Miriam Kalisová priznáva: Som vytrénovaná na nepríjemné situácie... Čo hovorí na švagrinú?!

Jar je v plnom prúde. Čo na nej máte najradšej?

– Nový život, ktorý sa všade manifestuje. Znovuzrodenie po zime. A keď naskočíme na tú vlnu, je nám lepšie, máme viac energie. Na druhej strane, mám rada aj pochmúrne jesenné či zimné počasie a viem si dokonalo užiť aj to, že vonku prší a nedá sa nikam ísť. Nepatrím k ľuďom, ktorí by boli nervózni, že musia sedieť doma.

S kvitnutím sa však spájajú aj alergie. Trápia vás nejaké?

– Moja láska je ambrózia palinolistá. Myslím si, že toto je jej presný názov. Kvitne od konca augusta do polovice októbra. Takže môj čas ešte len príde. Mala som silnú alergiu, ale posledné roky ju takmer nemám, odkedy som zmenila svoj prístup. Veľmi mi pomáha ísť k moru posledný augustový týždeň. Potom sa tá alergia dá ľahšie zvládnuť.

V zime ste sa pochválili videom, ako leziete do ľadovej vody. Ešte vás otužovanie drží?

– Bolo to super. Bolo nasnežené, zamrznutá krajina. Krása. Ale nie som ten typ, čo sa chodí pravidelne otužovať. Skôr sa nechávam uniesť okamihom. Keď mám pocit, že mám vliezť do ľadovej vody, tak vleziem.

Aký je teda váš recept na to, aby ste boli plná energie a fit?

– Jednoznačne počúvať svoje telo. Dovoliť si prežívať všetky emócie a naučiť sa dostať ich pod kontrolu. Nie ich potlačiť, ale zvládnuť. To je veľký rozdiel. Keď minieme energiu tam, kde je to zbytočné, potom nám nič neostane. Po­dľa mňa spokojný človek má dosť energie. Potom ju môže pokojne rozdávať ďalej. Nespokojný človek je mrzutý a ostatným energiu berie. Tak sa snažím byť čo najviac spokojná, aby som jej mala dosť. Keď meliem z posledného, vždy sa snažím nájsť priestor na oddych. Pre ženy je napríklad veľmi dôležité odpočívať počas menštruácie. Keď v tomto období prepínajú svoje sily, ďalšie týždne budú vyčerpané. Ak sa aspoň dva dni pokúsia čo najviac si oddýchnuť, doplnia baterky, bude sa im ďalší mesiac ľahšie fungovať. Naozaj to funguje. (Úsmev.)

Ste typ, ktorý rád vylihuje v posteli? Ako najradšej relaxujete?

– Dlhé roky som bola nočná sova a dlho som vyspávala. Odkedy som sa naučila chodiť spať okolo desiatej a vstávať pravidelne okolo pol ôsmej (aj cez víkendy), mám oveľa viac energie ako kedykoľvek predtým. Takže spánok je alfa a omega pre moje kvalitné fungovanie počas dňa. Rada relaxujem aj takým ničnerobením. Iba tak sedieť a pozerať sa von oknom. Alebo keď je leto, vyhrievať sa na slniečku a podriemkavať.

Pôsobíte ako pozitívny človek. Ako zvládate nepríjemné situácie či stres?

– Za tie roky som už taká vytrénovaná na nepríjemné situácie, až som sa naučila, že život jednoducho nefunguje podľa našich predstáv a túžob. Jediná cesta je naučiť sa prestať na veci tlačiť, prestať mať očakávania od ostatných a dovoliť ľuďom byť sebou. Na tomto základe sa rozhodovať, či je táto cesta pre nás, alebo nie. Na druhej strane, tá istota, že hoci od života nie vždy dostaneme to, čo chceme, ale na sto percent dostaneme to, čo potrebujeme, mi v každej situácii dáva nádej, že sa to všetko vlastne deje pre mňa, hoci nie vždy tomu rozumiem. Sú to také malé „barličky“, ktoré mi v náročnejších chvíľach vždy veľmi pomáhajú. Na stres je u mňa najúčinnejší nadhľad, že sa snažím čo najrýchlejšie získať odstup od situácie, aby som sa na ňu pozrela komplexnejšie. Kedysi som sa vecami trápila aj týždeň. Dnes mi to trvá pár hodín. Vždy je na čom pracovať, samozrejme, nikdy nemáme hotovo. Ale drvivá väčšina mojich dní je našťastie príjemná a cítim sa šťastná.

Ste kreatívna duša. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na svoje projekty?

– Každý jeden šperk či sviečka vychádza z toho, čo práve prežívam. Všetky moje projekty sú prudko autentické. Keď som prežívala ťažšie chvíle, tak moje sviečky boli o tom, keď som chcela vyjadriť vďaku mame, vytvorila som sviečky pre maminky. Keď som chcela vzdať hold svojej skvelej dcérke, vytvorila som náhrdelník pre mamy a dcéry. Syna síce nemám, ale moje ženy odo mňa chceli prívesok pre mamy a synov, a tak som jeden vytvorila. Keď som mala obdobie budovania sebalásky, vytvorila som náramok so srdiečkom Viem, že si… Inšpirácia si ma sama nájde. Naposledy som vytvorila plagát pre ženy 28 dní pre seba. Je to plagát so stieracími políčkami rozdelenými na štyri týždne. Pod prvým políčkom týždňa je QR kód, po načítaní sa spustí video, kde oboznámim ženy s tým, čo ich v tom týždni čaká. Potom si každý deň zotrú jedno políčko s úlohou na daný deň. Na tento projekt som veľmi hrdá a ženám sa veľmi páči. (Úsmev.) Inšpirácia je všade, len treba mať oči vždy otvorené a vnímať.

Kedy ste si povedali „chcem tvoriť pre ľudí“?

– Najprv som napríklad sviečky tvorila pre kamarátky na Vianoce. Napadlo mi, že možno by potešili aj ostatné ženy, a stalo sa. Tak kolekcie pribúdali... Náramok Viem, že si… som potrebovala pre seba. Hľadala som zlatníka, ktorý by mi vyrobil srdiečko s textom a malým diamantom, aby mi vždy pripomínalo, že akúkoľvek náročnú situáciu budem musieť prekonať, vnútri mám silné ja, ktoré to vždy dokáže. Stalo sa to, že ženy si môj náramok na červenej šnúrke zamilovali. Svoje projekty nesilím, je to pre mňa skôr krásny pocit než biznis. A pekné spätné väzby mi dodávajú motiváciu pokračovať.

Aké miesto má vo vašom živote budovanie kariéry?

– To som nikdy neriešila. Sama sa považujem za neambiciózneho človeka. Nedávam si žiadne ciele, nepovzbudzujem sa k lepším výkonom. Beriem veci a situácie, aké sú, chytám sa príležitostí, ktoré sa mi ponúkajú, a takto si plávam životom. S pokorou a vďakou, čo mi bolo dopriate. Niekedy mám pocit, že keď sa človek sústredí na cieľ, ktorý „musí dosiahnuť, lebo“, môže si nevšimnúť možno oveľa lepšie cesty, ktoré síce vedú inam, ale môžu byť energeticky úspornejšie a oveľa vhodnejšie pre život než tie, ktorých sa kŕčovito držíme. To je len môj názor. Viem, že veľa motivátorov by so mnou určite nesúhlasilo. (Úsmev.)

Ako sa vám darí skĺbiť toto všetko so starostlivosťou o dcérku, domácnosť a psíka?

– Miuška má deväť rokov a čím je dieťa staršie, je to podľa mňa jednoduchšie. Máme systém, funguje nám to, ale sú dni, keď mám toho viac a nemôžem byť tak časovo zaangažovaná mama, ako by som si predstavovala. Ale aj to je život. Miuška sa veľmi príkladne stará o našu Daisy, takže s ňou zase až tak veľa práce nemám, našťastie. (Úsmev.)

Chceli ste byť odjakživa tvárou televíznej obrazovky?

– Keď som bola malá, chcela som byť hlásateľka. Boli krásne, upravené a dôstojné. Takže asi áno. Bolo to niečo, čo sa mi veľmi páčilo, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že sa mi to raz splní. Nepodnikala som pre to žiadne špeciálne kroky. Z Markízy mi zavolali, aby som prišla na kasting, na základe jedného rozhovoru v Reflexe. Tam som sa dostala vďaka tomu, že som hrala v jednej reklame. Takže kolotoč nenápadných udalostí sa roztočil a po kastingu si ma hneď nechali. Už je to tuším sedemnásty rok. (Smiech.)

Ak sa nemýlim, máte mladšieho brata. Zažívali ste v detstve aj tradičné súrodenecké škriepky?

– Čo si najviac pamätám z detstva, sú naše spoločné kempovačky, rybačky a výlety. Rodičia nás brali každý víkend do prírody a to bolo super. Učili sme sa napichovať červíky na háčiky, zakladať oheň a podobne. Bráško s ocinom nachystali drevo a my s mamou sme boli zbierať bylinky na čaj. A v noci sme pozerali na hviezdy. Na nejaké doťahovačky nebol veľmi priestor. (Smiech.) A okrem toho priniesol do rodiny tú najlepšiu švagrinku, akú som si mohla priať. Je mi ako sestra. (Úsmev.)

Dcérka Mia oslávi tento rok 10. narodeniny. Má už predstavu, čím by chcela byť?

– Ono sa to vekom mení. Momentálne je vo veku, keď na túto otázku odpovedá štýlom, že si to musí poriadne premyslieť, a nejaké vysnívané povolanie nemá.

Neláka ju moderovanie?

To nie. (Úsmev.)

Prezradila o sebe
✔ Najväčšia inšpirácia v živote?
Mať oči neustále otvorené a vnímať všetko tak naozaj.
✔ Aký je najlepší čas s dcérou?
Rozprávame sa o čomkoľvek. Milujem naše debaty.
✔ Akú radu by ste dnes dali svojmu 18-ročnému ja?
Nie každý je ako ja. Nech si vyberám, komu dôverujem. Existujú aj zranení ľudia, ktorí cielene robia zle. To by som si mala pripomínať aj v tridsiatke. Na druhej strane, radšej nech dôverujem ajtým, čo si to nezaslúžia, ako nedôverovať tým, čo si to zaslúžia.