Mrazivé spomienky Lucky Bílej: Znásilnenie, trápenie a návštevy psychiatra! Prešla si PEKLOM!

Lucie Bílá (57) sa rada pýši drahými šatami, šperkami, autami, verným personálom a nezapiera ani byty na luxusných pražských adresách či rozprávkovú vilu v rodných Otvoviciach. Do pozoru postaví aj najväčších bosov šoubiznisu, ktorí sa pretekajú, aby vyhoveli jej manierom. Sebavedomo to vysvetľuje tým, že už pozná svoju cenu, a preto sa nebude stavať do radu s inými speváčkami. Je možné, že si tak kompenzuje mladosť plnú poníženia a biedy, keď trpela hladom či bola brutálne znásilnená, informuje Plus sedem dní.

Pozadie správania speváčky, ktorá si dnes vychutnáva slastný pocit rozmaznávanej divy, tkvie už v jej detstve. Najprv sa narodila s vykĺbenými bedrovými kĺbmi. „Nemohla som pre to dva roky vôbec chodiť. Nebola som teda bábätko, s ktorým sa dá pomaznať, pretože som bola priskrutkovaná k doske, pri ktorej som mala nožičky napevno fixované do správnej polohy. Bolo to veľmi komplikované a nepraktické. Mamička mi musela robiť do kočíka otvory, pretože som sa jej tam s tou doskou jednoducho nezmestila,“ šokuje speváčka úprimnosťou vo svojej knihe Teraz už to viem, možné je všetko, ktorá vyšla v roku 1998.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Detstvo nemala Lucie Bílá, vtedy ešte Hanička Zaňáková, ružové. Nič nenasvedčovalo tomu, že by z nej raz mohla byť obletovaná hviezda. „Vyrastala som v Otvoviciach, v dome bez vody a toalety. Na záchod sme v lete aj v zime chodili na dvor. Mali sme však veľký dvor so zvieratami, celý obsypaný škvárou. Zrejme preto nášmu domu hovorili škvárovňa,“ spomína. Otec na ňu i na jej staršieho brata používal sparťanskú výchovu s fyzickými trestmi. „On ma nemlátil, on ma trestal,“ zľahčuje speváčka s odstupom mnohých rokov.

Sama tiež priznáva, že ako dieťa bola škaredé káčatko. „Vychudnuté cigánča ostrihané na chlapca,“ upresňuje. „Lekári sa zhodli, že som podvyživená, takže som chodila do kúpeľov. Vlastne to boli len veľkovýkrmne, žiadny zdravotný program. Deti sa tam dokonca občas zo zúfalstva pokúšali o samovraždu,“ spomína.

Keďže v škole nevynikala dobrými známkami, vyučila sa za krajčírku. V dielni pri šijacom stroji snívala sen o speváckej kariére. Zakrátko začala účinkovať s kapelou Rock Automat. Prvý, kto pochopil, že môže dokázať viac, bol vodič ich autobusu. Bez speváčkinho vedomia poslal do rozhlasu nahrávku s piesňou, ktorú pôvodne naspievala Mireille Mathieuová. Vtedajší vyhľadávač talentov Petr Hannig poslal Lucii korešpondenčný lístok s pozvánkou do štúdia. Tam jej dal naspievať pieseň, ktorú pre ňu napísal. Tak vznikol hit Neposlušné tenisky. Pesnička, hoci ju z duše nenávidela, jej priniesla prvé peniaze a koncerty. O tom, že ju spieva Lucie Bílá, sa Hana Zaňáková dozvedela až z rádia. „Moje meno sa mu zdalo fádne, tak ma premenoval,“ spomína.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vystúpenia s piesňami, ktoré nemala rada, si kompenzovala koncertmi s rockovou skupinou Arakain. Vďaka postave „krv a mlieko“ sa stala sexuálnym objektom mnohých mužov. Každého ale odbíjala slovami, že „to“ ešte nechce. „Dostal ma prvý, kto tomu neuveril. Oponoval mi slovami: Ale chceš! Uvedomila som si, že má pravdu. Bol to ten šofér, ktorý poslal moju nahrávku do rozhlasu. Vedela som, že z toho nebude veľká láska, ale bol dobrý a to mi v tej chvíli stačilo,“ vyznala sa úprimne.

Keď objaviteľovi Hannigovi Bílá oznámila, že už nebude spievať jeho skladby, hystericky sa jej vyhrážal. Vraj zariadi, aby ju už nikdy nepustili v rádiu, ani v televízii. Speváčka zostala bez práce, no odmietla ponuku časopisu Leo na fotenie erotických aktov za vtedy exkluzívny honorár deväťdesiattisíc korún. V tiesni jej pomohla kamarátka Ilonka. Ponúkla jej, že sa môže nasťahovať do bytu jej sestry. S obrovskými kuframi cestovala Bílá za vidinou pokoja metrom. „Bolela ma hlava, brucho, celé telo. Asi som vyzerala príšerne, pretože si ma všimol chlapec s dievčaťom, ktorí mi ponúkli pomoc. Po chvíli dievča vystúpilo a chlapec sa ponúkol, že mi pomôže s kuframi. Bol milý, pekný, čiernovlasý, nemala som dôvod neveriť mu,“ hovorí.

Po prekročení prahu Luciinho nového domova sa zmenil na nepoznanie. „Opakovala som mu, že mi je veľmi zle, že si potrebujem ľahnúť a či by bol taký dobrý a už odišiel. On na to, že sa mu u mňa páči, takže tu odteraz bude bývať. Keď sa na mňa začal driapať, v strachu som rýchlo utiekla. Vrátila som sa až po troch dňoch a on tam fakt býval.“

Lucie nemala silu vyhodiť ho, rozhodla sa prenocovať s ním. A to robiť nemala. „Z môjho bytu spravil mučiareň. Kopal ma do brucha a udieral päsťou do tváre. Ubolená a gumová som ležala a on si obracal moje bezvládne telo, ako mu vyhovovalo. Keď sa konečne unavil a prestal, dostal chuť piť, tak ma vytiahol do pražských ulíc. Krčmárovi som sa snažila vysvetliť, čo sa stalo, no on to otočil na žart. To je sestra. Bola na ťahu s feťákmi," balamutil presvedčivo. Utiecť sa jej podarilo až nad ránom, keď zaspal.

„Na gynekológiu ma viedli policajti. V čakárni plnej ľudí zahlásili: Tak túto slečnu nám tu akože znásilnili.‘ Nikdy nezabudnem na to, ako sa zvedavé hlavy otáčali za mnou. Je to len a len moja hanba, hovorila som si v duchu,“ vyťahuje bolestné spomienky v autobiografii.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Potupne sa podľa knihy speváčka cítila aj na následnom výsluchu u policajtov. „Konfrontácia u nich trvala osem hodín. Zdalo sa mi čudné, že ten tyran tam sedí v želiezkach, zatiaľ čo vyšetrovateľ sa ma pýtal na tie najintímnejšie podrobnosti. Chcel vedieť všetky polohy pri sexuálnom styku, aj ako zaviedol úd do pošvy.“ Bílej tyran s nasadeným výrazom anjelskej tváre všetko popieral a tvrdil, že sa jej to páčilo.

Kriminalista sa podľa opisu speváčky bavil a v jeden moment sa na ňu obrátil s vyčítavou otázkou, či si uvedomuje, že ten človek bude za mrežami možno aj osem rokov. „No to azda ani nie je nutné,“ povedala ticho. Pustili ho pol hodiny po traumatizovanej Bílej, ktorá si dokola opakovala, že sa už nikdy nebude môcť milovať z lásky.

Ďalšie útočisko sa snažila nájsť u psychiatra. Odborníkovi so zatvorenými očami podrobne rekapitulovala, čo sa jej stalo. „Očividne ho to vzrušilo. Prisadol si ku mne na pohovku, dal mi ruku na stehno a vysvetlil, že môj problém nie je dostatočne prebádaný a že klin sa najlepšie vyráža klinom. Vraj si to žiada nepeknú spomienku nahradiť novou, čiže silným erotickým zážitkom, a že široko ďaleko nevidí nikoho, kto by to mohol urobiť profesionálnejšie ako on. Ihneď som bez slova odišla. Uvedomila som si, že toto musím zvládnuť len a len sama.“

Zlaté časy pre speváčku nastali až v roku 1992, keď naspievala ústrednú pieseň do filmu Requiem pro panenku a vydala debutový album s hitom Láska je láska. Správala sa pokorne a bola vďačná za každú reklamu. Veľkú základňu fanúšikov mala aj na Slovensku. Keď v ankete MaxiSuper Awards vyhrala všetky hlavné ceny, natešená prišla do Bratislavy prevziať si ich osobne.

Napriek vysokej horúčke, ktorá ňou lomcovala. „Dopovala som ju liekmi, aby vydržala. Po celý večer sa správala veľmi profesionálne. Nikto netušil, že jej je zle. Ako všetci, aj ona to brala ako česť. Preto sme napríklad nikomu nemuseli preplácať cestovné,“ spomína si s odstupom rokov organizátorka Ivana Havranová. Dnes je Lucie Bílá majiteľkou mnohých zlatých slávikov, do konca života sa tiež môže pýšiť tým, že spievala na pohrebe majstra Karla Gotta. Po mnohých nepodarených vzťahoch dnes žije v spokojnom zväzku s podstatne mladším Radkom Filipim.