Martina Schindlerová prezradila, čo jej na mužoch najviac prekáža: Bŕŕ, toto vo vzťahu NEZVLÁDA

– Vždy sa poteším, keď dostanem čokoládu alebo milý telefonát, poprajeme si s kamoškami všetko naj, rozpošleme feministické vtipy, čo v ten deň kolujú, a to je celá oslava. (Úsmev.)

– Materinský pud nás robí veľmi silnými. Materinský pud je podľa mňa silnejší ako pud sebazáchovy.

– Inšpirujú ma všetky mamy, ktoré sú šťastné spolu s deťmi. O to sa snažím tiež. A obdivujem tie mamy, ktoré si adoptujú deti. Celkovo obdivujem dobrých ľudí.

– Čítam rada, ale odkedy som pred tromi rokmi začala študovať na Univerzite Komenského, tak nemám čas čítať nič iné ako odborné veci. Mám dve deti, domácnosť, spievam, nahrávam, stále niečo robím, mám relatívne málo voľného času. Vtedy už uprednostním film, ktorý si aj tak pozriem raz za mesiac, alebo sa radšej socializujem cez videohovor, nech na mňa moji priatelia nezanevrú za to, že často nezdvíham mobil a neodpisujem. Ku knihám sa však určite rada vrátim, keď budem mať čas.

– Určite je lepšie mať knihu v tlačenej podobe aj kvôli očiam a pohodliu. Mám rada knihy o duševných príčinách chorôb a tie som práve našla vo forme e-kníh. Nebránim sa novinkám. Som zástankyňou toho, že všetko treba najskôr skúsiť a riešiť zmenou prístupu. Ako ja napríklad s tou e-knihou, ale keď nám to nevyhovuje, potom treba hľadať iné riešenia.

– Knihy s duchovnou tematikou sa ma vždy dotknú. Napríklad Chatrč.

– Myslím si, že je vhodné dodržiavať opatrenia, aj keď home office a online štúdium detí v jednej domácnosti je čistá psychiatria. Hľadám možnosti, ako to prežiť v zdraví, a zatiaľ zdraví sme. Netreba sa trápiť tým, čo nevieme ovplyvniť, treba hľadať spôsoby. Vybrať si priority a nevyčerpávať sa sebaľútosťou. Základ je nechať deti vybehať sa po vyučovaní a riešiť, čo aktuálne akútne treba, bez rozmýšľania, čo všetko by bolo treba stihnúť.

– Deti nechcú ísť naspäť do školy, tak to beriem ako vizitku toho, že to zvládam, lebo inak majú veľmi milé učiteľky aj super kolektív.

– Umývala som akvárium rybičkám, a keď som ich doň vrátila, tak do rána to neprežili. Mali sme prázdne akvárium a mne to bolo veľmi ľúto. Axolotly sú nenáročné, má ich doma moja kamarátka zo školy a pripomínajú hračky pokémonov, ktoré deti v tomto období milujú. A tak ich máme doma. Sú perfektné, zábavné a obľúbila som si ich. Okrem nich máme jednu malú žabku.

– Bolo ťažké znova vystupovať už len z toho hľadiska, že keď ste roky doma s deťmi, zabudnete sa aj normálne vyjadrovať, vaše sebavedomie tým utrpí. Ale kde je vôľa, tam je cesta a človek je svojím najväčším priateľom aj nepriateľom. Stačí sa rozhodnúť. Relatívne rýchlo som sa zase dostala do pohody, spievanie aj vystupovanie si zase užívam.

– Nemám čas opúšťať sa pri kritike. Mám asi silný pud sebazáchovy a môj mozog sám selektuje, čo si zapamätá. Keď sa ku mne nejaká kritika dostane, vyhodnotím, či a v čom je konštruktívna, na zvyšok zabudnem a idem ďalej.

– Nahrávam práve ďalší singel, rytmickú tanečnú vec o tom, že svet je ako parket a náš život tanec. Teším sa, že mnohých poteším tým, že ide o rýchlu vec. Bude sa volať Tanec alebo Je čas – to sa do poslednej chvíle nevieme rozhodnúť. Single zatiaľ vydávam jednotlivo a keď ich bude dosť, vydám album. Taký mám plán. (Úsmev.)

– Jasné, bola to pre mňa nenahraditeľná skúsenosť a životný míľnik. Vďaka súťaži cítim, že mám veľké zázemie, a odvtedy sa dokážem spievaním živiť. Spievať budem celý život, aj keby som spevom nezarábala, je to moja vášeň.

– Nereagujem. Nechcem sa nikoho dotknúť ani nechcem ísť touto cestou, tak nereagujem.

– Nech je hlavne v pohode.

– Pesimizmus. To nezvládam.

– Nahrávame ďalšie single a klipy. Chcem úspešne ukončiť štúdium obhajobou dizertačnej práce v najbližších mesiacoch a chcela by som ostať učiť na fakulte práva. Mám vyštudované právo a môžem sa orientovať buď na prax a byť advokátkou, alebo na teóriu a byť pedagogičkou na akademickej pôde. V advokácii rieši človek celý deň konflikty a citlivé povahy si robotu odnesú aj domov. Snažím sa konfliktom vyhýbať. V porovnaní s advokáciou je pre mňa práca na akademickej pôde pohodová. Študenti sú milí, kolegovia sú milí, podmienky sú jasné, predvídateľné, budovu a priestory máme krásne, všetko funguje. Mne sa na fakulte práva veľmi páči. Právo a univerzita vyvažujú pre mňa bláznivé šoubiznisové prostredie, zatiaľ mi táto kombinácia vyhovuje. Ešte aj prázdniny mám naraz s deťmi. (Smiech.)

✔ Nejakú zvláštnosť, o ktorej málokto tuší?

- Vďaka deťom som zistila, že rada trhám mliečne zuby, keď sa kývajú. A spomenula som si, že aj sebe som ich v detstve rada trhala. Mohla som byť teda aj zubárka, ale už kašlem na to. (Smiech.)

✔ Životné motto.

- Od Budhu: „Šťastie nie je závislé od toho, čo máte alebo kým ste. Záleží len na tom, na čo práve myslíte.“ A s tým súvisí aj ďalšie: „Ovládnite svoju myseľ, inak ovládne ona vás.“

✔ Adrenalínový zážitok, ktorý by ste chceli skúsiť?

- Odkedy mám deti, nerada riskujem. Lákal ma v minulosti aj zoskok, aj plávanie so žralokmi, ale v tejto životnej etape mám pocit, že mám adrenalínu až-až.