Lucie Vondráčková otvorene: ONDREJ KANDRÁČ je... Skúsenosť s políciou!

V prvom rade gratulujem k platinovej platni. Prekvapilo vás, že ste ju získali?

- Ďakujem. Musím sa priznať, že mi o tom povedali dopredu. Myslela som si, že bude odovzdanie zlatej dosky a myslím, že Braňo (Braňo Jančich, producent, pozn. red.) mi chcel urobiť radosť, takže mi povedal dopredu, že bude platina. (Úsmev.)

Váš album má zaujímavý názov - Láskověty. Ako ste k nemu prišli?

- To slovo som si vymyslela. (Smiech.) Som lingvista, milujem český jazyk aj akýkoľvek cudzí jazyk, takže keď sme s Mariánom Brezánim spolupracovali na texte pesničky Vzkaz v láhvi, tak mi tam naskočilo to slovo. Na to Marián povedal, že by to bolo krásne meno pre celý album. A mal pravdu. (Úsmev.)

Na albume je aj skladba Tak nebuď prekvapená, ku ktorej vám napísal text Kamil Peteraj a je v slovenčine. Bola to pre vás výzva spievať po slovensky?

- Úplne. Ja som francúzštinár, angličtinár, španielčinár, ale do slovenčiny som sa nikdy nechcela púšťať, pretože som sa bála, že by som vám tú reč skomolila. Tak som sa modlila, keď som išla na natáčanie, aby som to nepokazila. Kamil bol priamo v štúdiu a hovoril, že by to von nepustil, keby nebol presvedčený o tom, že je to fajn. A pustil. (Smiech.

Nechýba ani spolupráca s Ondrejom Kandráčom na skladbe Honza. Ako došlo k tejto spolupráci?

- Tej pesničke Honza, ktorú som pôvodne naspievala sama, niečo chýbalo. Chýbal tomu mužský hlas, chýbal tomu folkový hlas a Ondrej toto všetko perfektne vie, je v tom špička, takže keď mi potom poslali nahrávku s jeho hlasom, tak to bolo bingo. Bolo to nádherné. (Úsmev.)

Fanúšikovia sa teraz tešia z albumu, no môžu očakávať aj nejaký koncert?

- Teraz tak nejako plávam medzi filmom, divadlom a spievaním. Viem, že jeden koncert bude 6. novembra v Prahe vo Fóre Karlín. Ale do tej doby, čo sa bude diať, ešte vôbec netuším. (Smiech.) Dúfam, že pár koncertov bude.

Dlhé roky ste žili v Kanade. Nechýba vám to?

- Keby človeku malo chýbať niečo také, asi by nebol úplne šťastný. Takže ja som rada tam, kde som. Som šťastná tam, kde sú moje deti. A moje deti sú tu, takže som šťastná tu. (Úsmev.)

Ešte v decembri ste v Šou Jana Krausa spomínali, že máte aj skúsenosť so stalkermi. Nebojíte sa ich?

- Mne sa stávali také veci už aj vtedy, keď som mala dvadsať rokov. Takže som už akoby vycepovaná. Už mám taký ochranný pancier. Samozrejme, keď je ženská sama s deťmi, tak nie je úplne bohviečo. Ale musím povedať, že naša polícia je úplne úžasná. Niekoľkokrát mi pomohli.

A ešte otázočka ohľadom vašich synčekov - ako vnímajú to, že mamina je známa v šoubiznise?

- Oni sa z toho smejú. (Smiech.) Smejú sa z toho, ako ma ľudia na ulici požiadajú o podpis alebo o fotku. Majú z toho srandu.