Misha: Prežila som pád na betón, mohla som zomrieť
22. 1. 2011, 7:00
Speváčka Misha (35) má za sebou ťažké obdobie. Prišla o otca a prežila pád z dvojmetrovej výšky. Tvrdí, že mohla zomrieť. Odvtedy si viac váži každý krok.

Zdroj: Jury Krajčík

Zdroj: Robert Baumgartner

Zdroj: Archív
Galéria k článku
Deväť rokov ste sa venovali tlmočníctvu z angličtiny. Bola to dobrá škola?
Za ten čas som precestovala 18 krajín Európy, mám za sebou množstvo konferencií a kongresov na rôzne témy. Tlmočila som všetko, od džúsov až po vzduchotechniku. Získala som kopu skúseností a vedomostí. Malo to však aj stránky, ktoré ma niekedy otravovali. Napríklad byť vždy elegantne nahodená v kostýme, s úsmevom zvládať dusnú atmosféru. Práce bolo dosť, a preto mám teraz kde bývať a v čom sa odviezť.
Stalo sa vám, že ste niečo nevedeli pretlmočiť, prípadne ste dostali také okno, že nie a nie dostať zo seba ten správny výraz?
Nepamätám si, že by som nechala 300 ľudí čakať na preklad, lebo som niečo nevedela. Ale raz, na lekárskom kongrese v Košiciach, kde sa hovorilo o zneužívaní detí, čo bola téma, ktorá ma veľmi zasiahla a nemohla som istý čas poriadne spávať, som bola úplne vyčerpaná a výraz honeymoon, čo v preklade znamená svadobná cesta, som preložila ako medíkový mesiac. (smiech) Všetci sa začali rehotať.
Plníte si hudbou celoživotný sen?
Určite. Som šťastná, že sa živím tým, čo ma baví a čo si viem urobiť kvázi sama. Teším sa, že si moja hudba našla ľudí, ktorým sa páči, a že mi moja námaha priniesla veľa ocenení.
Po trojročnej odmlke vám vyšiel album, ktorý sa volá Ako nikdy predtým. Čo je na ňom odzrkadlené z vášho života?
Pri každom albume sa posuniem ďalej, mám zas viac skúseností, som dospelejšia a staršia. S týmto štvrtým som veľmi spokojná. Dozrela som. To však neznamená, že by som si za tými predošlými nestála. Nemôžem povedať, že by boli horšie. Ale tento je určite iný ako tie predtým, preto sa tak aj volá. Odzrkadlilo sa na ňom veľa vecí, ktoré sa za tie roky udiali. Mala som náročné obdobie.
Pred dvoma rokmi mi náhle zomrel otec, prežila som pád z vyše dvojmetrovej výšky na betón a mohla som zomrieť. Ale som tu a som šťastná, že môžem chodiť a fungovať bez problémov. Oveľa viac si vážim každý moment, každý krok a vnímam každý nádych a o tom spievam. Nezaujíma ma, či som Zlatý slávik. Aj tieto negatívne udalosti v živote som vedela na albume použiť a opísať, ale nie depresívnym a melancholickým spôsobom. Všetko som sa snažila dať najavo. Veľa vecí si však ľudia musia domyslieť. Nechcem sa pred nimi totálne vyzliecť a prezradiť všetko.
Na albume ste spolupracovali s hudobníkmi svetového formátu. Podarila sa vám spolupráca s najlepším trubkárom či basgitaristom na svete. Čo ste sa od nich naučili?
Už len to, že som začala cestovať, mi dalo veľmi veľa. Hudobníci, s ktorými som strávila dva mesiace v štúdiu, sú veľmi skromní, na nič sa nehrajú. Nemohla by som spolupracovať s ľuďmi, s ktorými si nesadnem. Spomínam si, ako sme sedeli na dlážke v štúdiu, gitarista chytil do ruky gitaru, ja som začala do toho spievať a vtedy zo mňa opadla obrovská tréma, ktorú som pred nimi mala na začiatku. Sú to úžasné spomienky.
Speváčka je na seba náročná.
Pred kým by ste zo seba nevydali ani hláska?
Možno keby sa vedľa mňa postavil Stevie Wonder. Ale to mi určite nehrozí.
Keď už ste sa kvôli hudbe vybrali do Ameriky, netúžili ste za veľkou mlákou ostať a robiť spevácku kariéru tam?
Nemám na to povahu. Ak tam chce človek vo veľkom fungovať, je to o úplnom prispôsobení sa. Niekoho s vlastným názorom a tvorivosťou tam neakceptujú. Tam je to vyslovene o zárobku a po tom ja netúžim. Chcem robiť to, s čím som stotožnená celým svojím telom a dušou. Nezvládala by som nemať vlastný život. Mne vyhovuje, že sa teraz môžem napríklad s vami rozprávať, nikto na mňa nezazerá, neotravuje, a to preto, lebo som obyčajné dievča.
Kto vás najviac pozná?
Asi moja mama.
Aká je? Podali ste sa na ňu?
Je pracovitá, dobrá a veľmi múdra. Snažím sa ju nezaťažovať svojimi starosťami, ale vie vždy odhadnúť, keď sa niečo deje. Je to úžasný človek. Obdivujem toho na nej veľa a páči sa mi, že sa mi nestará do vecí. Mamina je typ človeka, ktorý by mohol so mnou bývať, aj keby som mala manžela, a nikomu by nezavadzala. Viem, že čokoľvek sa udeje, neodsúdi ma, ale pomôže mi. Na druhej strane je veľmi kritická, ale vie aj pochváliť. Určite mi však nepochlebuje, ale kritizuje ako prvá. Aj čo sa týka hudby. Je v tom síce laik, ale vie posúdiť, čo sa hodí. Máme veľmi pekný vzťah. Sme spolu v dennom kontakte cez telefón. Som na ňu veľmi naviazaná, ale nie v zmysle, že som mamičkino dievčatko.
S priateľom sa rozišla, ostali však priateľmi.
Dáte si od nej poradiť aj v hudbe, alebo debatu ukončíte: „Mami, ty sa do toho nerozumieš.“?
Poviem jej to možno vtedy, keď mi hovorí, ako by mala pesnička textovo vyzerať. Ale v tomto si zas nedám poradiť od nikoho. Chcem si robiť veci po svojom. V mnohom som tvrdohlavá, napríklad aj pri spolupráci, ale v niektorých veciach nechávam priestor iným.V hudbe sa dám poučiť len od skutočných odborníkov.