Marcel Nemec zomrel pred 1 rokom, také boli jeho posledné dni: S rakovinou odmietal bojovať!

Kedysi Marcel povedal, že si svoje ochorenie užíva: „Neužívam si rakovinu, ale túto situáciu. Mám pocit, že čo iné by som mal robiť. Ľutovať sa alebo plakať? Neviem si predstaviť, že by som zvyšný čas strávil inak, ako užívaním si každej sekundy svojho života. Lebo ja si neužívam chorobu, ja si užívam život s chorobou.“  

A to bol aj dôvod jeho výletu do hôr: „Áno. Bol som tam s mojou maminkou. Chceli sme ísť na Lomničák, lebo mala narodeniny a ona tam ešte nebola. Vlastne ani ja som tam tiež ešte nebol. Tak sme sa tešili na spoločný výlet.“

Ten sa však vtedy nevydaril podľa ich predstáv. „Čakali sme na lanovku s lístkami v rukách a zrazu zaznel z reproduktora hlas, ktorý nám kvôli nárazovému vetru všetko pokazil, tak lanovky do odvolania pozastavili. Maminka bola smutná, ale mne to neprekážalo.

Tešil som sa z toho, že sme spolu a v tej sekunde mi prebleslo hlavou, že to tak asi malo byť. A keď to nevyšlo na jej narodeniny, ktoré mala 16. januára, tak to možno vyjde na moje 8. júna,“ hútal vtedy a uvidel v jej tvári vzhľadom na prognózy, ktoré mal, obrovské šťastie a radosť...

„Lebo jedna vec sú prognózy a druhá vec je realita a chuť žiť. Sila síce z tela postupne odchádza, respektíve je to na hojdačke, ale chuť žiť mám neuveriteľnú,“ povedal Marcel. Humor mu bol vždy blízky:

„Najviac milujem čierny humor a mám obrovské šťastie aj v tom, čo sa mi stalo. Nepovažujem to za nešťastie, ale za fakt. Žijem život naplnený láskou a obklopený úžasnými ľuďmi. Mám jednu z najúžasnejších onkologičiek. Ja ju volám GenerálAnjel. Ona je skutočne takým generálom. Je nasadená na tom pomyselnom bojisku a za mňa ako keby riešila všetky tie veci...“ >>>