Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Ľuboš Kostelný to úprimne priznal, nič neskrýva: TOTO je to JEDINÉ, čo robí život znesiteľným!

ĽUBOŠ KOSTELNÝ: Vzťahy sú to jediné, čo robí život znesiteľným.

Zdroj: tv joj

Reklama
Ivana Adamcová

Ivana Adamcová

vedúca tímu týždenníka Nový Čas pre ženy

Hoci väčšinou hrá komediálne úlohy, v súkromí je herec Ľuboš Kostelný (39) introvert a nám prezradil aj to, čoho sa najviac bojí, ako bojuje s predsudkami a kde sa cíti ako neandertálec.

Na obrazovkách vás znovu môžeme vidieť v seriáli Prázdniny, vysielanom na Jojke, kde hráte obľúbeného Jána Jančicha, učiteľa zemepisu a telesnej výchovy. Ktorý predmet vám bol kedysi najbližší a ktorý ste nemali radi?

– Mal som rád najmä dejepis, prírodopis, a keďže som odmala vedel celé hodiny pozerať do máp, tak aj zemepis. Problémy som mal s fyzikou, v tej som sa akosi stratil.

A čo vy a učitelia? Dnes sa veľa rozpráva o tom, že učitelia sú nedocenení. Ako vnímate učiteľské povolanie v dnešnom „korona“ období?

– Myslím si, že kým sa nespoja a neurobia s tým niečo samotní učitelia, tak sa nič nezmení. Bohužiaľ, nik to neurobí za nich. No vyžaduje si to istú mieru tvrdosti a neústupčivosti, ktoré sú v konflikte s prirodzeným sklonom k jemnocitu človeka, uvažujúceho komplexne a ohľaduplne – a takí učitelia sú vo svojej profesijnej podstate. Osobne si myslím, že jedine vzdelanie otvára dvere, ktoré by inak ostali zavreté, a tiež má krásnu schopnosť mazať spoločenské rozdiely.

Zdroj: tv joj

V seriáli Prázdniny hrá učiteľa a otca dvoch dcér Jána Jančicha.

V seriáli ste otcom dvoch dcér. Prenikli ste vďaka nim do detského sveta?

– Aby som bol úprimný, tak neprenikol. Ale mám dojem, že decká sú dnes celkom chytré, teda aspoň tie moje seriálové. (Úsmev.)

Ale práca s mladými vás baví. Na Facebooku som zachytila, že ste kedysi viedli diskusie so stredoškolákmi na tému komunizmu. Prečo ste do takého projektu šli a čo vás to naučilo?

– Išlo o spoločný projekt Ústavu pamäti národa a Slovenského národného divadla, ktorý vznikol ako reakcia na rastúcu popularitu extrémistických prúdov u mladých ľudí na Slovensku. Ako vysvetlenie spomínaného trendu sa ponúkala nedostatočná miera zastúpenia hodín dejepisu či spoločenských náuk v rozvrhu, ale i nezáujem o ne. A následne vzniknuté medzery šikovne zaplnila svojimi polopravdami a povyberanými faktmi extrémistická scéna núkajúca svoje deštruktívne akože riešenia. A na príťažlivosti im pridal aj ten punc zakázaného, niečoho na hrane. To vždy priťahuje najmä mladých, ktorí sa búria proti svetu, rodičom, a to už z princípu. Je to úplne prirodzené a v poriadku, nemusíme však opakovať svoje národné omyly a prešľapy z minulosti. Treba o nich hovoriť a treba hovoriť aj o tom, že sme mali obrovské šťastie práve vďaka SNP, pretože len ono dalo legitimitu nášmu priradeniu sa na stranu víťazov.

Zdroj: Stana TOPOLSKA

O zaujímavé a vtipné situácie v jojkárskom seriáli Prázdniny nie je núdza.

Predsudky sú všade okolo nás. Nielen mladí im podliehajú. Akým spôsobom s nimi bojujete vy?

– Jediný spôsob, ako sa s nimi dá bojovať, je empatia a súcit.

Dnes žijeme v online dobe. A nielen deti, ale aj my sme nútení veľa vecí robiť na diaľku. Ako vnímate tento posun do virtuálneho sveta?

– Človek je spoločenský tvor, keď je izolovaný, tak chradne. Preto sa treba stretávať a starať sa o svoje reálne vzťahy, lebo to je to jediné, čo vlastne nakoniec robí život znesiteľným.

Zdroj: Profimedia

V Slovenskom národnom divadle hrá v mnohých predstaveniach.

Vás na sociálnych sieťach skoro vôbec nevidno. Nekamarátite sa s nimi?

– V tomto som tak trochu neandertálec, nekamarátim!

Som v určitom zlomovom životnom období a netuším, čo sa z toho vykľuje.

—  

Aj keď o súkromí nerád hovoríte, vieme, že máte psíka, ktorého ste si vzali z útulku. Mali ste psa aj v detstve?

– Ako deti sme so sestrou mali jazvečíka Paťa, ale len chvíľku. Teraz mám, ako vravíte, sučku Žabu a mal som šťastie pri jej výbere.

Žabka bola týraná, a tak je aj ustráchaná. Už je to lepšie?

– Úplne.

Zdroj: TV JOJ, EMIL VAŠKO, Nová scéna

V divadle Aréna hral v predstavení od autorky, ktorá zahynula po útoku v Moskve. Útok zažil na vlastnej koži a v mnohom ho zmenil.

Čoho sa bojíte vy?

– Že dobre už bolo.

So strachom sa vám určite spája aj teroristický útok na moskovskom letisku, ktorý ste prežili. Bol to váš najhorší zážitok?

– Tam to nebolo o strachu, na strach nebol čas.

Zdroj: TV JOJ, EMIL VAŠKO, Nová scéna

Na Novej scéne si zahral aj starenku.

Cestovanie vás veľmi bavilo. Stále to platí?

– No... Po tej Moskve by som už ani nepovedal, že cestovanie patrí medzi moje záľuby. O to ma, bohužiaľ, toto mesto obralo. Moskva vo mne nezanechala vôbec dobrý dojem, teda okrem starostlivosti nášho zastupiteľstva. Tá bola viac ako ukážková.

V lete sa veľmi nedalo cestovať. Koronavírus nás zastavil a mnohých donútil prerušiť to, čo robili. Vy sám ste kedysi mali potrebu odísť od všetkého. Ako to máte teraz?

– Potreba sa stala ešte naliehavejšou.

Zdroj: EMIL VAŠKO

Oslava 100. výročia založenia Slovenské národnéhi divadla v starej bratislavskej budove SND. Na snímke Ľuboš Kostelný.

Dúfam, že sa tak nestane. Prišli by sme o oceňovaného herca. Máte za sebou množstvo divadelných, filmových aj televíznych postáv. Aké typy úloh sa vám hrajú
najlepšie?

– Tak, povedzme si úprimne, hovoríme skôr o minulosti, dnes už príležitosti hodné pozornosti ocenenia nedostávam. Asi som spochybnil presvedčenie relevantných ľudí o svojej schopnosti také príležitosti zvládnuť. Uvidíme, či sa mi podarí obnoviť mieru dôvery. A možno začnem byť tvorivý aj z inej strany.

Čo by podľa vás mal mať dobrý herec okrem talentu?

– Musí mať esprit, čosi, čím spôsobí, že sa na neho chcem pozerať. Istá miera schopnosti vyvolať sympatiu je tiež dôležitá.

Zdroj: EMIL VAŠKO

Oslava 100. výročia založenia Slovenské národnéhi divadla v starej bratislavskej budove SND. Na snímke Peter Mikuláš a Luboš Kostelný.

Veľmi neplánujete, ste skôr spontánny typ. Aké sú vaše spontánne plány na najbližšie obdobie?

– Som v určitom zlomovom životnom období a netuším, čo sa z toho vykľuje, no ak to pomenujem ako „pokus o akceptovanie zodpovednosti za vývoj svojho príbehu“, tak nebudem ďaleko od pravdy. A veľmi by som si prial, aby som sa mýlil v tom, čoho sa bojím.

Prezradil o sebe: 

✔ Naj jedlo?
Pomaranče, v súčasnosti som nimi posadnutý.
✔ Akú dobrú knihu ste nedávno čítali?
Pokračovanie slávnej knihy od Gravesa Ja, Claudius, ktorá sa volala Claudius bůh a jeho manželka Messalina, a tiež Čierneho anjela od Waltariho.
✔ Tri slová, ktoré odrážajú vaše teraz...
Konečne posledná otázka.

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Autor článku

Ivana Adamcová

vedúca tímu týždenníka Nový Čas pre ženy

Na veci sa snažím pozerať vždy z tej lepšej strany, čo sa odráža aj v mojich článkoch. Preto príbehy plné ľudskosti, inšpiratívne ženy a veci medzi nebom a zemou, sú moja parketa. Vyspovedala som množstvo žien a mužov v Rozhovoroch nielen pre ženy naživo na našom Instagrame @novycasprezeny, ktoré si stále môžete pozrieť. Napísala som jednu knihu Vyvolený a Eva a pracujem na ďalšej. Rada posúvam veci dopredu, preto všetko nové vítam s otvorenou náručou.