Speváčka Misha ukázala svoje dvojičky, ten DEATAIL si každý hneď všimol: Veď sú celkom ako...

Dievčatá Mia a Nala počúvajú angličtinu od mamy už odmala, hoci jej materinský jazyk je slovenčina. Speváčke záležalo na tom, aby boli deti v kontakte s cudzím jazykom, pretože sama angličtinu vyštudovala a ovláda. Jej dôvody boli čisto praktické, aby deti mali jazykový základ, keď vyrastú, a lepšie šance na uplatnenie sa v živote.

Pre Apríl magazín svoju výchovu vysvetlila takto: „Od narodenia som na ne neprehovorila inak ako po anglicky. Všetci ostatní s nimi hovoria po slovensky vrátane ich otca, ktorý po anglicky nevie.

Som pre svoje deti jediný zdroj angličtiny, spolu s občasnými rozprávkami, ktoré im púšťam v anglickom origináli. V našom prípade ide o intenčný bilingvizmus, teda cielené rozhodnutie dať deťom do daru ďalší jazyk.“

Trvalo dlhšie, kým sa naučili odpovedať, ale, ako vraví speváčka, dnes hovoria plynulo a často aj medzi sebou. Čo na to psychologička?

Hovorovému jazyku sa učíme už od útleho detstva, dokonca základy reči sa utvárajú v predverbálnom období do dvoch rokov. Platí jednoduchá zásada – ak sa dieťa narodí do dvojjazyčnej rodiny a obaja rodičia na neho rozprávajú rôznou rečou, tak sa učí obom rečiam naraz.

Mozog sa jednoducho veľmi skoro, ešte pred rozvojom reči, stane bilingválnym. Túto schopnosť mozgu učiť sa jazykom od útleho detstva využívajú mnohí moderní rodičia, ktorí, hoci nie sú „native spea­kers“, hovoria na svoje deti cudzím jazykom.

Platí zásada: Jeden rodič = jeden jazyk

Tu platí jedna dôležitá zásada: jeden rodič = jeden jazyk. Vždy. Vtedy sa to dieťaťu nepletie a plynulo prechádza z jedného jazyka do druhého. Je možné, že tieto deti sa rozhovoria o niečo neskôr ako jednojazyčné deti, ale ani táto zásada nie je všeobecne platná.

Detský mozog je do 6 rokov ako špongia, učí sa pozorovaním, počúvaním, hrou, spoluprácou. Preto pre deti presťahované do cudzej krajiny, ktoré nastúpia do škôlky, je v podstate jednoduchšie zoznámiť sa s cudzím jazykom, intonáciou, slangom ako pre ich rodičov.

Horšie to majú deti, ktoré sú už v školskom veku, pretože im viac záleží na začlenení do skupiny. Mnohé zahraničné školy majú špeciálne triedy pre cudzincov, kde sa deti spoločne učia novému jazyku. Pri presťahovaní sa väčšieho dieťaťa by som odporučila jazykovú predprípravu, ak je to možné.