Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Miriam Kalisová odhalila kúsok zo svojho súkromia: Neuveríte, čo doma s dcérkou robia! To FAKT?

MIRIAM KALISOVÁ: „Ženy by zo seba nemali robiť obeť a podliehať sebaľútosti.“

Zdroj: TV Markíza

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Milá a usmievavá, tak pôsobí Miriam Kalisová (35), moderátorka relácie Reflex, mamička malej Mie, milovníčka prírody a vášnivá kuchárka. Spýtali sme sa jej, ako prežívala obdobie písania svojej knihy, ale aj to, aké hodnoty vštepuje dcérke.

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    S kým randil Dušan Pašek mladší? Neodolala mu Balúchová ani Kalisová...

    V poslednom čase vás vidieť, ako sa venujete bylinkám. Ako vznikla táto záľuba?

    – K bylinkám ma odmalička viedla maminka. A teraz ja vediem Miušku. Už ako dvojročná vedela rozdiel medzi pľúcnikom lekárskym, podbeľom a prvosienkou. Milujem bylinkové čaje, také, čo si v lete sama nazbieram. Bylinky majú veľkú liečivú silu a myslím, že by sme sa na prírodu mali obracať častejšie. Páči sa mi tieto informácie posúvať ďalej. Sociálne siete sa dajú využívať aj takýmto spôsobom. (Úsmev.)

    Ste typ, ktorý skôr siahne po prírodnej lekárničke?

    – Určite áno. A čím viac sa človek obracia na prírodné liečivá, tým lepšie mu budú fungovať. Človeku, ktorého telo si zvyklo na antibiotiká, ťažšie zaberajú prírodné liečivá. Ale to je len taký môj ničím nepodložený názor. Ja som antibiotiká užívala asi päť- až šesťkrát za celý život. Takže moje telo je zvyknuté skôr na bylinky. Môj ocino dokonca už päť rokov nemusí brať lieky na tlak vďaka tinktúre z hlohu, čo mu vyrába maminka. Naša rodina dôveruje prírode a bylinkám. Dokonca posledné roky pre rodinu a kamarátov vyrábam bylinkové masti na štípance, poranenia kože alebo kĺby.

    Zdroj: instagram Miriam kalisová

    Mirka varí hlavne z lokálnych surovín.

    Spomenuli ste videorecepty, ale vydali ste aj knihu receptov. Bol to váš sen?

    – Odkedy som začala sama variť, piecť, vymýšľať recepty a zapisovať si ich, uvažovala som nad tým. Znovu musím byť vďačná sociálnym sieťam a svojim skvelým ženám, ktoré ma sledujú, že ma doslova motivovali, aby som pre ne urobila tú knižku. Dnes je v obehu už skoro 10-tisíc výtlačkov, za čo som nesmierne vďačná.

    Niektoré ženy varenie neznášajú. Kedy sa u vás prebudil vzťah k vareniu?

    – Tým, že moja babka aj maminka sú úžasné kuchárky a vždy varili či vypekali, nejako som to zdedila po nich. U nás vždy bola teplá večera na stole, také niečo ako šunkový chlebík na večeru som v detstve nepoznala. Mamina vždy varila. Aj teraz, keď prídeme, varí aj viac, než treba. (Smiech.) Môj brat takisto výborne varí a veľmi ho to baví. Podľa mňa ide o nastavenie sa na varenie. Beriem to ako takú ženskú mágiu. Pri varení sa teším, ako všetkým bude chutiť. Ani mne sa však niekedy nechce variť. Je to prirodzené. Keď nie je nálada, potom je lepšie ísť do reštaurácie. (Úsmev.)

    Nie vždy dostaneme to, čo chceme, ale zaručene dostaneme to, čo potrebujeme.

    —  

    Ako si spomínate na obdobie písania knihy?

    – Bol to veľký stres. Možno aj preto otáľam s druhou časťou, i keď je po nej dopyt. Miuška vtedy nechodila do škôlky, celý deň som sa jej venovala, potom ju bolo treba uspať a večer od deviatej do tretej rána som varila a vypekala, zapisovala, dookola testovala recepty, aby sa vždy podarili rovnako, nebola to zábava. Na jednej strane som vďačná za to obdobie, veď vznikalo moje „druhé dieťa“, ale zároveň som totálne vyhorela a asi pol roka nič neupiekla. Taká tá prirodzená chuť do varenia sa vrátila asi po roku. Takže, ak niekedy budem robiť druhú knihu, budem ju pripravovať pomaličky a v pohode.

    Zdroj: Instagram.com/miriam kalsiova

    Bývanie Miriam Kalisovej je sympaticky útulné.

    Chceli ste vždy pracovať v televízii?

    – Asi áno. Ako malá som chcela byť hlásateľkou a moja mamina ma vždy odhovárala, že pracujú aj cez sviatky, keď sú ostatní doma. (Úsmev.) Milujem tú voľnosť v živote, čo mám. Pretože popri práci mám čas na všeličo iné.

    Máte pozitívny vzťah k prírode, vediete tým smerom aj dcéru?

    – Samozrejme. Stromy v parku majú mená, objímame ich a rozprávame sa s nimi. Hľadáme víly na lúke, stopujeme jednorožcov. S nami sa človek v lese nenudí. (Smiech.) Páči sa mi, že ma Miuška učí vidieť svet detskými očami.

    Aký ste typ matky? Skôr prísny alebo kamarátsky?

    – Určite som kamarátsky typ, som veľmi tolerantná a veľa jej dovolím. Rozhoduje o mnohých veciach vo svojom živote, a preto má málokedy dôvod búriť sa proti mojim požiadavkám. Na druhej strane vie, že keď niečo poviem rázne, musí to rešpektovať. Čiže máme jasne stanovené hranice a niekedy ju stačí usmerniť len pohľadom. Chcem jej dopriať maximum voľnosti a slobody.

    Aké hodnoty sa snažíte vštepovať dcérke?

    – Vždy hovoriť pravdu, zastať sa slabších, pomôcť topiacej sa včielke v jazierku, vážiť si všetky živé bytosti. U nás doma aj muchy majú mená. Nezabíjame ich. Tie menšie sa volajú Katky a väčšie sú Žofky. A je krásne počuť z úst dieťaťa namiesto: „Fúj, mucha tu je, poď ju zabiť,“ roztomilé a nadšené: „Mami, aha, Žofka prišla.“ Potom máme dilemu, či je to teda Žofka alebo Katka. (Smiech.) Aj atmosféra je krajšia, keď k muchám pristupujeme s láskou. Niekedy dostanú aj niečo na papanie. Sme taký iný typ rodiny. (Smiech.) Alebo keď príde zo škôlky s tým, že jej nejaké dievčatko povedalo, že je škaredá, vysvetlím jej, že to dievčatko je asi veľmi nešťastné, keď také veci rozpráva druhým, a nemali by sme sa na ňu hnevať, ale myslieť so súcitom a s láskou, lebo ona za to nemôže. Takto nejako to u nás funguje. (Úsmev.)

    Zdroj: Instagram.com/miriam kalsiova

    Miriam Kalisová preferuje lokálne suroviny

    Máte nejakú životnú filozofiu alebo motto, podľa ktorého sa riadite?

    – Je toho veľa, ale asi také najhlavnejšie je „žiť v súlade so životom“. Nebúriť sa proti veciam, ktoré sa dejú. Len ich prijímať, pozorovať a akceptovať, že nie vždy dostaneme to, čo chceme, ale zaručene dostaneme to, čo potrebujeme.

    Čo by ste poradili ženám, aby ostali silné počas ťažkých životných období?

    – Podľa mňa nič iné ako prijatie situácie nefunguje. Vždy si opakovať, že všetko sa mení a všetko raz prejde. Nerobiť zo seba obeť a nepodliehať sebaľútosti. Prijať zodpovednosť za rozhodnutia a hrdo sa postaviť okolnostiam. Neupadať do sebaľútosti a uvedomiť si, že reálne dostávame len to, čo si zaslúžime. Je to náročné, ale pravdivé. Čiže ak chceme od života zmenu, musí sa udiať najmä v nás. Inak nás budú stretávať tie isté lekcie, z ktorých sme sa nepoučili.

    Prezradila o sebe

    ✔ Varenie alebo pečenie?
    Varenie.
    ✔ Film alebo kniha
    Film.
    ✔ More alebo hory?
    More.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS

    Autor článku

    Soňa Andrisíková

    redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

    Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.