Milan má 42, stále žije s mamičkou a je SPOKOJNÝ: Zdesené ženy hneď písali, čo si o tom myslia!

Volám sa Milan, mám 42 rokov, žijem so svojou mamou a vyhovuje mi to.

Milanov príbeh by na prvý pohľad mohol pôsobiť ako výsledok hlbokej oddanosti rodine a silného rodinného puta. Realita však môže byť oveľa komplikovanejšia. Milan sám priznáva, že so svojou mamou žije už od detstva a nikdy sa nezosamostatnil.

Mal vzťahy, no žiadny z nich nevyústil do vážnejšieho záväzku.

„Moja mama je pre mňa všetkým. Je to najlepšia priateľka, človek, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť. Vyrastali sme spolu sami, otec nás opustil, keď som bol ešte malý. Mama mi vždy všetko zabezpečila, podporovala ma a teraz, keď je staršia, je mojou povinnosťou byť pri nej,“ vysvetľuje Milan.

Hoci jeho slová znejú úprimne a oddane, Milanove rozhodnutie môže naznačovať fenomén nazývaný infantilizácia – stav, keď sa dospelý človek nedokáže úplne osamostatniť a preberať zodpovednosť za svoj vlastný život.

Infantilizácia je stav, keď dospelý človek zostáva emocionálne a psychicky „uviaznutý“ v detskej alebo dospievajúcej fáze života. Často vzniká v dôsledku prílišnej závislosti na rodičoch, ktorí deťom neumožnili vybudovať si zdravé sebavedomie a autonómiu.

V prípade Milana môžeme vidieť, že jeho silné puto k mame je síce pochopiteľné, no zároveň ho obmedzuje v budovaní vlastného života. Absencia otca v detstve mohla zintenzívniť jeho závislosť na matke a vytvoriť dynamiku, v ktorej sa mama stala nielen rodičom, ale aj emocionálnym zázemím a hlavnou životnou oporou.

Nedostatok samostatnosti: Milan nikdy nezískal skúsenosť so samostatným bývaním alebo rozhodovaním o dôležitých otázkach bez matkinho vplyvu.

Neschopnosť vytvoriť partnerský vzťah: Emocionálnu blízkosť, ktorú by mal zdieľať s partnerkou, nachádza u matky.

Riziko stagnácie: Milan si môže myslieť, že je so svojím životom spokojný, no v skutočnosti prehliada, že sa nevyvíja ako plnohodnotný dospelý jedinec.

Prijatie situácie: Milan by si mal uvedomiť, že jeho životný štýl je neobvyklý a že závislosť na matke mu bráni rásť ako dospelému človeku.

Nájsť nový účel: Mal by si položiť otázku, čo ho v živote skutočne napĺňa, mimo vzťahu s matkou.

Postupná emancipácia: Milan by mal zvážiť presťahovanie sa do vlastného bytu, pričom by mohol zostať v blízkosti svojej matky, aby sa necítil vinný alebo opustený.

Budovanie vzťahov: Je dôležité, aby Milan začal venovať viac energie budovaniu partnerských vzťahov a spoločenských kontaktov.

Hľadanie odbornej pomoci: Terapeut by mu mohol pomôcť identifikovať hlboko zakorenené vzorce správania a podporiť ho na ceste k väčšej nezávislosti.
Milanov príbeh je ukážkou toho, ako môže láska a oddanosť k rodičovi prerásť do závislosti, ktorá bráni človeku plne realizovať vlastný potenciál. Riešením je rovnováha – byť oporou milovaným, no nezabúdať pritom na vlastnú slobodu a zodpovednosť za svoj život.

Každý má na životný štýl a vzťahy iný pohľad. Opýtali sme sa štyroch zrelých žien, čo si myslia o Milanovej situácii a či by si vedeli predstaviť život po boku muža, ktorý v 42 rokoch stále žije so svojou mamou.

„Úprimne, nevedela by som si predstaviť vzťah s mužom, ktorý je tak veľmi naviazaný na svoju matku. Pre mňa je dôležité, aby partner vedel byť nezávislý a aby sme spolu mohli tvoriť vlastnú rodinu. Ak žije s mamou, mám pocit, že v tom vzťahu by sme boli traja, a to nie je pre mňa.“

„Záležalo by na tom, prečo stále žije s mamou. Ak by to bolo preto, že sa o ňu stará a je to z jeho strany obeta, asi by som to vedela pochopiť. Ale ak tam zostáva len preto, že je to preňho pohodlné, tak by som mala obavy, či je schopný zvládnuť zodpovednosť vo vzťahu.“

„Ja si myslím, že každý má právo žiť, ako mu to vyhovuje, ale pre mňa by to bolo červené svetlo. Chcela by som muža, ktorý dokáže stáť na vlastných nohách a nečaká, že za neho všetko zariadi mama. Takýto vzťah by podľa mňa nebol rovnocenný.“

„Mne by nevadilo, že žije s mamou, ak by mal inak všetky vlastnosti, ktoré hľadám u partnera – láskavosť, spoľahlivosť, zmysel pre humor. Ale zároveň by som chcela vedieť, že je ochotný sa osamostatniť, ak by sme mali tvoriť spoločnú domácnosť. Inak by to mohlo byť problematické.“

Názor žien sa rôzni, ale jedna vec je jasná: život s matkou vo vyššom veku môže byť pre mnohé potenciálne partnerky prekážkou. Dôležitá je schopnosť muža preukázať nezávislosť a ochotu budovať spoločný život mimo rodinného hniezda.