Maroš Košík: Oveľa radšej pracujem s dámami

Už desať rokov plávate v mediálnych vodách. Momentálne máte v pracovnom živote poriadne rušno, lietate z rádia do mediálnej agentúry i televízie. Snažíte sa nebodaj prácou vykryť smútok v súkromí?

– Prežívam obdobie po nevydarenom vzťahu. Som z toho smutný. A práve preto, aby som zahnal stavy samoty, mám toľko práce. Som človek, ktorý nedokáže rýchlo zabudnúť. Potrebujem viac času, kým tieto veci rozchodím a dokážem prijať niekoho iného po svojom boku. V rámci vlastnej psychohygieny viem, že jediné, čo mi pomôže, je robota. Snažím sa nemíňať čas nezmyselne, ale zmysluplne.

V rannom vysielaní Jemných melódií ste obklopený samými babami. Ako sa cítite v ženskom kolektíve?

– S Katkou Brychtovou i Andreou Kozinkovou sme si sadli a perfektne si rozumieme. Od puberty sa pohybujem takmer stále v ženskom kolektíve. Chodil som totiž na zdravotnícku školu, kde som mal tridsať spolužiačok. Aj na vysokej škole bola prevaha žien. Musím sa priznať, že oveľa radšej pracujem s dámami, aj keď to občas prináša vypätejšie situácie. Myslím, že slovenské ženy sú fantastické a dá sa s nimi rozprávať o všeličom.

Vyštudovaný odbor rehabilitácia na strednej škole však s médiami nemá nič spoločné. Chceli ste kedysi nasledovať rodičov a pracovať v zdravotníctve?

– Keď som končil základnú školu, zaujímal som sa o všeličo iné len nie o to, na akú školu chcem ísť. Keďže nie som ani technický typ, rodičia usúdili, že práve táto škola by bola pre mňa vhodná. A následnú psychológiu som si už vybral sám, lebo ma to bavilo. Zistil som, že sa to hodí k

Využívate nadobudnuté poznatky z psychológie aj v mediálnej praxi?

– Hoci psychológia ide neustále dopredu a nevenujem sa jej aktívne, isté formy správania, ktoré ľudia majú alebo ich získali, viem prečítať. Aj vďaka týmto vedomostiam ľahšie komunikujem s ľuďmi a rád sa s nimi rozprávam.

A čo tak byť psychológom na plný úväzok?

– Nie som v štádiu, aby som prijal takéto zodpovedné zamestnanie. Momentálne som nastavený na to, že chcem pracovať v médiách. Nechcem, aby to vyznelo tak, že v médiách je menej zodpovednosti, najmä v spravodajstve. Som však v kontakte s mojimi spolužiakmi a oni sú oveľa ďalej. Ja som len teoretik, ktorý disponuje základnými vedomosťami, ktoré mu dala škola.

Pre známych a priateľov ste však iste bútľavou vŕbou.

– Kamaráti ma majú radi aj preto, že si ich dokážem vypočuť a na základe aj svojich skúseností im poradiť. Vedia, že čo sa dostane ku mne, to neposuniem ďalej, ale ich tajomstvá si nechávam pre seba. Ešte som nikoho nesklamal. Ľudia mi dôverujú. Mám aj vysokú mieru empatie.

Pred kým skladáte svoj batoh starostí vy?

– Už som vo veku, keď problémy preberám s najbližšími priateľmi a nie s rodičmi, ktorí sú iná generácia a na mnohé veci majú iný názor. To však neznamená, že by mi neporozumeli a neurobili pre mňa to najlepšie, ale ku kamarátom mám bližšie. Nepatrím k ukážkovým synom, ktorí sú v dennom kontakte s rodičmi. A do rodných Hronoviec chodím zhruba raz za tri-štyri mesiace.

Pred dvoma mesiacmi ste po rokoch sťahovania z prenájmu do prenájmu konečne zakotvili vo vlastnom byte. Znamená to, že sa chcete v hlavnom meste usadiť natrvalo?

– Predpokladám, že v Bratislave mám prácu na dlhší čas, preto som si zaobstaral byt. Keď sa však naskytne lepšia príležitosť a tu ma nebude nič držať, odídem. Už teraz však viem, že chcem žiť na Slovensku a nie v zahraničí. V cudzine chcem len dovolenkovať a míňať peniaze. Viem si predstaviť malú farmu pod lesom, kde by som mal len psa a oslíka, ktorý by sa voľne pásol a strihal ušami. Tento sen mám zafixovaný v hlave už od detstva, keď sme boli v roku 1986 s rodinou na dovolenke v Bulharsku a neďaleko pláže bol pri stĺpe priviazaný somárik. Ako chlapčekovi mi ho bolo veľmi ľúto, chodil som ho kŕmiť a hladkať. (smiech)

Spáva sa vám vo vlastnom byte inak ako na priváte?

– Denná vyčerpanosť ma okamžite uspí, takže to neprežívam extrémne silno. Som v období zhluku pohody, šťastia, ale i smútku z nevydarených vecí. Cez víkend si vždy hovorím, že by som už mohol napríklad namontovať kľučky na dvere, niečo nové do bytíka kúpiť. Nie som manuálne zručný na rozdiel od mladšieho brata, ktorý je veľmi praktický typ a nezamýšľa sa nad vecami, ktoré ho obklopujú. On nič nerieši a hneď koná, ja zas opačne. Ale celé leto som sa snažil majstrovať s dvoma kamarátmi Karolom a Martinom. Sám som si zarovnával steny, obíjal staré kachličky, dával omietky i maľoval. Určite mi pri zariaďovaní chýba aj ženská ruka, trpezlivosť, vnímavosť a cit. Celé to prežívam so smiechom cez slzy. Pôvodný plán s bytom bol úplne iný, ale vypálilo to tak, že byt som kúpil i bývam v ňom sám. Verím však, že sa to bude len zlepšovať.

3 NAJ MAROŠA KOŠÍKA

Najkrajšia vôňa:
– Ak všetko ladí, ako má, tak vôňa ženy.
Najzaujímavejší film:
– Dokumentárne, vojnové i romantické filmy.
Najobľúbenejšie miesto na Slovensku:
– Momentálne Orava.