MIRKA z RUŽE: Mieri do LET´S DANCE? Prezradila nám, či dá prednosť ŠOUBIZNISU alebo VETERINE!!

Mirka, máš pred sebou posledné štátnice a splní sa ti sen, bude z teba veterinárka. Ale čo ak príde ponuka zo šoubiznisu? Čomu dáš prednosť? 
 
- Určite by som dala prednosť šoubiznisu. Od malička som hovorila, že by som chcela byť herečka - ešte aj môjmu trénerovi v Ostrave. (Smiech.) Mám rada kamery a viem sa predať - mám na to povahu. Taktiež ma to naučilo aj krasokorčuľovanie. Ak by mi prišli nejaké ponuky, určite by som neváhala, ale veterine by som nikdy nezavrela dvere, pretože pre zvieratká tu budem vždy. Či by som už veterinu robila ako svoju každodennú prácu, alebo by som sa tomu venovala ako koníčku.

Na tvojom Instagrame nás zaujala fotka s maminou. Je to naozaj krásna žena, je jasné, po kom máš také dobré gény. Aký máte vzťah?

- Moja mamka je môj úplne najbližší človek na Zemi, vždy pri mne stojí, vo všetkom ma podporuje. Dúfam, že so mnou bude čo najdlhšie, neviem si predstaviť ju tu nemať.

Do akej miery museli tvoji rodičia prispôsobiť život tvojej krasokorčuliarskej kariére?

- V podstate sa celý náš život točil okolo krasokorčuľovania, mamka mala 3 práce aby mi vedeli zaplatiť individuálne tréningy navyše a neskôr aj trénovanie mimo Slovenska. Ja som bola veľký „dríč a makač“, rodičia ma do tréningu nikdy nenútili. Dokonca som popritom ešte sama trénovala pod bránou na švihadle, cvičila som si skoky, chodila som behať… Milovala som to a obetovala som tomu 18 rokov svojho života a vôbec to neľutujem. Naučilo ma to veľkej disciplíne, samostatnosti a nevzdávať sa pri neúspechu, pretože ten je súčasťou života a posúva nás vpred.

Ktorá krajina ti najviac prirástla k srdcu a prečo? Kde si naopak nevieš predstaviť svoj život?

- Veľmi sa mi páčil život vo Švédsku. Švédi sú takí „pohoďáci“, majú v sebe pokoj a pohodu. A zároveň, keďže som žila až za severným polárnym kruhom, - tak sa mi veľmi páčili polárne žiary, soby, extrémne množstvo snehu (aj keď mi je stále zima), ale toto bolo prekrásne… Taktiež polárny deň a noc - to človek zo Slovenska nezažíva bežne. Bolo to super. Svoj život si neviem predstaviť v “betónovej džungli” - oveľa viac inklinujem k prírode.

Kedy a prečo nastal ten zlom v športovej kariére a prišlo „je na čase skončiť a ísť si splniť ďalší sen“?

- Zlom bol najmä z dôvodu financií, keďže mi všetko hradili rodičia. Keď som dostala ponuku ísť robiť tanečné páry a pýtala som sa, či by som dostala nejakú finančnú podporu (v tom čase by sme boli jediný tanečný pár reprezentujúci Slovensko), tak som dostala odpoveď od hlavy zväzu - „pomôž si sám“. Vtedy som si povedala, že už je toho veľa a nechcem toľko zaťažovať rodičov, keďže trénovať v páre bolo ešte 2-krát finančne náročnejšie ako sólo. Dostala som ponuku ísť do Francúzska a trénovať pod vedením bývalej majsterky Európy, avšak bolo to finančne tak náročné, že som to musela odmietnuť. Podpora vlastných ambicióznych a talentovaných ľudí je nezaujímavá a radšej zaplatia športovcom z inej krajiny aby mohli reprezentovať náš štát… Medzitým som si podala prihlášku len tak zo srandy na veterinu a išla som na prijímačky, hoci som bola 3 roky bez chémie a biológie a vôbec som sa na prijímačky nepripravila. Nejakým zázrakom som ich urobila - čo bol neskutočný šok, tak som povedala, že idem do toho.

V akom veku odchádzajú krasokorčuliarky „do dôchodku“ a kde sa zvyknú uplatniť? 

- Krasokorčuľovanie je  “mladý” šport, takže tam vrchol v kariére je vo veľmi mladom veku približne okolo 16-19 rokov. Čo sa týka uplatnenia, tak na Slovensku nie je veľké uplatnenie. Buď idú do nejakej šou na ľade alebo sa venujú trénovaniu mládeže. Najčastejšie sa však venujú úplne niečomu inému.

Máš peknú vyšportovanú postavu, ako sa staráš o svoje zdravie, pleť a fit formu? 

- Dávam si pozor, čo na svoju pokožku dávam, používam prírodnú kozmetiku a inak nič špeciálne. Veľa ľudí sa ma pýta, ako často cvičím, ale ja momentálne už 5 rokov necvičím vôbec. Odcvičila som si to asi na pár rokov dopredu. (Smiech.) Počúvam svoje telo, čo mi hovorí, čo potrebuje a to sa mu snažím dopriať. Vo svojom režime sa riadim aj fázami mesiaca a svojím menštruačným cyklom. Striktne sa vyhýbam liekom a nahrádzam ich bylinkami a všetkým, čo nám príroda poskytuje. Pravidelne robím aj dychové cvičenia.

Z tvojej vizitky v šou sme sa dozvedeli, že si aj kaderníčka. Skutočne pracuješ aj v salóne? Keďže študuješ a popritom pôsobíš aj ako trénerka, musí to byť časovo náročné…

- (Smiech.) No ja mám veľmi rada krásne dlhé vlasy, a preto som začala pred pár rokmi navštevovať salón, kde som si vlasy predlžovala 4-5 rokov. Z toho nejako vznikla myšlienka, že otvoríme salón v Košiciach a nejako to plynule išlo. Kaderníčku ako takú nerobím, na to máme naše šikovné zamestnankyne. Ja sa venujem špeciálne len predlžovaniu vlasov. Keďže mám stále veľa rôznych aktivít počas dňa, mám už len pár špeciálnych zákazníčok, ktorým napájam vlasy ja, inak to už presúvam na našu kaderníčku. Moje kamarátky sa stále smejú, že toľko rôznych aktivít a vecí, čo ja stihnem za jeden deň, niekto nestihne za mesiac (Smiech.)

Máš ešte nejaký sen v živote, ktorý by si si rada splnila a môžeš nám ho prezradiť?

- Chcela by som si zahrať v nejakom filme, seriáli a zúčastniť sa Let’s dance ako súťažiaca. Keď som ešte trénovala a súťažila v krasokorčuľovaní, tak som doma pred telkou sedela v šnúre počas celého vystúpenia jedného páru - vrátane hodnotenia poroty. Taktiež ma Let’s dance inšpiroval k výberu hudby pasodoble, čo bol môj obľúbený program na súťaži. Vtedy som prvýkrát počula a videla tento štýl a hneď na ďalšiu sezónu som si zvolila pasodoble ako môj súťažný program. Boli to moje dva najlepšie roky v pretekárskej kariére. Neskôr som sa ešte k pasodoble programu vrátila už v seniorskej kategórii. Takže by bolo veľmi pekné, keby som sa mohla stať účastníčkou Let’s dance.