MANŽELSTVO Adama Ďuricu: Ajajáááj, toto na neho NABONZOVALA manželka! To fakt robí?

Skúste si zaspomínať na moment, keď ste manželku prvýkrát uvideli.
Na to nikdy nezabudnem, pretože sa poznáme zo strednej školy. Boli sme spolužiaci. Navštevovali sme Strednú odbornú školu technológií a remesiel v Bratislave.

Bola to láska na prvý pohľad?
Neviem na koľký pohľad. (Úsmev.) Ale v každom prípade môžem s istotou povedať, že sme sa poznali od nástupu na strednú a až potom neskôr sme sa spoznali tak naozaj – skutočne! A vtedy sme pochopili, že sme mali byť spolu a že máme byť spolu.

Boli zásnuby romantické?
Myslím, že áno. Kristínka bola vtedy veľmi úspešná vo svojej práci, veľa pracovala. A ja som sa jej preto snažil na rozptýlenie a relax vymýšľať rôzne výlety. A ten „osudový“ bol víkendový výlet do Rakúska s večerou pri sviečkach. Vtedy som ju požiadal o ruku.

V čom ste odlišní?
Ona má úžasnú trpezlivosť. Pri všetkom. A veľmi dlho si dokáže zachovať chladnú hlavu. Ja nie. (Smiech.)

Má nejakú zlú vlastnosť alebo zlozvyk?
Určite áno, len si teraz neviem spomenúť. (Smiech.) Asi ju fakt ľúbim. (Úsmev.)

Koľko najdlhšie dokáže telefonovať v kuse a s kým?
S každým. (Smiech.) Ale najdlhšie asi so sestrami a s mamou.

Čo vie uvariť najlepšie na svete?
Úplne všetko. Ona dokáže urobiť skvelý obed z toho, ako sa hovorí, čo dom dal, ja by som to varenie už dávno vzdal.

Pre čo sa najčastejšie hádate?
My sa vlastne nehádame. A keď už, tak väčšinou je to pre niečo, na čo som zabudol a máme to v kalendári už dlho.

Ako si vás udobruje po hádke?
Objatím.

Za čo vás napomína alebo čo vám stále pripomína?
Vždy mi pripomína, aké vystúpenie ma čaká a čo si na tú príležitosť nemôžem zabudnúť – napríklad oblečenie.

Je žiarlivá?
To neviem, pretože doteraz som si nič také nevšimol. Ale všimol som si, že ma naozaj ľúbi. (Úsmev.)

Čím všetkým je podľa vás Adam výnimočný? 
V tom, že miluje to, čo robí, a robí to s veľkým nadšením. Verí tomu celým srdcom. A tak je to od samého začiatku, odkedy ho poznám.

Je lepší otec alebo manžel?
Myslím si, že to zvláda rovnako dobre v oboch úlohách.

Zmenil sa v niečom od svadby?
Najväčšiu zmenu prinieslo otcovstvo, ale v tom najlepšom zmysle. Akoby sa v ňom otvorila nová časť človeka, ktorú som ešte dovtedy nepoznala. Tá časť spočíva v láske k deťom a v tom, ako si ma dokáže vážiť ako matku a mať pre to pochopenie. Už to nie je len vzťah o dvoch, ale o celej rodine.

Prezradíte, na čo najviac frfle?
Na to, keď musí na niečo alebo niekoho čakať, a to myslím všeobecne, nie len na mňa. (Smiech.)

Ako zistíte, že je nahnevaný alebo že ho niečo žerie?
Najprv je zamyslený, tichý, a potom sa o tom veľa rozprávame. Mnohokrát si hnev „vyhrá’“ aj  hodinami hrania na gitare alebo na dlhej prechádzke na čerstvom vzduchu.

Čím vás vie rozosmiať?
Je to skôr taký náš interný humor, na ktorom sa pobavíme len my dvaja.

Dokáže vás aj nahnevať?
Na hnev u nás nie je čas. Možno občas nejaká situácia, ktorá súvisí s nedorozumením, ktoré sa však dodatočne vysvetlí. Ani jeden z nás nie je typ, ktorý by obľuboval hádky. Máme radi vzájomnú harmóniu.

Vie variť?
Áno, príležitostne pripraví fantastické steaky na grile s grilovanou zeleninou.

Spieva si v sprche svoje či cudzie pesničky?
Ešte som ho nepočula spievať si v sprche. (Smiech.) Doma si väčšinou spieva len piesne, na ktorých práve pracuje.

Je žiarlivý?
Myslím si, že nie. Doteraz mi také niečo nedal pocítiť.