Libor Bouček: Slovenky sú nebezpečne krásne
14. 3. 2009, 14:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:37)

Zdroj: Profimedia
Aj keď mu niektorí po nevydarenom prvom manželstve vnucovali pocit, že je oklamaný, zneužitý, podvedený, on sa zo všetkého najviac cíti poučený. Zaľúbil sa, preto sa oženil. A tak to urobí znova.
Zmenil sa pohľad moderátora Libora Boučka (28) na ženy, odkedy prišiel na to, že vôbec jestvujeme?
Ten rozdiel som si všimol, keď som mal štyri roky. Boli to tí slabší súperi v bitkách v škôlke. Vtedy som pochopil, že ste krehšie bytosti a treba vás šetriť.
Aj prvú lásku ste najskôr „mlátili“ a až potom ľúbili?
Nie, lebo tie zo škôlky za lásky nerátam. Prvá bola až tá, ktorú si chlap vysníva. Tú som sa, naopak, snažil ochraňovať.
Ona sa nechala?
Chvíľu. A potom utiekla... ☺
Vám? Veď chodíte po svete s nálepkou idolu žien...
Ja by som chcel spoznať všetkých tých ľudí, ktorí ma takto označovali. Menovite by som im poďakoval.
Nehovorte, že sa za vami ženy neobzerali!
Možno. Ako za každým, kto sa vyskytuje v médiách. Ale určite na mňa nekričali „Hej, idol“. Je pravda, že občas padli slová, ktoré obsahovali písmenká I, D aj O, ale idol to práve nebol.
Tým sme si to, ako ženské pokolenie, u vás asi trochu pokazili, nie?
Vďaka skúsenostiam človek možno ustúpi od romantickej predstavy a berie ženu ako partnerku. To však neznamená, že predtým som každej hovoril – žena, ty seď doma a čakaj na mňa.
Nezanevreli ste na nás ani po sklamaní z nešťastného manželstva?
Nepovedal by som, že bolo nešťastné. Bolo krátke. Keby som však preto zanevrel na ženy, bol by som blázon.
Čiže hojenie už máte za sebou?
Ja som nepotreboval fúkať odreté rany. Zahojili sa samy. Našiel som ženu, s ktorou je nám spolu dobre. Každé ráno ma prebudí, zistí, kde a čo o koľkej mám, a večer je šťastná, keď sa jej nezatúlam a prídem skoro domov. Už teraz je to také silné puto, až sa bojím, aby som sa znovu neoženil...
Lenže vy sa dosť túlate. Stále dostávate ponuky aj zo Slovenska.
Je to fakt nebezpečné. Slovenky sú naozaj krásne. Preto keď som tu, bývam v odľahlých penziónoch, nechodím do centra mesta a každú polhodinu sa hlásim Janke. ☺
Janka je právnička, ktorá pracuje na doktoráte. Stíhate registrovať, o čom píše svoju prácu?
Niečo o pracovnom práve.
Plánujete spoločnú budúcnosť?
Ja som prestal plánovať. Maximálne to, že večer prídem domov.
Máte už premyslený aspoň valentínsky darček?
Nie som originálny, čo sa týka darov k sviatkom. Som lepší v tom medziobdobí, keď nič nečaká. Jeden nikdy nevie, čo sa dovtedy ešte stane...
To nehovorte. Snažte sa!
To je jasné. Už len kvôli Rebecce... Ale nie, nášmu vzťahu verím. Opakujem – verím, pretože dúfať je slabé slovo.
Je náhoda, že aj Janka je blondína?
Ja vždy skončím pri blondínke s peknými očami. Ale všeobecne sa mi páčia ženy, ktoré sa pekne usmievajú a majú nejakú charizmu. Fyzická krása sa totiž „okuká“. Ale keby som si mal narýchlo vybrať, beriem asi tú krásnu a tej charizmatickej by som povedal, že zavolám budúci týždeň. ☺