Ostrieľaná moderátorka sa stretla so svojou menovkyňou.
Zdroj: https://www.instagram.com/p/CQ8qvhxr2D2/
Zdroj: https://www.instagram.com/p/CMO7cmgpPPz/
Zdroj: Martin Dlugos
Galéria k článku
Hoci sme ju roky spoznávali pod menom Adela Banášová, po svadbe si vzala priezvisko svojho manžela. Aj napriek tomu, že podľa jej dievčenského meno ju každý poznal. Na nové sme si museli zvyknúť. Ona tým však dala jasne najavo, ku komu patrí. A veruže nie je jediná, ktorá po tomto svete chodí s takým menom.

"Predstavujem vám moju o 50 rokov staršiu skoro menovkyňu AdeluVinceovú. Táto dáma je veselá a bystrá. Keď bola mladá, rada tancovala. Dnes často hovorí, že nechce, aby s ňou mal niekto starosti. Nerada býva na obtiaž," napísala na sociálnu sieť blondínka, ktorá mala možnosť ženu s foneticky rovnakým menom stretnúť.
Nielen, že Adela zverejnila fotografiu s druhou Adelou, ale v príspevku sa aj zamyslela nad skutočnou hodnotou ľudí a tým, že sa mnohí vo vyššom veku cítia nepotrební či na príťaž. "Aké je to vlastne zvláštne, že sa považujeme za hodnotných, len keď sme pri sile. Keď od rána do večera roztáčame koleso HDP a “produkujeme v produktívnom veku produkty”. Spoločnosť je tak nastavená na výkon a úspech, že sami pred sebou strácame význam, keď už nemáme silu. Tak ja len že - ak máte okolo seba niekoho, kto je “na obtiaž”, odkážte im prosím... Výkonných máme okolo seba dosť. Vy nás učíte tomu podstatnému - obyčajnému bytiu. Neponáhľať sa, pozerať z okna, robiť veci pomaly, prijímať starnutie tela aj mysle, nenaháňať sa za výkonom. Dávate nám možnosť byť empatickí, citliví voči krehkosti iných, dávate nám príklad v akceptovaní pomoci. Lebo keď dožijeme, budeme ju potrebovať všetci. Ponúkate nám lekciu nelipnutia na iných, keďže tých je vo vašom živote stále menej. Smerujete našu pozornosť k častej samote, v ktorej sme v ozajstnom kontakte so sebou. Toto sú osožnejšie lekcie, než predplatená online prednáška o desiatich krokoch k úspechu. Toto je váš nenahraditeľný “produkt” pre našu spoločnosť," poďakovala sa Vniczeová staršej generácii, ktorá sa mnohokrát cíti byť záťažou pre svojich blízkych.
Zamyslela sa aj nad budúcnosťou. Vraj, keď sa dožije veku 90 rokov, spomenie si na svoju menovkyňu, s ktorou sa stretla. Spomenie si na to, ako jej s ňou bolo dobre. A urobí to preto, aby verila tomu, že ani ju nebudú chodiť navštevovať len z povinnosti, ale preto, že bude mať aj ako dôchodkyňa s deviatimi krížikmi na chrbte, pre druhých ozajstnú hodnotu.