Kvietik mal už dlhšie problémy s chôdzou a musel si pomáhať paličkou, no inak bol v dobrej kondícii. Podľa jeho blízkeho priateľa Eduarda Chmelára zostal aktívny až do posledného dňa, píše PLUS 7 DNÍ. "Miloval šport, bol veľkým fanúšikom FC Barcelona a obdivovateľom Novaka Djokoviča. Komentoval aj hokejové zápasy a vždy sa ma pýtal, či som ich videl, alebo mi vopred hlásil, kedy budú hrať. S láskou sa staral o svoju záhradu, miloval kvety, vtáky a stromy. Ešte minulý týždeň stihol uviazať vinič. Keď som ho videl pri tejto práci, nemohol mi nepripomenúť svoju legendárnu postavu Urbana Habdžu z Červeného vína," napísal Chmelár.

Kvietik celý život poľoval, no posledné roky chodil do lesa bez zbrane. "Zbožňoval prírodu, najmä svoje milované Štiavnické vrchy, o ktorých vedel hovoriť s takou nehou ako o milenke. V posledných rokoch chodil už iba na postriežku pozorovať zvieratá, ale to mu stačilo, vtedy bol šťastný." "Milovník dobrého vína a krásnych žien dostával v čase svojej najväčšej slávy 100 - 150 listov denne a po každom divadelnom predstavení na neho čakala záplava ctiteliek. Toto sa už asi nikdy opakovať nebude a túto poznámku venujem nielen všetkým tým dnešným influencerom a hviezdičkám, ktoré si namýšľajú, že ich každá mediálna pozornosť robí populárnymi či dokonca slávnymi, ale aj nám ostatným, aby sme si uvedomili, aký jedinečný zjav to bol," uviedol Chmelár.

Ťažko sa zmieroval s tým, že väčšinu kamarátov vídava už len v televízii. „Som vďačný, že som sa dožil vysokého veku, no odprevádzať na večnosť priateľov nie je nič príjemné,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ Štefan Kvietik (†90) pred smrťou.

Svoj život nazýval Kvietik schodíkmi k šťastiu. „Zažil som neraz aj príkorie, no na prežité roky spomínam veľmi rád a s vďačnosťou. Na divadelných doskách som strávil tridsaťdeväť rokov, no nikdy som netrval na tom, že musím zomrieť na javisku,“ zamyslel sa pred pár rokmi.

Kvietik nikdy nebol televízny maniak, no v čase sviatkov si staré filmy či inscenácie pozrel rád. „Dívam sa na to, ale nie kvôli tomu, aby som posilňoval svoje ego. Pred televíznu obrazovku si sadám, pretože sa znovu aspoň týmto spôsobom stretám s ľuďmi, s ktorými som pracoval a priatelil sa,“ vyznal sa exkluzívne pre PLUS 7 DNÍ pred pár rokmi.

Neskrýval smútok z ich odchodu na večný nebeský angažmán. „Poviem vám, v tých chvíľach mi je veľmi smutno. Je tam napríklad scéna, kde je nás trebárs deväť, no živý som už len ja. Generácia desať rokov po mne, to už je všetko preč. Taký je život, nič sa nedá robiť. Preto ich sledujem aspoň v televízii a som šťastný, že som s nimi hoci len takýmto spôsobom,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ nezabudnuteľný herec.