MILAN Junior ZIMYKOVAL o šou, varení i rodine: V kuchyni je ŠÉFOM on, NO TOTO nechá na manželku

Stres si nepripúšťam, to ani náhodou. Je pravda, že som ten, ktorý sa snaží „odvzdušniť“ súťažiacich, keď sú ako radiátor pred vykurovacou sezónou. Je to asi preto, že som absolvoval vyše 40 živých prenosov a vyše 1 500 častí varenia, kde ľudia neboli celkom zvyknutí na kamery a varenie na čas. Takže odtiaľ to asi pochádza a pri Pečie celé Slovensko to len využívam a upokojujem ich. Bol moment, keď sa nám tesne pred finále zložila jedna pekárka, že ona odchádza domov, ale dali sme to. Vo finále prvej série som sa ocitol v podobnej situácii a bolo treba upokojiť a podporiť. Navyše, okrem kamier tam bola rodina, rodiny ďalších súťažiacich. Och, vtedy som sa na chvíľu zľakol aj ja. (Smiech.) Ale všetko dobre dopadlo, hlavne pre víťazov. A myslím si, že toto je dôvod, prečo si ma režiséri vyberajú do projektov. Že som zažil krízové situácie, že ma môžu nechať sedem minút bez spojenia, keď vypadne réžia, a nikto si nič nevšimne a finále talentovej šou môže ísť ďalej.

Viete, že ani nie? Akosi mi to nepríde až tak veľa. Navyše, keď sa ide piecť jedna z troch výzev, je to podobné ako doma. Tam to je tiež udalosť pre celú kuchyňu a všetko je všade a je toho veľa. Pamätám si, ako to bolo u babky, keď som videl tú múku pod schodmi, kde mala pec a svoj sklad. Povedal som si, načo toľko? A zrazu to zmizlo. A u nás pri pečení bolo na jednu časť všetkého trikrát a násobené počtom súťažiacich. Neminuli sme toho náhodou primálo? (Smiech.) Priznám sa, že od čias Plesu v opere vo Viedni, keď vychádzali správy, koľko sa zjedlo, a to číslo bolo šialené, tak sa pýtam produkcie pri podobných projektoch, koľko máme približne kilogramov čokolády a masla a podobne...

Všetci! Aj v tejto sérii, aj v prvej. Asi sa zhodneme, že za dlhý čas to je jeden z mála projektov, ktorý je „feeling good“. Prispelo k tomu veľa elementov, ale aj dobrý kasting a práca s ním. Aký človek to je, čo dokáže, ako reaguje... Navyše, každý z nich sa tešil, že môže byť súčasťou projektu, ktorý dovtedy poznal len zo zahraničia. Každý z nich má svoj príbeh, život a spája ich jedna spoločná vášeň – pečenie. Je jeden moment, ktorý bol podľa mňa kľúčový a určil, ako sa budú k sebe správať. V prvej sérii nastala situácia, z ktorej malo vzísť, či sa z nich stanú súťažiaci s ostrými lakťami. Všetci čakali, čo urobí jedna z nich, pred ktorou mali rešpekt. Naďa sa rozhodla pomôcť, a tak si všetci pomáhali a nesúťažili. Myslím si, že toto sa mi stalo inšpiráciou. Samozrejme, ako býva zvykom, pomoc iným sa jej stala osudnou, ale v tom momente to už bolo v DNA všetkých súťažiacich a vlastne aj celého programu. Aj v druhej sérii mám jeden moment, ktorý ma veľmi potešil, ale o ňom ešte nemôžem hovoriť, lebo by som prezradil finále. Je to však inšpirácia, ako sa človek nemá vzdávať a každé kolo má na sebe drieť. Som zvedavý, či niekto už dnes spozná, o kom hovorím.

Och! Mám to ako s vtipmi. Keď sa hovorí, poznám ho, ale kým prídem domov a nastane čas vytiahnuť ho, nespomínam si. (Smiech.) Ale, samozrejme, pár vecí som skúsil. Napríklad použiť tekvicovú múku pri tiramisu. Alebo keď sme chceli ultračierne halloweenske koláčiky s dcérou, tak som vytiahol žolíka a použili sme čierne kakao namiesto potravinárskej farby a bol som za kráľa. Alebo keď som mudroval, ako na šišky a donuty, že olej má mať 170 stupňov. (Smiech.)

Výborná otázka, ďakujem. Je to maximálne neslušné a nehodí sa to. Hlavne pri dámach. Ale aj vo všeobecnosti, pretože možno je za tým zdravotný problém alebo nejaká depresia. Posledné, čo chce taký človek riešiť, je to, ako vyzerá, keď nevyzerá podľa svojich predstáv. Podľa mňa je oveľa dôležitejšie, aký ten človek je a ako sa cíti. Ak bude chcieť o tom hovoriť, povie to. Ale mne je jasné, že viac sa klikne na článok pri niečom bombastickejšom. Pre mňa je to také klišé. Buď sa rieši vzhľad, alebo prečo som Junior a či si s kolegom z rádia nelezieme na nervy. Prípadne, koľko som mal motýlikov a či moja mama varí/pečie lepšie. Ale aby článok začínal tým, že po nakrúcaní schudol/pribral 15 kg? To urobí len niekto, kto nemá rád ľudí. Predstavte si, že ako moderátor by som niekoho v štúdiu privítal slovami, ako sú nadpisy takých článkov. Nejdem hosťa uraziť, idem sa ho pýtať na to najlepšie z neho. Keď sa v rozhovore dostaneme k tej téme, musím si byť istý, že je s tým okej, a jednoznačne iniciatíva musí vyjsť z hosťa alebo hostky.

Dobrovoľne sa priznávam, že šéfom som ja. Tonka vie super variť, ale pre ňu je to skôr nutnosť. Tak to nechala mne. A ja zas veľmi rád prekvapujem svoje ženy tým, čo nachystám. Teší ma, keď im chutí niečo nové, čo som pripravil. Alebo si rozkážu, čo by si dali, hlavne cez víkend. Ale teraz, keď na tým uvažujem, manželka mnou manipuluje a je sa len to, čo chce ona, hm…

Tak nejak to asi bude. Lebo často vraví, že keď si varí sama, tak jej nechutí až tak ako odo mňa. Z hitparády svojej ženy vyberám: 1. banánový chlebík, 2. raňajkové kaše, 3. praženica. Znie to čudne, ale ešte som takú dobrú neurobil, nedarí sa mi. Moje top tri sú: 1. lavaš pizza, 2. slepačia polievka a 3. sezónna vec – zapekaná tekvica alebo šaláty v lete.

Trošku sa upokojiť a nepodliehať vianočnému tlaku okolo. Samé akcie, zľavy, trilión reklám na šťastné a veselé. Manželka miluje vianočné filmy, tak si hľadáme v programe. Špeciálne je, že od dcéry prišla požiadavka na pečenie.

Asi uznáte, že mám 12 plus 12 top cukrárov a pekárov, ktorí by mi napiekli raz-dva. K tomu Jožka, Petra a Natacha. Nemyslím si, že by ma odmietli. Ale tento rok si moje dievčatá vybrali, čo budú piecť. Len dúfam, že toho nebude veľa. Nie preto, že je to zlé, ale preto, že toho napečú pre celú ulicu a mne bude ľúto vyhodiť to, tak sa natlačím vianočnými koláčikmi. (Smiech.)

U babky na dvore, v dome so všetkým, čo k tomu patrí. Ozdobovanie stromčeka, kapor vo vani, ale hlavne veľmi veľa ľudí okolo stola. To som miloval. A hlavne druhý a tretí deň, to boli tri top dni v roku. A na Silvestra sme mali reprízu štedrej večere. To ma bavilo najviac. Dnes sme zostali traja, respektíve so Saškinými babkami piati. A snažíme sa vytvárať vlastné tradície. Nič špeciálne, ale naše, podľa seba. Aj menu pri stole sa zmenilo. Nie je už také, ako som mal, ale polepšil som si. Vďaka manželke sa zlepšilo, takže spokojnosť. Vďaka vašej otázke sa neviem dočkať hlavne vianočného špeciálu Pečie celé Slovensko, ktorý bude fakt špeciálny

Viac FOTO nájdete v GALÉRII priamo TU!