Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Moderátorská hviezda Thomas Kamenár o emigrácii: Jeho životný príbeh šéfa zaujal

Thomas má dlhoročné skúsenosti s prácou v rádiu.

Zdroj: Peter Korček

Reklama

„Idem do toho!“ povedal si Thomas Kamenár (33), keď pred rokmi dostal príležitosť moderovať v najpočúvanejšom rakúskom rádiu.

Rovnakú vetu použil, keď sa rozhodol moderovať jojkársky kvíz Páli vám to. A hoci mal v úvode obavy, ako ho ľudia prijmú, čas ukázal, že sa rozhodol správne.

Odvaha vám pri rozhodnutiach nechýba. V rakúskom rádiu ste začali moderovať hneď po strednej škole, a po 30 rokoch života tam ste u nás začali moderovať hneď v televízii. Nemali ste obavy, ako to dopadne?

– Mal, ale držím sa hesla Poďme do toho! Vo všetkom. Keď som dostal reláciu v jednom malom innsbruckom rádiu, bol som čerstvo skončený stredoškolák, ktorý rádio miloval od chvíle, ako zistil, že hlas sa dá nahrávať. Takže po gymnáziu moje kroky logicky viedli tam. Nevnímal som to ako prácu, ale ako poslanie, a stále ma to rovnako baví. Keď si raz rádio – aktívny, trvá aj niekoľko tisíc rokov, kým už nie si. (smiech). Rovnako ako ma baví teraz televízia, spev, fotenie... Uvidíme, akým smerom sa ešte vydám a kam ma vietor zaveje. Rýchlosť už mám. (smiech)

Vráťme sa však ešte k televízii. Vraj ste to skoro nevzali, nebola by to škoda?

– Šiel som do televízie pôvodne len na kávu, nie na kasting. Neviem, komu to pálilo, ale vzali ma. (smiech) Najskôr som to nechcel zobrať, lebo som sa bál, že na to nemám a že sa budú diváci hnevať, lebo neviem dobre po slovensky. Koho by už len relácia s takým moderátorom mohla zaujímať? Po rozhovore s otcom pri dobrom vínku som si napokon povedal, že to skúsim. Generálka bola katastrofa! Ale cúvnuť som už nemohol, šiel som do toho. Natočili sme prvú časť a vypálilo to. Bodaj by to tak fungovalo ešte ďalších minimálne desať rokov!

Presne toľko už moderujete v najpočúvanejšom rakúskom rádiu Ö3. Aj tam vás priviedla vaša odvaha alebo ctižiadosť?

– V tom čase som v Tirolsku moderoval rannú šou a rozhodol som sa, že skúsim prejsť z národnej ligy do ligy šampiónov. Napísal som do rádia list, poslal nahrávku z predchádzajúceho dňa a pozvali ma na pohovor. Páčil sa im aj môj životný príbeh, keďže sme celá rodina emigrovali do Rakúska. Šéfovi sa páčilo, že tým, čím sme si prešli, mám určite čo povedať. V piatok som bol na pohovore, v sobotu som si v Innsbrucku zbalil veci, v nedeľu som sa presťahoval do Viedne a v pondelok som už vysielal. (smiech)

Tomu sa naozaj hovorí rýchlosť. Vy asi žiadnej výzve nepoviete nie.

– Ale áno. Nerobím veci, ktoré mi nesedia. Treba poznať svoje hranice. Púšťam sa len do toho, kde si myslím, že by som mohol mať šancu.

Prezradil o sebe

V nemčine znie váš hlas úplne inak ako v slovenčine. Je to zámer?

– Nie, ale verím tomu. Je to iná reč a aj ja akoby som bol iný človek.

Vyberáme pre vás niečo PLUS