Moderátori PEČIE... JUNIOR a BAČA: Ktorý z nich robí NERVY kostymérkam a vždy sa dačím ZABABRE?

Pečie celé Slovensko je televízny fenomén, ktorý vychádza z britskej verzie šou The Great British Bake Off. Redakcia týždenníka Život vyspovedala moderátorov Juraja Baču a Milana Zimnýkovala (Juniora), ktorý moderujú už 4. sériu obľúbenej šou. V porovnaní s našou slovenskou verziou sa im na britskej verzii páči to, že sú viac "svetoví", súťažiaci sú totálny mix z celého sveta a vnášajú do šou svoje pestré zvyky. No zároveň pripomínajú, že tvorcom formátu sa naša slovenská verzia páči a cítia rozdiel medzi našou a susednou českou.

Junior: To je to čaro! Obaja s Ďurom máme svoje úlohy, a aj preto nás dali dokopy. To nie je len o tom, že to moderujeme, lebo vyzeráme dobre v obleku. Priznávam, Ďuro vyzerá lepšie, ale dobieham ho. (Smiech.) Tak­že odpoveď je áno, je to naša úloha. Pravda je, že my otvárame ľudí, chránime ich pred stresom a snažíme sa im vytvoriť pohodu, radiť im, aby sa „nezbláznili“. Väčšia časť toho sa nakoniec vystrihne, pretože je viac iných momentov, ktoré sú zaujímavejšie pre diváka. Myslím si však, že z povystrihovaného materiálu by mohol pokojne vzniknúť spin-off.

Junior: Samotný formát a to, aby som dokázal s Ďurom súťažiacich otvoriť a podporiť na mieste. Zároveň, aby aj divák, ktorý si to pozrie na jeseň, mal podobne dobrý pocit, ako sa snažíme vytvoriť každoročne v máji v pekárskom stane v Bernolákove.

Juraj: Treba si uvedomiť, že naši finalisti sú naozaj ľudia, ktorí nemajú žiadnu mediálnu skúsenosť. Až do prvej klapky chodili do svojej štandardnej práce, trávili čas s rodinou a vypekali pre radosť v prostredí domova. Najväčšou výzvou je teda pre nás moderátorov dať im pocit bezpečia, aby pri rozhovore úplne zabudli na kamery, na štáb a na to, že sú v súťaži. Aby sa to podarilo, musia sa z nás stať kamaráti, a to je naozaj niečo, čo si vyžaduje špecifický prístup ku každému jednému z nich. Ja som za posledné roky nabral veľa skúseností z firemných eventov a Junior je veľmi inteligentný a empatický človek, vynikajúci moderátorský sparing partner, takže sa nám to zatiaľ vždy podarilo.

Junior: Je, ale mám aj zmluvu, v ktorej je pokuta za čokoľvek, čo vynesiem. Musím však priznať, že s Ďurom nás veľmi bavia scénky, ktoré točíme na úvod každej epizódy. A ktoré si, ako sme s hrôzou zistili, niektorí súťažiaci za tri predchádzajúce série nevšim­li! Škandál.

Juraj: Och, je ich, samozrejme, mnoho. Diváci napríklad netušia, že ja som postrach našich veľmi trpezlivých kostymérok. Netuším prečo a netuším ako. Ja sa cez náš stan len prejdem a už mám na saku čokoládu, na nohaviciach farbivo, na topánkach nejaké ovocie… Naozaj si dávam pozor a aspoň pokiaľ viem, tak som sa ničoho ani nechytil, ale tak realita je, bohužiaľ, iná. (Smiech.)

Junior: Samozrejme! Tak napríklad také šišky! Vedeli ste, akú teplotu má mať olej? 170 stupňov! Šiška musí mať po okraji svetlý prúžok. Treba dávať pozor, lebo cesto teplotou ešte dokysne, takže 20 až 30 sekúnd na jednej strane, potom 60 sekúnd druhá a naspäť. A takých vecí je véééľmi veľa! Alebo od Natache Pacal som sa dozvedel, že do palacinkového cesta namiesto oleja treba dať rozpustené maslo. Funguje to!

Juraj: Za mňa by to bol Cedric Grolet alebo Pierre Hermé. Aj keď, priznám sa, najviac mi zarezonoval cukrár, ktorý by to ku nám nemal ďaleko a je ním pán Josef Maršálek. Pri príprave na slovenské kastingy som si napozeral českú verziu s názvom Peče celá země a zaujal ma najmä preto, ako ľudsky, ale aj veľmi odborne dokáže hodnotiť jednotlivé výrobky. Najviac ma však bavilo jeho zanietenie pre cukrárčinu. Skutočne vidieť, že on tým pečením žije.

Junior: Povedal by som mu nepeč! Motkaj sa okolo porotkýň, čo vedia piecť. Vážne, ja som si vystačil s babkinou kuchyňou, kam koláče a dezerty patrili, a potom som vždy mal nejakého známeho cukrára, cukrárku. A teraz mám v telefóne tri porotkyne a aktuálne 48 pekárov, ktorí by mi napiekli, keby som potreboval. A najobľúbenejší bol každý jeden babkin koláčik.

Juraj: Naučil by som sa vyrábať vlastnú šľahačku. Počas tretej série ma to naše porotkyne naučili (áno, človek, čo má skúsenosti, si povie, čo už len sa dá na tom naučiť, dáš smotanu a šľaháš), ale ja milujem šľahačku, a tá domáca je naozaj fenomenálna.

Junior: Som spokojný aj s crème brûlée. Ale nadýchaný korpus, niečo príjemné pudingové s dobrými kombináciami chutí, to je moje. Bez fondánu, bez klasických svadobných tort, ale také čosi – skôr také francúzske minidezerty. Malé, milé, chutné.

Juraj: Bublanina. A asi to bude kvôli asociáciám z detstva, keď nám ju mamina v nedeľu piekla ako odškodné za to, že sa blíži pondelok a my ideme do školy. Bublanina sa dá spraviť na mnoho spôsobov, s rôznym druhom ovocia, všelijako dozdobená, ale za mňa to bude vždy tá jednoduchá obyčajná bublanina, lebo v jednoduchosti je ukrytá krása.

Junior: Nebojím sa hodnotenia, skôr ho beriem ako názor na to, čo som pripravil. Naše porotkyne nie sú kati, ktorí dávajú dole súťažiach. A myslím, že to tak aj súťažiaci berú. Že im radia, ako to urobiť lepšie. A so strachom nech pracujú manipulátori.

Juraj: Za tie roky sme sa už naučili, komu čo chutí viac a komu menej. Jožku napríklad ťažko presvedčíte na morské plody a cesnak, Petra má zase rada, keď majú zákusky iskru vo forme prekvapenia alebo kvapky alkoholu. Takže by som to asi spojil a spravil zákusky s krevetami a mušľami a čakal by som, ako zareagujú. Neviem, ako by to dopadlo, ale viem určite, že Juniora by som tým pobavil. (Smiech.)

Junior: Nedávno som bol ako porotca na jednej firemnej súťaži a musel som ochutnať a ohodnotiť 15 dezertov. A bola to fuška. Keď­že som bol za toho múdreho, tak som zadefinoval štyri kategórie. Technická časť, či je výrobok dopečený. Kreatívna časť, ako a koľko rôznych techník sa použilo. Samozrejme, chuť a celkový vizuálny dojem. Ale priznám sa, že som pri niektorých kmital vidličkou ako Jožka.

Juraj: Ono sa to nezdá, ale kamkoľvek prídem moderovať alebo spievať so svojou kapelou, vždy ma v šatni čaká napečené nejaké prekvapenie. Väčšinou je to od kolegýň z firmy, pre ktorú moderujem, alebo od šikovnej cukrárky z mesta, v ktorom vystupujem s kapelou, a sú zvedavé, ako to zhodnotím. Môže teda povedať, že čo-to som sa už naučil. Samozrejme, dokázať hodnotiť tak presne, ako to robí Jožka s Petrou, to sú roky a roky skúseností, ktoré má na Slovensku len málokto. Ale keď už by som mal hodnotiť – na zákuskoch vždy cítiť, či sú poctivé, a osobne som sa naučil aj menej cukriť, aby vynikli iné chute.

Ani náhodou. (Smiech.) Založil som jeden úspešný projekt o zábave pri varení, volá sa Šuhajíci Pri Panvici, kde sa starám o komunikáciu. Venujem sa vlastnému podcastu CHUTNÝ, kde mám okolo 60 častí, a nedávno som absolvoval jeden vážny kurz manažmentu v gastre, aby som vedel, čo riešia majitelia a investori. Mám totiž rozpracované tri ďalšie projekty s kompletnou marketingovou výbavou od zadefinovania misie, vízie, hodnôt brandu až po moodboard prevádzky.

Čo sa víťazstva týka, tak tam by som bol opatrný, lebo pečenie vie byť veľmi vrtké a občas sa pošťastí, že to vyjde a občas má aj skúsený cukrár problém s vykysnutím cesta. Takže tie moje cukrárske úspechy a zákusky, ktoré sa mi podarili, pokladám za začiatočnícke šťastie. No a ak by som mal piecť s niekým, určite by to bola Zdenka Studenková, lebo viem, že Zdenka je výborná cukrárka. (Úsmev.)