď neviem,do čoho idem. Nikdy som nemalaproblém sťahovať sa. Nie som typ,ktorý zloží hlavu do dlaní a rozmýšľa,čo bude. Myslím pozitívnea viem sa za jeden deň prispôsobiťkaždej situácii. Kým Peťo bude hrať futbal, my trošku uvidímesvet a naučíme sa cudzie jazyky.Mám rada nové výzvy. Vôbec sao nás nebojím. Mama je tiež veľmiprispôsobivá a už sa nevie dočkaťnového miesta. Malý Maxim mátrinásť mesiacov,takže jehov tomto smereneriešim, a šesťročnýSamkosi určite rýchlozvykne. Prihlásimeho do školya spozná nových kamarátov. Mysme sa mu vždy doma individuálnevenovali. Hoci ešte nechodí anido prvej triedy, vie čítať, písať, takževo svojom veku je ďaleko oprotiprvákom. 3 NAJ LENKY ČVIRIKOVEJ-HRIADEĽOVEJNajhoršia ľudskávlastnosť:– Faloš a klamstvo.
Najkrajšia vôňa:– Vôňa mojich detí.
Najchutnejšiamaškrta: – Sladkostineznášam, ale pochutímsi na suši čitatárskom bifteku.