Marek Brodský: Starala sa o mňa macocha Brejchová

"Neskúsený praktikant Hlaváček" má však dnes už päťdesiatdva rokov! Tiež už nie je hercom - roky pracoval ako filmový animátor (podieľal sa napríklad na filmoch o Rumcajsovi), dvadsaťpäť rokov hral v populárnej rockovej skupine Nahoru po schodišti dolů band, dnes je predovšetkým výtvarníkom na voľnej nohe. Kúzelnej plachosti sa však úplne nezbavil. Aj v tom sa podobá na svojho otca.

Ako ste mohli so svojou hanblivosťou robiť bubeníka v rockovej skupine?

Však ja som prvé dva roky hral za zástenou. Na dav v sále som videl, ale publikum nevidelo na mňa.

Preto ste sa prestali venovať herectvu?

Aj preto. Ale tiež mi liezlo na nervy, že som bol pre všetkých ten syn slávneho otca. Aj keď som robil kulisára v televízii, ťahal debny a chodil do práce o šiestej ráno, pre niektorých ľudí som tam bol z protekcie.

S otcom ste hrali prvýkrát vo filme Rozpuštěný a vypuštěný. Išlo vám to spolu dobre?

Veľmi nie. Obaja sme z toho boli nervózni. A ja som sa pred ním hrozne hanbil.

Ale inak ste spolu vychádzali dobre?

Áno. V detstve bol môj víkendový otecko. Bral sil ma na sobotu a nedeľu. Tie dva dni som u neho a u Jany Brejchovej býval.

Vlastimil Brodský bol nielen legendárnym hercom, ale aj lámačom ženských sŕdc.

Čo ste spolu robili?

Keď mal čas, došlo na zoologickú, kino, zmrzlinu a tak. A keď musel cez víkend pracovať, išiel som s ním do práce. To sa mi páčilo najviac, dostal som sa do divadla a na filmový pľac a medzi zaujímavých ľudí.

Chystal pre vás na víkend nejaký zábavný program?

Ani nie, to skôr Jana.

Ako to chodilo, keď ste boli už starší? Chodili ste k nemu na chalupu?

Býval som tam často. Mával tam síce návštevy, ale na mňa so sestrou si urobil vždy čas. Sedávali sme spolu dlho do noci.

Chodili ste tam aj so svojími malými deťmi? Venoval sa im?

Veľmi nie. On to s malými deťmi príliš nevedel. Hovoril, že by sa polámali. Vnímal ich až tak od štyroch rokov. Ale rozprávky napríklad nikdy nerozprával.

Čo to hovoríte, veď sa preslávil ako rozhlasový Večerníček - Hajaja?!

Keď išlo profesiu, bolo to niečo iné. Ale doma deťom rozprávky nerozprávali. Ale inak rozprával rád.

Marek s Terezou sa o dedičstvo nehádali.

Kedy ste sa najlepšie porozprávali?

Ku koncu jeho života, keď sme sa zhodou okolností stali susedmi. Sedem rokov sme bývali vedľa seba na Jičínskej ulici na Vinohradoch. To sme sa stretávali často, rozprávali sme sa veľa a dlho - a tiež sme pri tom dosť popíjali. Doslova som z neho nasával vedomosti, pretože mi bolo jasné, že toho prežil hrozne veľa a že je to múdry chlap. Ale tiež sme napríklad často pozerali spolu futbal. Spomínam si, že keď mu v tej chvíli zazvonil telefón, automaticky hovoril: "Áno madam!?"

Po rozchode s Janou sa už otecko neoženil. Ani nemal stálu partnerku.

To sa nedá povedať, že nemal stálu priateľku. Niekoľko rokov mal istú Táňu. Ale mal aj viacero iných. To sa s ním tiahlo celý život. On ženy potreboval a vedel to s nimi. Až do konca.

Dostali ste od neho čo sa týka žien nejakú radu?

Ani nie, hovoril že v tomto smere na to musí človek prísť sám. To skôr režisér Karel Weinlich, ktorý má za sebou desať manželstiev.

Tereza s Markom na otcovom pohrebe.

Čo vám povedal?

Keby to vraj na mňa zase prišlo, teda ako že sa chcem ženiť, nech mu volám. Hoci aj o tretej ráno.

Koľko manželstiev máte za sebou vy?

Len tri.

Pohľadom otca nezaprie. A čo vnútorne?

No, podobne ako on nemám prehnané sebavedomie. A som plachý. A s tými ženami to máme asi tiež podobné...