Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.

Soňa Andrisíková

Keď sa povie vaše meno, mnohí si hneď spomenú na prvú SuperStar. Ako si na ňu spomínate? – Bolo to bláznivé krásne obdobie pred neuveriteľnými 20 rokmi. A mám odvtedy silnú fanúšikovskú základňu, ktorá sa mi neustále pripomína, takže ani nemôžem zabudnúť. Z toho sa stále teším. (Úsmev.)

Bolo náročné vyrovnať sa s tlakom verejnosti a slávy v takom mladom veku? – Bolo to náročné z toho hľadiska, že to bol pre všetkých šok, ako fanaticky ľudia na show reagovali. Nikto z účinkujúcich nebol pripravený na to, aký ošiaľ Superstar spôsobí. Všetci zrazu chceli byť tesne v mojej blízkosti, a to prirodzene viedlo k tomu, že som si začala v sebaobrane vytvárať odstup od ľudí. Myslím, že preto ma potom média aj prezývali ľadová kráľovná. (Úsmev). A čo sa týka slávy, to mnou nejako nezamávalo. Vedela som, že som predsa rovnaký človek, len reakcie na mňa sa zo dňa na deň zmenili. Volá sa to aj pódiový efekt.

Ako vnímate slovenskú hudobnú scénu dnes v porovnaní s časmi vašich hudobných začiatkov? – Teraz máme viac možností. Nepotrebujeme zmluvy s vydavateľstvami, každý zavesí na youtube, čo chce. Speváci už nie sú závislí od priazne rádií. Publikum je dostupné online. Z tohto hľadiska je teraz pre spevákov lepšia doba.&nbsp;

Počuli ste náš podcast?

Vaša hudba je často veľmi emotívna. Kde čerpáte inšpiráciu? – Mám pestrý život. (Úsmev.) Čím som staršia, tým viac sa viem za všetky svoje pocity postaviť, a to je dobré jednak pre moju hudbu, ale vďaka tomu si aj život užívam stále viac. Som vďačná za štádium života, v ktorom sa nachádzam. Cítim, že všetko, čo ma stretáva, je pre mňa dobré. Aj keď sa mi to v tej chvíli nepáči, verím, že to je pre mňa dôležité takto zažiť z dôvodu, ktorý pochopím až neskôr. Zatiaľ to takto v mojom živote vždy bolo. Cítim, že som na svojej ceste, a to je super pocit. Nie je podľa mňa nič horšie, ako keď umierajúci človek banuje, že žil podľa niekoho iného. Aj keď urobíš chybu, ale svoju chybu podľa seba, tak sa s tým ľahšie vyrovnáš, ako keď robíš rozhodnutia podľa druhých.

Máte za sebou úspešný koncert v sprievode symfonického orchestra. Bol to váš splnený sen? – Doslova to bol môj splnený sen. Niečo som si vymyslela, strhla som svojím zápalom ostatných, a o polroka z toho bol veľkolepý obrovský koncert s 30 členným orchestrom, akrobatmi a zborom, aký na Slovensku ešte nebol. Majiteľ sály A4, ktorý vlastní všetku najmodernejšiu audiovizuálnu techniku sa stal spoluorganizátorom koncertu, a tak sa na ničom nešetrilo. V sále nám napríklad počas skladby Thunderball snežílo. Diváci boli ohromení, veľmi sa z toho tešíme. Všetko, čo si prajete, sa vám splní. Jasné, že musíte zabojovať, ale všetko je možné. V novembri koncert zopakujeme v Bratislave a začiatkom roku 2026 v košickej Steel aréne. Všetci ste pozvaní, je to hudobný zážitok, ktorý zasiahne všetky zmysly.&nbsp;

Skvelé, vy ste učili na právo na Univerzite Komenského, prečo ste odišli? – Rozhodla som sa venovať iba spievaniu. Právo a pedagogika, to je dynamická oblasť a vyžaduje si sústredenie, treba sledovať aktuálny vývoj judikatúry, opravovať písomky, skúšať študentov, písať posudky, odborné články. Aj vďaka tomu, že som to päť rokov zvládala popri deťoch a speve, som pochopila, že ja naozaj dokážem všetko, čo chcem. (Úsmev.) Ale v skutočnosti chcem okrem času s rodinou, venovať čas čo najviac hudbe. Učiť na univerzite, bola to pre mňa obohacujúca skúsenosť, mám krásne spomienky na svojich kolegov, a chýbajú mi aj študenti. Ale reálne, teraz mi je lepšie, keď mám voľnú hlavu na svoje veci. (Úsmev.)

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Dnes ste mamou a pôsobíte vyrovnanejšie ako kedykoľvek predtým. Zmenilo vás materstvo? – Ďakujem. Dá sa povedať, že deti ma zachránili. Akokoľvek sebadeštrukčne by som bola nastavená, v momente keď som si uvedomila svoju zodpovednosť za deti, tak som si zrazu rýchlo upratala priority. Aby som mohla zabezpečovať potreby detí, potrebujem byť v prvom rade ja v pohode. Vďaka mojim deťom som začala na sebe pracovať. To je vždy najťažšie začať hľadať riešenia v sebe, ale zase jedine tak je to efektívne. (Úsmev.)

Rozumiem, prezraďte teda, čo pre vás znamená šťastie? – Som šťastný človek. Prijímam všetko, čo vidím ako odraz celku, v ktorom fungujem. V každej sekunde máme nekonečno možností, za čo môžeme byť vďační, aj nekonečno možností, na čo sa budeme sťažovať. Len od nás záleží, čo si vyberieme. Viem sa sama rýchlo upokojiť, ak sa aj vytočím, a je mi dobre. Určite je za tým disciplína, pravidelné cvičenie, čítanie, relax, plnenie si snov, potom ťa ten život baví.

Čo negatívne komentáre, ako dokážete s nimi pracovať? – Nepracujem s nimi, obtekajú ma. (Smiech.) Naučila som sa už akýkoľvek názor na mňa prijímať bez toho, aby sa ma dotýkal. Každý má svoj názor zo svojho uhlu pohľadu, aj svoju motiváciu prečo komentuje, a ja mám zase ten svoj. Teraz ma stretla na pumpe moja telocvikárka zo strednej, a povedala mi, že: Martina, a ty nie si tučná, aj keď som ti to celú strednú školu hovorila, že ty budeš určite tučná, keď sa stále vyhováraš prečo necvičíš na telesnej výchove. (Smiech.) A ja som jej na to povedala, že ja si to ani nepamätám, že ste mi to hovorili. (Smiech.)

Blíži sa máj, lásky čas, vy veríte na lásku na celý život? – Láska je aj chémia, ale aj rozhodnutie ľúbiť. A je to vlastne veľký vabank predpokladať, že dvaja ľudia sa budú celé desaťročia vyvíjať približne rovnakým smerom približne rovnakým tempom, aby mohli byť stále parťáci. Ale je to tak krásne, keď to vyjde. Každý túžime po spriaznení, blízkosti a láske. A vďaka vzťahom môžeme rásť, lebo vtedy sa o sebe samých najviac dozvieme. Láska je super.

A čo bozkávanie pod čerešňou, praktizujete to? – Môj priateľ miluje ovocné stromy, všetky druhy vysadil na záhrade, a trávime pri nich veľa času.

Pre mnohé ženy ste inšpiráciou. Aký odkaz by ste im poslali? – Čo nezmeníte, to si vlastne vyberáte. Z každého nešťastia odrátaj svoju vinu, ostatné ľahko zvládneš. (Úsmev.)

✔ Bez čoho si neviete predstaviť svoj deň? Umytie zubov (Úsmev). ✔ Nejaký rituál pred koncertom? Predstavujem si, že aké to bude. (Úsmev.) ✔ Stal sa vám už na pódiu nejaký trapas? Raz sa mi zasekol opätok v drevenom pódiu a skoro som to neustála. Ale aj keby, svet sa nezrúti. (Úsmev.)