Miška Čobejová na TEN zážitok nezabudne: Stroskotali na člne, pomôcť im prišla až... PREBOHA!!

Miška, aké máte plány na toto leto?
– Myslím si, že od väčšiny ľudí, ktorí intenzívne pracujú celý rok, sa nelíšim a otvorene hovorím, že sa neviem dočkať dovolenky. Nič nové v tomto smere však nebude, pôjdeme do Tatier, do Chorvátska a do Kremnice na Gagy.

Aký ste typ dovolenkára: ten čo leží na pláži s knihou v ruke alebo radšej objavujete krásy danej krajiny?
– Ja mám svoj zaužívaný rytmus, ktorý spočíva v tom, že ráno o siedmej behám, cvičím a plávam, milujem aj jogu, a potom nasledujú také bežné veci ako kúpanie, varenie, večer nejaká reštaurácia. V lete nemám rada poznávacie dovolenky, je veľmi úmorné chodiť v teple po pamiatkach. Tieto veci nechávam na jar alebo jeseň.

Na vašom Instagrame nájdeme fotky zo slnečných pláží, ale aj zo zasneženej krajiny… Prezraďte, čo máte radšej?

– Mám rada piesok i more, ale rovnako milujem aj slovenské hory. U mňa sa to spája aj so športom: v zime sa venujem skialpinizmu, lyžujem, v lete behám, plávam, cvičím jogu. Vtedy si najlepšie oddýchnem.

Tento rok ste navštívili Thajsko spolu s rodinou Kristíny Tormovej. Aké to bolo?
– Môže za to Kristína, že sme sa vybrali do Thajska, ale nakoniec som bola veľmi rada, že sme jej podľahli a išli sme. V Thajsku nie sme len s Tormovcami, máme aj iných priateľov, je to také voľné zoskupenie ľudí, ktorí keď sa chcú stretnúť, stretnú sa, a keď nechcú a majú iný program, tak im to nikto nezazlieva. Ale je dobre, že večer všetci ideme na pláž, deti sa hrajú a my sa rozprávame. Chodievame aj s výtvarníkom Markom Ormandíkom a jeho manželkou a mojou bývalou spolužiačkou zo školy. Marek má dokonca aj výstavu, na ktorú všetci veľmi radi ideme. Je to také zvláštne: výstava v Thajsku za bohatej účasti kamarátov.

Máte aj nejakú vtipnú príhodu alebo zážitok z dovolenky?
– Tých príhod je viac, našťastie príhoda, ako som stretla medveďa, sa nekonala, a to napriek tomu, že bol od nás asi minútu a videli sme jeho čerstvé stopy. Toto máme vždy v podvedomí ako všetci Slováci, že len – preboha, nestretnúť medveďa! Ale niektoré príhody máme spojené s morom a člnom, keď sa nám podarilo stroskotať a náhodná slovinská loď nás musela odtiahnuť až do prístavu. (Úsmev.)

Byť tak blízko medveďa je naozaj adrenalín, preto mi napadá, čo vy a adrenalínové zážitky? Pýtam sa, lebo viem, že ste preliezli ferraty na ostrove Hvar…
– Keď som išla točiť tento film, tak som si vyliezla stenu na Hvare a doteraz si pamätám, aký strašný zážitok to bol, možno aj preto, že to bol prvý zážitok. Ako sa hovorí v našom filme – hlavne sa nepozrieť dole, to na 100 % platí. Ale zvládla som to a na konci ma premohla bláznivá radosť, že som to dala! (Úsmev.)

Nie ste len filmová herečka, ale aj pedagogička, keďže herectvo učíte na ZUŠ. Aké to pre vás je?

– Škola je pre mňa veľmi inšpirujúca a relaxačná v zmysle, že sa nemusím venovať povinnostiam okolo produkčnej práce. Mám veľmi šikovné deti, kreatívne, múdre. Vždy sa spolu veľa nasmejeme. Moje deti v škole sú zároveň aj veľkí fanúšikovia, začo som vďačná.