Letuška luxusných letov, Silvia: Chlapa, ktorý do nás sácal, musel spacifikovať dvojmetrový, bývalý hasič z Afriky

Silvia si ako letuška zalietala do mnohých krajín a za štyri roky nazbierala kopec zážitkov. Spolu s ňou sa tak môžete priamo z paluby lietadla na chvíľu preniesť do iných krajín a odlišných kultúr nášho sveta.

V rozhovore sa dozviete:

Ako dlho si lietala pre Arabské Emiráty, čo ťa motivovalo?

Pre Spojené arabské emiráty (v skratke UAE) som začala pracovať v apríli 2015 a oficiálne som skončila v januári 2019. Ťahačom bola zvedavosť a skúška samej seba, či by som takú prácu zvládla. (úsmev)

Predtým som pracovala, ako turistická sprievodkyňa po Bratislave, to ma bavilo, ale ťahalo ma to ďalej, tak som sa rozhodla pre prácu letušky. Nakopla ma po jednej turistickej prehliadke aj jedna turistka z USA, ktorá mi na môj pracovný nápad povedala: “Go for it!.” Tak som išla. (úsmev)

Je náročné stať sa ich letuškou? Čo všetko si musela splniť na to, aby sa to podarilo?

Je aj nie je. Kvôli celodenným kurzom som najskôr cestovala do Čiech. Nervozita a obavy, to všetko tu bolo a na prvýkrát som neprešla. Potom som na konkurz letela do Talianska, kde som si povedala, že ak sa to opäť nepodarí, aspoň si spravím výlet.

Dotiahla som to až do posledného pohovoru. Ten sa však mal konať až o 30 dní. Ako jediná Slovenka som mala nevýhodu oproti miestnym Taliankam, keďže som si opäť musela zakúpiť letenku a hotel na ďalší pohovor. Šťastím bolo, že v rovnakom období prebiehal na rovnakom mieste aj konkurz pre ďalšiu UAE spoločnosť.

Skúsila som aj ten, keďže v prvej ma čakal už len finálny pohovor, preto som na celodenný konkurz druhej aerolínie išla s postojom – veď o nič nejde. A vyplatilo sa.

Počas konkurzov si vás vyberajú na základe vašej osobnosti, komunikatívnosti, znalostí anglického jazyka, ale sledujú aj to, ako riešite tímové zadania, či veľmi nevytŕčate alebo, naopak, ste príliš tichý. Myslím si, že zlatá stredná cesta je ten správny smer.

Z praktického hľadiska musíte byť napríklad schopný dosiahnuť, hoci aj na špičkách, určitú výšku, nesmiete mať tetovania a piercing na miestach, ktoré vám v budúcnosti nebude zakrývať uniforma, požadujú tiež čistý register trestov a platný cestovný pas.

Bola práca taká, akú si očakávala, alebo náročnejšia? Čo ťa prvé dni najviac prekvapilo?

Po šiestich týždňoch tréningovej prípravy, kde sa učíte o bezpečnosti, servise, krízových situáciách, hasíte oheň a skáčete po nafukovacích šmykľavkách do vody, ma práca prekvapila v dobrom, ale aj menej dobrom.

V dobrom, že je to skutočne tímová práca. Bez kolegov a kolegýň ste stratený, naučíte sa preto spoliehať sa jeden na druhého. Pred prvým letom vás privítajú, dávajú na vás pozor, trpezlivo vysvetľujú. Neskôr som však zistila, že som mala šťastie na takýto prístup skúsenejších kolegov, nie každý mal taký ľudský štart do lietania.

Na druhej strane je to náročná práca. Čoskoro si uvedomíte, že nie ste “len” letuška. Na palube ste zodpovedná za stovky hostí a zároveň ste aj upratovačkou, kuchárkou, hasičom, lekárkou, psychologičkou, pestúnkou, policajtom, či záchranárkou.

V začiatkoch chcete po prílete do rôznych destinácií všetko vidieť, zažiť a ochutnať. Po čase, keď sa na miesta vraciate, zistíte, že najdôležitejšia vec, ktorú potrebujete a chcete, je spánok.

Tzv. „jetlags“ sú zákerná vec a keďže na hoteli trávite obyčajne v priemere 24 hodín, pokojne sa môže stať, že si telo vypýta aj 12 až 15-hodinový spánok. Osobne ma tieto spacie šnúry dostávali v Austrálii, po 14-hodinových letoch z Abu Dhabi.

Ako veľmi sú nároční pasažieri a na čo si musela dávať väčší pozor v porovnaní s prácou pre malú leteckú spoločnosť?

Nemôžem porovnávať, pretože som predtým nepracovala pre inú aerolíniu, ale myslím si, že medzinárodné letecké spoločnosti na Strednom východe majú vyššiu rôznorodosť národností na palube. Z tých rôznych národností by som za najnáročnejších označila Indov, Libanoncov, Maročanov, a tak trochu aj Austrálčanov, čo sa týka jedla a nápojov.

Najväčší pozor si treba dávať na spôsob, akým komunikujete s hosťami a na reč tela. No aj keď sa snažíte byť ústretový a chápavý, pre niektorých cestujúcich to nikdy nebude dostačujúce a rozhodnú sa sťažovať. Ale tak je to asi v každej profesií.

Treba si uvedomiť aj to, že hostia pochádzajú z rôznych kultúr, majú svoje zvyky (modlia sa počas letu), vyznávajú rôzne náboženstvá, jedia, alebo nejedia určité druhy jedál, niektorí sú spoločenskí a iní si zas držia odstup. Toto všetko treba akceptovať.

Máš nejaké pikošky, ktoré si zažila na palube? Letel s tebou niekto známy?

Bolo ich za tých pár rokov veľa! Z tých dobrých, keď som mala prvýkrát na palube Slovákov z letu zo Sydney, zvítali sme sa ako starí známi a po prílete, keď si preberali batožinu, sme sa ešte objali na rozlúčku.

Na lete do Casablancy nám zas jeden starší pán daroval tradičné olejové voňavky z vlastného obchodíku, ako vďaku za našu starostlivosť. Samostatnou kapitolou boli deti, ktoré mi v kabíne dávali kresbičky, fotili sa s klobúčikom, šatkou a rukavicami z našej uniformy a žiarili šťastím.

Bábätká sme si napríklad v kuchynke podávali niekedy ako štafety. (úsmev) Na lete do mesta Jeddah v Saudskej Arábii nám po prílete dávali ženy do rúk ruže, ktoré dostali pred odletom v letiskovej lóži a nám sa tak chceli poďakovať za príjemný let. O to príjemnejšie to bolo pre mňa, pretože som v ten deň mala meniny, takže mi vlastne nevedome dali darček k sviatku.

Z tých horších si spomínam na to, ako sme museli počas letu zaistiť chlapa, ktorý nás vyrušoval pri príprave servisu, motal sa nám v kuchynke a sácal do nás. Vôbec nás nepočúval a pôsobil, akoby užil nejaké omamné látky.

Našťastie sme mali v tíme dvojmetrového, bývalého hasiča z Afriky a na palube vtedy medzi hosťami leteli aj dvaja britskí policajti v civile. Spoločne ho spacifikovali, zaistili a po prílete v Bangkoku si poňho prišla thajská polícia.

Lietali s nami členovia šejkovej rodiny a vraj bol na palube raz aj Tony Blair, ale ja osobne som ho nevidela. Taktiež s našou spoločnosťou letel aj futbalista Marek Hamšík, basketbalisti NBA, Nicole Kidman a mnohí ďalší.

Akú najnezvyčajnejšiu požiadavku si bola povinná splniť pre pasažiera?

Musela som povedať áno na otázku, či si ho vezmem za muža. Srandujem. (úsmev) Na jednom z mojich prvých letov, ktorý smeroval do Toronta, ma staršia pani požiadala, aby som jej pomohla natiahnuť na nohy ponožky, lebo jej bola zima a nevedela sa v sedadle dobre zohnúť.

Najprv som netušila, čo potrebuje, keďže nehovorila po anglicky a všetko naznačovala len rukami, v kabíne bola tma a všetci spali. Nakoniec som pochopila a vlastne ešte z toho šoku v novej práci, som jej tie ponožky naozaj na nohy aj automaticky natiahla.

A raz som bola dokonca nútená dať jednej indickej matke s deťmi čokoládu z našich zásob pre letušky, pretože mi povedala, že sa ich plačúce dieťa neupokojí, ak jednu nedostane. Prečo si čokoládu nezbalili pred odletom, netuším.

Dá sa táto profesia robiť celý život? Pre aký typ človeka je ideálna, a kto by ju naopak nevydržal robiť dlhodobo?

Celý život je relatívny pojem. Najnižšia veková hranica pre prácu letušky v UAE je 21 rokov. Najvyššia nie je uvedená, ale z praktického hľadiska sa tejto práci nevenujete až do dôchodcovského veku. Najstaršia letušku, s ktorou som osobne pracovala, mala 48 rokov a bola pôvodom z Japonska.

Pravdaže, na svoj vek nevyzerala. Najčastejšie tu však stretnete ľudí s priemerným vekom 23 - 33 rokov. Myslím si, že táto práca je najideálnejšia pre mladých, bez záväzkov, ktorí si chcú na 3 až 5 rokov zalietať, vidieť svet, niečo zarobiť, spoznať rôzne krajiny a mať spomienky na celý život.

Byť letuškou je ideálne pre osoby, ktoré ľahko tolerujú náhle zmeny v živote, dokážu sa adaptovať novému prostrediu, akceptovať inú kultúru, nevadia im horúčavy a fakt, že s danou prácou budú musieť zabudnúť na rodinné oslavy, Vianoce, narodeniny a podobné stretnutia.

Sú všetky letušky na jednej úrovni, alebo si sa mohla posúvať vyššie, dostať lepšie lety a podobne?

Po základnom, takmer dvojmesačnom tréningu na akadémii dostanete status Flight Attendant pre Economy Class, teda letuška pre ekonomickú triedu. Pracovne sa môžete posunúť do vyššej triedy Business Class, alebo najvyššej First Class.

O tréning pre vyššie triedy sa môžete uchádzať alebo vás vyberie samotná aerolínia, keď odpracujete isté obdobie v ekonomickej triede bez sťažností a negatívnych záznamov.

Okrem základného tréningu, môžete neskôr absolvovať aj dodatočné tréningy, napríklad na najväčšie dvojposchodové lietadlo Airbus 380 s kapacitou až 499 sedadiel a cocktail barom. Môžete požiadať aj o tzv. Nanny training, čo znamená, že popri klasickej pozícii letušky sa venujete zvlášť deťom na palube.

Zaujímavé je, že sa môžete stať aj Butler-om, kedy obsluhujete maximálne dvoch hosti, ktorí cestujú na palube Airbus 380 v Rezidencii – apartmánový priestor s manželskou posteľou, sprchou, oddychovou miestnosťou a špeciálnym menu.

Alebo sa po rokoch lietania môžete stať lídrom tímu v ekonomickej triede (Cabin Senior), poprípade úplným vedúcim celého tímu Cabincrew na palube (Cabin Manager). Ak chcete postupovať ešte vyššie, treba si urobiť pilotné skúšky. (úsmev)

Čo sa týka letov, tak o výber letov môžete požiadať na začiatku každého mesiaca, kedy vám ich sprístupní systém, poprípade si môžete lety meniť s inými kolegami. Rovnako si žiadate aj o dni voľna, plus máte k dispozícii 30 dní dovolenky do roka.

Aký najdlhší a najkratší let si absolvovala? A kde ťa bavilo lietať najviac?

Najdlhší let, ktorý som operovala, bol zo základne Abu Dhabi do destinácie São Paulo v Brazílii. Obyčajne let trvá okolo 14 hodín, my sme však nemohli pristáť z dôvodu prehustenia vzdušného priestoru, tak musel pilot, mimochodom Slovák, robiť krúživé prelety, kým sme dostali povolenie na pristátie. Krúžili sme takmer hodinu, takže sa ten nekonečný let natiahol na 15 hodín.

Krátke lety sú príjemné, pretože počas nich máte pocit, že ste práve len vzlietli a už pristávate. Náročné však je, že medzinárodné spoločnosti si veľmi zakladajú na komforte cestujúcich aj čo sa týka občerstvenia.

To znamená, že v rámci môjho najkratšieho letu z Abu Dhabi do hlavného mesta Saudskej Arábie, Rijádu, sme počas menej než 70-minútového letu museli stihnúť podať servis s kompletným teplým jedlom, nápojmi, všetko spratať, zaistiť kabínu, kuchynku, seba a už sme boli na zemi.

Najviac ma bavilo lietať z Abu Dhabi do starej dobrej Európy – Rím, Mníchov, Düsseldorf, Brusel, Paríž a tiež boli mojimi obľúbenými miestami Maroko a Sydney.

Ako vyzerá deň letušky?

Začína skoro, pretože najvyššie percento letov z letiska v Abu Dhabi odlietava po polnoci, okolo druhej ráno. Keď som mala napríklad let do Londýna, ktorý štartoval o 2:30 miestneho času nadránom, tak som sa už o 23:30 začala obliekať do uniformy, spravila si mejkap podľa predpísaných štandardov leteckej spoločnosti a zbalila si pracovné veci.

Polhodinu po polnoci po nás prišiel firemný minibus, ktorý cestou zobral aj kolegov na iné lety a všetci sme smerovali do brífingového centra, kde sme sa stretli s kolegami, s ktorými sme mali v ten deň pracovať. Prebehla kontrola pasov, preukazov, dokladov potrebných k letu a informácie o hosťoch.

Potom prišiel kapitán s prvým dôstojníkom, ktorý nám dal informácie o lete. Neskôr sme sa presunuli k lietadlu, na palube mal už každý z nás svoju pozíciu a dvere, ktoré bude operovať.

Pred každým letom si každý rieši svoju časť kabíny, kontroluje sedadlá, bezpečnostnú výbavu, čistotu, v kuchynke sa kontroluje počet jedál, a to, či sú funkčné zariadenia. Na toto všetko sme mali asi 15 minút, preto je potrebné pracovať rýchlo a dôsledne.

Potom sme už len stáli na svojich miestach, vítali hostí, pomáhali s hľadaním správneho sedadla, poprípade ponúkali vodu. Keď boli všetci bezpečne usadení, tak sme robili tie klasické veci, ktoré vidíte robiť letušky pred odletom. Po vzlietnutí a dosiahnutí určitej výšky, sme sa väčšinou prezuli do pohodlnejších topánok, nainštalovali postieľky pre bábätká, odomkli toalety a začali s prípravou servisu.

Niekedy sme podávali len jedno jedlo, inokedy sme mali za let aj 5 servisov. Na tzv. „Ultra long flights“, ktoré presahovali 10 hodín, má letuška aj povinný odpočinok počas letu, ktorý trvá najčastejšie v rozmedzí od 2,5 do 4,5 hodiny. Vtedy sa polovica letušiek poberie do špeciálnej miestnosti zamknutej na kód s oddelenými lôžkami, prezlečie sa do čierneho pyžama a zaslúžene odpočíva.

Po pristátí sme zbierali deky, kontrolovali kabínu, prípadne nahlasovali zabudnuté predmety. Znova sme si obuli vysoké opätky, saká, nasadili klobúčiky a prešli letiskom k batožine, vzali si svoje kufre a odišli na súkromný autobus smerujúci priamo do hotela.

Je starostlivosť o letušky, ich pohodlie, súkromné lietanie a ubytovanie nadštandardná? Alebo naopak?

V Etihad Airways je. Spoločnosť sa o vás, ako o svojho zamestnanca, stará. Zabezpečuje vám bezplatné ubytovanie v Abu Dhabi, ktoré sa stáva vaším dočasným domovom.

Ďalej vám hradí tréning, uniformy, odvoz na letisko, či hotel, poskytuje zdravotnú starostlivosť a poistenie. Hotely, v ktorých trávite čas, sú minimálne štvorhviezdičkové. V Abu Dhabi, máte zdarma prístup do posilňovní a bazénov, ktoré patria aerolínii.

A ak sa preukážete dokladom zamestnanca spoločnosti, je veľa miest, pláží, klubov, barov a reštaurácií v rámci hlavného mesta, v ktorých je vám automaticky poskytnutá zľava.

Ovplyvňovalo tvoj bežný život aj ich striktné náboženstvo?

Priznám sa, že prvé týždne som si netrúfla dať na seba krátke nohavice, či tričko na ramienkach. No časom si uvedomíte, že vás za to nik neukameňuje.

Tzv. Emirati, teda praví lokálni obyvatelia, tvoria len 10% obyvateľstva, ostatní sú prisťahovalci. Miešajú sa tu rôzne národnosti. Samozrejme, prevláda islam a podľa toho sa tu dodržujú isté pravidlá.

Napríklad alkohol kúpite len v špeciálnych obchodoch a potrebujete mať licenciu na nákup. A také bravčové mäso budete hľadať v potravinách zbytočne. Prvé týždne som si tiež zvykala na hlasné modlitby, ktoré sa púšťali o piatej ráno z mešít a opakovali sa päťkrát za deň.

Iným je tu aj Ramadán – svätý mesiac, počas ktorého je pre veriacich islamského náboženstva zakázané požívať pitie a jedlo, kým svieti slnko, modlitby sú intenzívnejšie, reštaurácie a kaviarne sú cez deň zatvorené a na pláži nesmie hrať hudba.

Z rešpektu voči ľuďom, ktorí držali pôst, som sa snažila nepiť vodu na verejnom priestranstve, avšak stalo sa mi, že som si občas na pláži zašla na toaletu a tam zjedla jablko a vypila fľašu vody.

Keď porovnáš život v Abu Dhabi a na Slovensku aké vidíš ty sama pozitíva a naopak negatíva?

Milujem teplo, takže prvé pozitívum je určite teplé počasie a druhým je pocit bezpečnosti. Kriminalita je prakticky minimálna, keďže v Spojených arabských emirátoch sú tresty veľmi prísne. Po meste sa môžete bez strachu pohybovať aj v neskorých nočných hodinách. Ulice sú pomerne plné v každú hodinu, po cestách jazdí viac taxíkov, než súkromných áut a o pomoc môžete poprosiť prakticky hocikoho.

Z negatív by som spomenula asi len chýbajúcu prírodu. Hoci tu nájdete parky a krásne udržiavané záhrady s palmami, ale chýba taká tá ozajstná príroda – lesy, hory, rieky, a to čo je také typické a bežné pre Slovensko.”

Čo by si poradila ženám, ktoré by si chceli túto prácu vyskúšať?

Ak sa viete plynule dohovoriť v angličtine, nemáte obavy z iných kultúr, z lietania, ste spoločenský typ, dokážete vziať zodpovednosť za svoje činy a uvedomiť si, že strávite istý čas bez rodiny, či priateľov, skúste to.

Na pohovore komunikujte, nebuďte prehnane sebavedomé, neskáčte druhým do reči, akceptujte odpovede svojich kolegov a vždy si premyslite, čo poviete. Neočakávajte, že budete úspešné hneď na prvý raz. Odmietnutie vezmite s nadhľadom, keďže na konkurz môžete ísť opäť.

Prečo si sa rozhodla s prácou letušky skončiť? Čo by ťa motivovalo robiť ju znova?

Rozhodol o tom pozitívny tehotenský test a keďže by som sa po mesiacoch nezmestila do uniformy, tak som s prácou skončila. (úsmev) Robím si srandu, samozrejme. Všeobecne ak letuška otehotnie, preruší sa jej práca a s dieťatkom po narodení môže ostať v Spojených arabských emirátoch kde dostáva finančné prídavky, pretože je stále zamestnancom spoločnosti.

Po istom čase je však potrebné, aby prešla opätovnou, skrátenou prípravou, absolvovala preskúšanie a nastúpila opäť do práce, ak sa rozhodla v lietaní pokračovať. Môj prípad to však nebol, keďže som si nevedela predstaviť mať dcérku v miestnej škôlke a vidieť ju vyrastať ďaleko od rodiny.

Za 5-10 rokov si viem lietanie, ako svoju prácu predstaviť znova, ale už nie pre spoločnosť, ktorá by sídlila v cudzej krajine, pretože by som sa tam musela odsťahovať aj s dcérkou.

Na záver prezraď, čo ti tvoja práca letušky dala?

Lety mi dali veľa. Trvalo mi asi rok, kým som sa na palube cítila sebavedome, nerobila som si ťažkú hlavu z toho, kto bude lídrom letu, či bude kabína poloprázdna alebo je let preplnený.

Neobávala som sa prípadnej prvej pomoci, ak prišlo hosťovi nevoľno, mala som odskúšané, ako volať priamo z kokpitu linku prvej pomoci a riešiť zdravotný problém podľa inštrukcií zdravotníka vzdialeného niekoľko tisíc kilometrov.

Ako Cabincrew sme sa naučili kryť si chrbát, navzájom si pomáhať a uvedomiť si, že hoci túto osobu vidím prvýkrát v živote, v prípade pohotovosti a ohrozenia jej možno zachránim život na úkor vlastného. A naopak.

Vďaka práci letušky som bola hrdá na to, že som mala možnosť byť súčasťou obrovského tímu šikovných ľudí, ktorí boli tvárou jednej z najznámejších leteckých spoločností vo svete. Naučila som sa byť zodpovedná sama za seba v cudzom svete, videla krásne miesta, našetrila si peniaze a odniesla super spomienky.

Ešte aj dnes by som bola schopná zavrieť dvere kabíny, zavolať z palubného telefónu kapitánovi, spoznať podľa zvukového signálu prítomnosť dymu na toalete alebo vyťukať kód do špeciálnej miestnosti, kde sa počas dlhých letov odpočíva, nenápadne si ľahnúť na jedno z lôžok a nerušene spať. Ale pssst…

Autor: Dominika Greene