Ľuboš Kostelný to úprimne priznal, nič neskrýva: TOTO je to JEDINÉ, čo robí život znesiteľným!
5. 10. 2020, 12:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 19:37)

Zdroj: tv joj
Hoci väčšinou hrá komediálne úlohy, v súkromí je herec Ľuboš Kostelný (39) introvert a nám prezradil aj to, čoho sa najviac bojí, ako bojuje s predsudkami a kde sa cíti ako neandertálec.
Na obrazovkách vás znovu môžeme vidieť v seriáli Prázdniny, vysielanom na Jojke, kde hráte obľúbeného Jána Jančicha, učiteľa zemepisu a telesnej výchovy. Ktorý predmet vám bol kedysi najbližší a ktorý ste nemali radi?
– Mal som rád najmä dejepis, prírodopis, a keďže som odmala vedel celé hodiny pozerať do máp, tak aj zemepis. Problémy som mal s fyzikou, v tej som sa akosi stratil.
A čo vy a učitelia? Dnes sa veľa rozpráva o tom, že učitelia sú nedocenení. Ako vnímate učiteľské povolanie v dnešnom „korona“ období?
– Myslím si, že kým sa nespoja a neurobia s tým niečo samotní učitelia, tak sa nič nezmení. Bohužiaľ, nik to neurobí za nich. No vyžaduje si to istú mieru tvrdosti a neústupčivosti, ktoré sú v konflikte s prirodzeným sklonom k jemnocitu človeka, uvažujúceho komplexne a ohľaduplne – a takí učitelia sú vo svojej profesijnej podstate. Osobne si myslím, že jedine vzdelanie otvára dvere, ktoré by inak ostali zavreté, a tiež má krásnu schopnosť mazať spoločenské rozdiely.
Zdroj: tv joj
V seriáli Prázdniny hrá učiteľa a otca dvoch dcér Jána Jančicha.
V seriáli ste otcom dvoch dcér. Prenikli ste vďaka nim do detského sveta?
– Aby som bol úprimný, tak neprenikol. Ale mám dojem, že decká sú dnes celkom chytré, teda aspoň tie moje seriálové. (Úsmev.)
Ale práca s mladými vás baví. Na Facebooku som zachytila, že ste kedysi viedli diskusie so stredoškolákmi na tému komunizmu. Prečo ste do takého projektu šli a čo vás to naučilo?
– Išlo o spoločný projekt Ústavu pamäti národa a Slovenského národného divadla, ktorý vznikol ako reakcia na rastúcu popularitu extrémistických prúdov u mladých ľudí na Slovensku. Ako vysvetlenie spomínaného trendu sa ponúkala nedostatočná miera zastúpenia hodín dejepisu či spoločenských náuk v rozvrhu, ale i nezáujem o ne. A následne vzniknuté medzery šikovne zaplnila svojimi polopravdami a povyberanými faktmi extrémistická scéna núkajúca svoje deštruktívne akože riešenia. A na príťažlivosti im pridal aj ten punc zakázaného, niečoho na hrane. To vždy priťahuje najmä mladých, ktorí sa búria proti svetu, rodičom, a to už z princípu. Je to úplne prirodzené a v poriadku, nemusíme však opakovať svoje národné omyly a prešľapy z minulosti. Treba o nich hovoriť a treba hovoriť aj o tom, že sme mali obrovské šťastie práve vďaka SNP, pretože len ono dalo legitimitu nášmu priradeniu sa na stranu víťazov.
Zdroj: Stana TOPOLSKA
O zaujímavé a vtipné situácie v jojkárskom seriáli Prázdniny nie je núdza.
Predsudky sú všade okolo nás. Nielen mladí im podliehajú. Akým spôsobom s nimi bojujete vy?
– Jediný spôsob, ako sa s nimi dá bojovať, je empatia a súcit.
Dnes žijeme v online dobe. A nielen deti, ale aj my sme nútení veľa vecí robiť na diaľku. Ako vnímate tento posun do virtuálneho sveta?
– Človek je spoločenský tvor, keď je izolovaný, tak chradne. Preto sa treba stretávať a starať sa o svoje reálne vzťahy, lebo to je to jediné, čo vlastne nakoniec robí život znesiteľným.
Zdroj: Profimedia
V Slovenskom národnom divadle hrá v mnohých predstaveniach.
Vás na sociálnych sieťach skoro vôbec nevidno. Nekamarátite sa s nimi?
– V tomto som tak trochu neandertálec, nekamarátim!
Aj keď o súkromí nerád hovoríte, vieme, že máte psíka, ktorého ste si vzali z útulku. Mali ste psa aj v detstve?
– Ako deti sme so sestrou mali jazvečíka Paťa, ale len chvíľku. Teraz mám, ako vravíte, sučku Žabu a mal som šťastie pri jej výbere.
Žabka bola týraná, a tak je aj ustráchaná. Už je to lepšie?
– Úplne.
Zdroj: TV JOJ, EMIL VAŠKO, Nová scéna
V divadle Aréna hral v predstavení od autorky, ktorá zahynula po útoku v Moskve. Útok zažil na vlastnej koži a v mnohom ho zmenil.
Čoho sa bojíte vy?
– Že dobre už bolo.
So strachom sa vám určite spája aj teroristický útok na moskovskom letisku, ktorý ste prežili. Bol to váš najhorší zážitok?
– Tam to nebolo o strachu, na strach nebol čas.
Zdroj: TV JOJ, EMIL VAŠKO, Nová scéna
Na Novej scéne si zahral aj starenku.
Cestovanie vás veľmi bavilo. Stále to platí?
– No... Po tej Moskve by som už ani nepovedal, že cestovanie patrí medzi moje záľuby. O to ma, bohužiaľ, toto mesto obralo. Moskva vo mne nezanechala vôbec dobrý dojem, teda okrem starostlivosti nášho zastupiteľstva. Tá bola viac ako ukážková.
V lete sa veľmi nedalo cestovať. Koronavírus nás zastavil a mnohých donútil prerušiť to, čo robili. Vy sám ste kedysi mali potrebu odísť od všetkého. Ako to máte teraz?
– Potreba sa stala ešte naliehavejšou.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Oslava 100. výročia založenia Slovenské národnéhi divadla v starej bratislavskej budove SND. Na snímke Ľuboš Kostelný.
Dúfam, že sa tak nestane. Prišli by sme o oceňovaného herca. Máte za sebou množstvo divadelných, filmových aj televíznych postáv. Aké typy úloh sa vám hrajú
najlepšie?
– Tak, povedzme si úprimne, hovoríme skôr o minulosti, dnes už príležitosti hodné pozornosti ocenenia nedostávam. Asi som spochybnil presvedčenie relevantných ľudí o svojej schopnosti také príležitosti zvládnuť. Uvidíme, či sa mi podarí obnoviť mieru dôvery. A možno začnem byť tvorivý aj z inej strany.
Čo by podľa vás mal mať dobrý herec okrem talentu?
– Musí mať esprit, čosi, čím spôsobí, že sa na neho chcem pozerať. Istá miera schopnosti vyvolať sympatiu je tiež dôležitá.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Oslava 100. výročia založenia Slovenské národnéhi divadla v starej bratislavskej budove SND. Na snímke Peter Mikuláš a Luboš Kostelný.
Veľmi neplánujete, ste skôr spontánny typ. Aké sú vaše spontánne plány na najbližšie obdobie?
– Som v určitom zlomovom životnom období a netuším, čo sa z toho vykľuje, no ak to pomenujem ako „pokus o akceptovanie zodpovednosti za vývoj svojho príbehu“, tak nebudem ďaleko od pravdy. A veľmi by som si prial, aby som sa mýlil v tom, čoho sa bojím.
Prezradil o sebe:
✔ Naj jedlo?
Pomaranče, v súčasnosti som nimi posadnutý.
✔ Akú dobrú knihu ste nedávno čítali?
Pokračovanie slávnej knihy od Gravesa Ja, Claudius, ktorá sa volala Claudius bůh a jeho manželka Messalina, a tiež Čierneho anjela od Waltariho.
✔ Tri slová, ktoré odrážajú vaše teraz...
Konečne posledná otázka.