Moderátorka Lenka Šóošová v SLZÁCH... Toto je dôvod, prečo PLAČE! Dojme aj vás?

Vo svojich takmer 48 rokoch vyzeráte na menej ako tridsať, mohli by ste prezradiť, ako je to možné? (Úsmev.)
– Zvyčajne hovorievam, že po tridsiatke každý vyzerá tak, ako žije, a po štyridsiatke tak, ako si zaslúži. Verím v to, že človek vyzerá a pôsobí tak, ako sa vnútorne cíti. Myslím si, že v tom je celé tajomstvo. Nie v konfekčnej veľkosti či počte vrások.

Čo je podľa vás zásadné preto, aby žena vyzerala sviežo a mladistvejšie?
– Pohyb a strava sú základ. No za nemenej dôležité považujem nezaseknúť sa mentálne. Neustále sa vzdelávať, spoznávať, objavovať nové a vedieť sa nadchnúť. Dôležité je nestratiť chuť tvoriť, tešiť sa, nezatrpknúť. Sviežosť a mladosť sa dajú vidieť v očiach a počuť v hlase.

Cvičíte? Ako sa udržujete štíhla?
– Rada sa stravujem jedlami z čerstvých a zo sezónnych potravín. Konštantnú postavu mi pomáha udržiavať genetika a životný štýl. Neustále som v pohybe a niečo riešim. Takže na zadku veľmi nesedím. Akýkoľvek pohyb je vždy lepší ako žiadny. Netreba mať výčitky, ak nestíhate fitko alebo silové tréningy. Byť neustále v pohybe má cenné účinky na telo aj myseľ.

… a asi aj na dušu, však? Na nás z tímu, ktorý sa podieľal na fotení vašej titulkovej fotky, pôsobí tá vaša duša veľmi krehko a citlivo. Zdáte sa nám milá, prirodzená, sympatická. Prezradím, že vám slza vyhŕkla, keď sme vám to osobne povedali. Aj v televízii sa vám stáva, že vás niečo dojme. Bolo to tak vždy alebo s pribúdajúcim vekom sa stávate citlivejšou?
– Celú svoju kariéru sa na nič nehrám, a keď ma niečo dojme, slzy neschovávam. Myslím si, že je krásne, ak nás stále niečo dokáže dojať, môžu to byť maličkosti. Je to znak toho, že človečina, dobro a krása sú tu stále okolo nás. Len si ich musíme všímať. V tomto je moja práca krásna, pretože počúvam množstvo príbehov a stretnem veľa ľudí. Nikdy neviete, aký príbeh vás zasiahne, aká emócia sa vás dotkne. Dovoliť si prežiť emócie zušľachťuje vnútro.

Ako sa ešte staráte o svoju dušu či psychiku?
– Základom môjho duševného zdravia je moje najbližšie okolie – rodina a priatelia. Ak sa máte s kým tešiť aj smútiť, máte vyhrané.

Navštívili ste niekedy psychológa alebo psychiatra? Vyhľadáva ich čoraz viac ľudí. Vyhorenie, prepracovanosť, stres – toho všetkého je akosi viac než minulé roky. Či vy to máte pod kontrolou?
– Súhlasím, že dnes žijeme veľmi stresujúce obdobie bez ohľadu na to, akú prácu vykonávame. S tlakom povinností, vlastných ambícií aj potrieb sa dnes vyrovnáva každý z nás. Mne veľmi pomáha to, že už viem, že nemusím stihnúť všetko, čo som si naplánovala, že to zo mňa nerobí horšieho človeka a že treba vedieť aj oddychovať.

Radosť zo života vám isto robia synovia. Povedzte nám niečo o nich. Už sú obaja školáci? Aj oni sú citliví ako mamička?
– Obaja synovia už chodia do školy. Sú veľmi zvedaví a tvoriví. Základom toho je, že sú to všímaví chlapci. Vy to voláte citlivosťou, pre mňa je to všímavosť. To, že si všímame okolie a druhých ľudí, je obzvlášť v dnešnom svete veľmi potrebná zručnosť pre život.

Vydali ste sa iba pred šiestimi rokmi, hoci so svojím manželom Richardom ste spolu už hádam aj 20 rokov. Prečo ste tak dlho čakali so sobášom? Aj deti prišli už v takom pokročilejšom veku...
– Hm, hovoríte o pokročilom veku. No podľa mňa pokročila doba. Aj nazeranie na vzťahy pokročilo vpred. (Úsmev.) Myslím si, že mi dajú za pravdu viaceré vaše čitateľky, že dnes sa na partnerské spolužitie pozerá inak. O kvalite partnerského vzťahu určite nehovorí to, koľko z času trvania vzťahu ste manželmi. A to je pre mňa na mojom vzťahu najcennejšie. Bez ohľadu na očakávania spoločnosti či tradície som dlhodobo v jednom stabilnom krásnom vzťahu plnom lásky a je jedno, v akej forme. To isté sa týka založenia rodiny. Myslím si, že to je každého veľmi súkromná vec a že to, že to má každý inak, je viac než v poriadku.

Používate priezvisko Raimanová iba na úradoch či aj v televízii? Priznám sa, že ani neviem. No pre väčšinu divákov ste asi stále Šóošová, však?
– V občianskom som Raimanová, v titulkoch Telerána má nájdete ako Šóošovú.

Čo ste sa za ten čas, 20 rokov vzťahu, naučili o vzťahu dvoch ľudí, o spolužití partnerov? Je niečo, čo sa zmenilo? Správate sa k sebe inak než v minulosti?
– V prvom rade si myslím, že za dvadsať rokov sa zmení človek. Život mu prinesie rôzne prekvapenia a výzvy, ktorým musí čeliť. Je krásne, ak na tej ceste zrejete spoločne s partnerom, no stále ste verní tomu, čo vás spája.

A čo ste sa naučili za svoj život celkovo? Ktoré príslovia o živote a ľuďoch sú podľa vás naozaj pravdivé?
– Že každý je strojcom svojho šťastia. Netreba sa porovnávať, život nie je súťaž. To, čo je pre jedného požehnaním, je pre iného prekliatím. Treba sa tešiť z toho, čo máme, a trápiť sa iba tým, čo dokážeme zmeniť.

Akých ľudí máte rada? Ktorí, naopak, nemajú šancu stať sa vašimi priateľmi?
– Mám rada skutočných ľudí – úprimných, srdečných a prajných. Toto dávam do priateľstiev ja a funguje to, keď to prichádza z oboch strán.