Toto by chcela každá! Lujza Garajová Schrameková z Divokých koní: Manžel urobil gesto, ktoré ju dostalo

Aká ste v rozhodovaní?

Nemusela som zatiaľ nič také vážne rozsekávať. Normálne som sa vydala, mám dve deti a všetko tak nejako ide a ja v tom len plávam.

Ale aj výber muža si vyžadoval rozhodnutie.

Že je to on som vedela veľmi skoro. Boli sme spolubývajúci. Vedela som, že je to dobrý muž, ktorý dáva dole dosku na záchode. Tým ma dostal. (smiech) Bývali sme totiž na priváte dve baby a traja chalani, ktorí podľa dohody upratovali záchod, keďže ich bolo viac. Dodnes sú to veľmi dobrí a šťastní manželia, ktorých ženy sú šťastné, lebo sú to dobre vychovaní chlapci. (smiech) Potom sme sa presťahovali už sami a tak to nejako išlo. Vydržal to so mnou aj v náročných obdobiach, keď som v Radošincoch mala 25 predstavení mesačne a chodila po zájazdoch.

Ste si podobní?

Oboch nás celkom baví aj vlastný svet a vlastný život. Nepotrebujeme visieť stále jeden na druhom a všetko robiť spolu. To nám asi celkom pomáha. Sme samostatné jednotky, ktoré keď sa stretnú v rámci rodiny, tak to funguje.

Nemá problém pustiť vás von a vy jeho?

Nie. Aj keď, on chodí menej často von ako ja. Po večeroch stráži. Ale on je rád doma, pustí si hudbu a má svoje koníčky. Máme v nich aj prienik. Vlastne sú to „iba“ deti. (smiech)

Mary je suverénka, miluje kone, dobre šoféruje, celá vy?

Ja viem na koni len sedieť. Šoférka síce nie som skúsená, no nie je to úplne tragické. Zatiaľ som oškrela auto len keď som vychádzala z garáže. (smiech) Mery bola pre mňa výzva. Keď ma posadili do džípu a mala som po poli naháňať koňa, zhorela mi spojka a mala som z toho strašnú svalovicu.

Čo oblečenie, je Lujza rada za dámu?

Dlho som bola nohavicový typ. Po 30 a druhom pôrode mi odpadlo kopu komplexov. Už neriešim moje krivé nohy, brucho ani zadok. Nohy mám stále tie isté, zadok ešte väčší, brucho po dvoch deťoch, no zrazu sa dobre cítim aj v krátkych šatách. Podiel na tom má aj stylista Marián Hornyak, ktorý robil kostýmy do seriálu Naši. Mal zo mňa urobiť elegantnú udržiavanú matku troch detí. Poprinášal všelijaké farebné, obtiahnuté a kvetované veci a zrazu začali prichádzať komplimenty. Povedala som si, že v tom asi vyzerám fakt dobre. Obtiahnuté kvetované šaty mám už aj doma.

Aká ste boli ako malá?

Naši hovoria, že šialená. (smiech) Určite to tam niekde vo mne ešte je, ale už také zdospelené a distingvovanejšie. No sem-tam sa to objaví. Vtedy ma tak poteší tá malá Lujza, ktorá do mňa príde a zalomcuje mnou šialenosť, lebo som už veľmi upokojenejšia a nudnejšia. Niekedy túžim stretnúť tú 20-ročnú Lujzu a porozprávať sa s ňou. Už si na ňu veľmi nepamätám, aká bola a čo z nej je ešte vo mne. S mužom sme už spolu desať rokov a určite sme sa dosť poovplyvňovali. Ťažko povedať. Asi stále nemám úplne jasno v tom, kto som. Mám pocit, že sa ešte stále môžem sebou prekvapiť.

A to je zlé?

Nie, ale zlé je, že aj muža môžem ešte prekvapiť. (smiech)

Ale že spievate, to snáď vie.

(smiech) Spievam od konzervy a veľa som spievala v Radošincoch. Teraz sa to však ku mne vrátilo po speváckej pauze. Kamarátka Maca Vilhanová vydávala CD a oslovila ma zaspievať na koncerte vokály. Celkom sa to páčilo, tak teraz spievame s veľkou kapelou tri, aj Danka Tomešová. Máme viac koncertov, čiže chodím na skúšky a je to príjemné byť súčasťou veľkého kapelového kolečka a zažiť zase iný svet. Cítiť tú energiu z kapely a divákov, to ma baví.