Reklama

Na Liptove sa pustili do Kristíny Tormovej: Drsné, čo jej vykričal pán na parkovisku!

Kristína Tormová

Zdroj: Instagram/kristina.tormova

Reklama

Situácia je zlá, ľudia začínajú byť nervózni a pociťovať čoraz väčšiu beznádej. To si zlizla aj herečka Kristína Tormová, ktorá trávi už mesiac karanténu na Liptove.

Kristína Tormová (37) spolu s manželom a svojimi tromi deťmi trávia dobrovoľnú karanténu v malej chatke na Liptove, kam chodievala herečka aj v detstve, a kde mala dokonca aj svadbu s Petrom. Rozhodli sa tak utiecť z veľkomesta ešte pred začiatkom karantény do skromných podmienok.

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Báječná minútka s Kristínou Tormovou

    V jednom statuse prezradila, že tam nemajú ani práčku, takže perie ručne, ale zato žijú obklopení prírodou a šťastní, že sú spolu.

     

    Zdá sa však, že rodinka Bratislavčanov je niektorým domácim tŕňom v oku. Ľudia už začínajú byť s pretrvávajúcej situácie nervózni a podráždení, a tak hľadajú niekoho, na koho by mohli zhodiť vinu a na kom sa vyventilovať. Takto dopadla aj herečka, keď sa vybrala na nákup. Vo svojom statuse rozhorčená napísala:

    „Som bola včera po troch týždňoch nakúpiť a kričal na mňa ujo na parkovisku, ze mam ísť domov Bratislavčanka jedna. Nešla som, teda išla. Lebo ja som doma aj tu. Od malička a bežne mimo karantény, aj sobášny list mám odtiaľto. A aktuálne som tu doma mesiac ešte od čias nekaranténnych a bezrúškových. Podporujem tu lokálnych farmárov, malých obchodníkov z regiónu, ktorí to teraz veľmi potrebujú, ale občas treba kúpiť aj iné veci… Nikdy som nechápala cépéčkárske hejty. Je fakt, že na našej ulici v Bratislave nemám väčšinou kde parkovať a je fakt, že je tam veľa áut s mimo BA značkami. Ale nikdy by mi nenapadlo týchto prisťahovaných susedov hejtovať…

     

    Kristína to zakončila trefnou poznámkou: „To sa teraz budeme takto nenávidieť? Nemali by sme práve teraz byť silný tím? Držať spolu? Začínam sa trochu báť. Nie korony, ale ľudí...“

    Komentujúci jej v príspevkoch dávali za pravdu. Jedna diskutujúca napísala: „Ešte si prečítame/zažijeme veľa zlého. Pomaly sa odhaľuje charakter ľudí. Prestali sa šiť rúška, prestalo sa tlieskať, gazdinky čoraz menej zdieľajú kváskový aj vianočky. Akosi priveľa hejtu...“