MUDr. Bukovský vydal novú knihu, ale musel prehltnúť horkú pilulku poznania: Ako mu TOTO mohli urobiť?

Vaša nová kniha obsahuje nielen množstvo prekvapivých, ale logických informácií, grafov a praktických tipov, ale aj zaujímavé príbehy vašich klientov a 80 receptov. Vyzerá to teda ako veľký projekt. Ako to celé vzniklo?

Veľmi poctivo ako všetky moje knihy. Už roky ma trápilo, že niektorým klientom s rôznymi tráviacimi poruchami a diagnózami som nevedel spoľahlivo pomôcť – niekedy to zabralo, inokedy nie. Teraz už viem prečo, takže naša úspešnosť v týchto prípadoch sa výrazne zvýšila. Keď mi pred asi tromi rokmi povedala jedna klientka, že ju po malej miske červeného melónu nafúklo do dvoch hodín až tak, že mala obvod pásu o 24 cm väčší, tak som to prijal ako výzvu a zhodou okolností sa práve vtedy začali objavovať prvé informácie a novom úspešnom koncepte riešenia týchto problémov, ktoré patria do kategórie tzv. syndrómu dráždivého/dysfunkčného čreva. Ide o FODMAP koncept. Nie je to jednoduché, ale je to veľmi účinné – informácie z klinických výskumov z rôznych kútov sveta ukazujú, že úspešnosť tohoto konceptu je vyše 75 %-ná. A tak ma neprekvapilo, že tento FODMAP koncept z dielne prof. Petra Gibsona z austrálskej Monash University zabral aj spomínanej klientke. Dokonca sa u nej podarilo postupnými krokmi vyriešiť aj veľmi ťažké akné. Odvtedy sme v AKV prešli dlhú cestu náročného a poctivého štúdia, praktických skúseností, pádov aj úspechov a tak som si povedal, že je čas priniesť tieto naše skúsenosti všetkým ľuďom, ktorí trpia rôznymi funkčnými poruchami trávenia. My už skutočne takmer neriešime nadváhu a obezitu, ale viac ako 90 % našej klientely tvoria ľudia s poruchami a diagnózami tráviaceho systému, ktorí nedostanú účinnú pomoc inde. Keď teraz vidím, že niektorým ľuďom sa doslova v priebehu dní zmierňujú aj strácajú problémy, ktorými trpia dlhé roky, viem, že to má zmysel a cítim sa požehnaný. Nedokážeme síce ešte pomôcť úplne všetkým, ale vo väčšine prípadov celkom určite áno. V knihe „(Za)chráňte svoje črevo“ sa dozviete toľko nečakaných a nových informácií, že sa na svoj tráviaci systém už navždy budete pozerať inak.

Nemyslíte si, že kniha je pre bežného čitateľa náročná?

Snažil som sa ju napísať veľmi zrozumiteľne, hoci ide o zložitú tému – stačí si pozrieť fotku mojej odbornej literatúry, ktorú som v súvislosti s touto knihou za ostatné tri roky preštudoval. Prvé ohlasy hovoria, že tí, ktorí hľadajú riešenie svojich problémov, sú veľmi spokojní. To je pre mňa veľká odmena!

Aj tak sa mi zdá iná ako vaše predošlé knihy.

Každá moja kniha je niečím iná :-) Táto vás vtiahne do krásneho a tajomného mikrosveta a pomôže vám vyriešiť väčšinu tráviacich problémov a mnohých ochorení tráviaceho systému. Vraj sa to miestami číta ako detektívka. A dozviete sa veľa vecí, o ktorých sme ešte nedávno ani netušili!

Hm, a táto je iná aj tým, že obsahuje vlastne dve knihy – z druhej strany vašej knihy je „Protiprdkavá kuchárska kniha“, ktorá obsahuje 80 receptov. Niektoré vyzerajú veľmi dobre, iné by som asi neskúšala.

Presne tak, a preto ich je dosť na to, aby si tam každý našiel to, čo mu bude chutiť. Som si istý, že milé a šarmantné autorky receptov a moje spoluautorky a kolegyne z AKV Ivana Mesárošová a Petra Gálisová si vás získajú aj k tomu, aby ste neskôr vyskúšali aj niečo, čo sa vám teraz bude zdať zvláštne. Majú veľký zmysel pre chuť a detail a pritom ide o jednoduché recepty z ľahko dostupných surovín. Navyše, väčšinu jedál si pripravíte do 25 minút. Raňajky, polievky, šaláty, hlavné jedlá, omáčky, dressingy aj dezerty – a to všetko zo surovín, ktoré nie sú klasickým spúšťačom nafukovania, kŕčov, hnačky a iných príznakov syndrómu dráždivého/dysfunkčného hrubého čreva. Nielen chutia, ale fungujú.

Viem, že vydať vlastnú kuchársku knihu nie je vôbec jednoduché.

Nie je. Väčšina ľudí nemôže tušiť, koľkokrát sme tie recepty skúšali, chutnali, diskutovali o surovinách, skladali nielen chute, ale aj vizuál. A keď sme mali recepty nachystané, prišiel ešte väčší krok – všetko bolo treba navariť a profesionálne nafotiť. Že sa nám to podarilo tak krásne, za to patrí vďaka pánovi riaditeľovi Jozefovi Horákovi a jeho milým kolegom aj dvom študentom zo Strednej odbornej školy gastronómie a hotelových služieb na Farského ulici v Bratislave. Našli sme tam skvelé zázemie na niekoľko dní intenzívnej práce, kde sa už k slovu dostali nielen autorky receptov, lebo sa znovu všetko varilo a dizajnovalo, ale aj naša „dvorná“ fotografka Janka Ardanová. Takže „Protiprdkavá kuchárska kniha“ obsahuje iba naše originálne recepty a naše originálne fotografie a navyše je v obľúbenej špirálovej väzbe, s ktorou sa dobre narába aj pri varení. Naši čitatelia ju už dobre poznajú z predchádzajúcich kníh.

Podľa fotky z kuchyne ste si to všetci užívali.

Prvý deň bol náročný, ale potom už išlo všetko ľahšie a bolo veselo. Hlavne vraj preto, že som pri tom nebol ja :-) Petra a Ivana na to rady spomínajú a doteraz mi nechcú prezradiť, prečo sa tak smiali, keď som zjedol dve misky ich výborného Low-FODMAP ryžového nákypu.

Vy ste pri tom varení naozaj neboli osobne? Nechali ste im voľnú ruku?

No, musel som už v minulosti prehltnúť horkú pilulku poznania, že vraj som pri finálnom varení a fotení skôr otravný ako pomocný. Chápete to? Nechcú ma tam vtedy!! :-) Lenže ja viem, že sa môžem na ne spoľahnúť, cha!

Ste autorom knižných bestsellerov, ktorých sa v Českej republike a na Slovensku predalo viac ako 900 tisíc kusov. Vaše knihy inšpirujú množstvo ľudí. Čo inšpiruje Vás?

To isté, prečo som sa rozhodol vyštudovať lekársku fakultu – snaha byť užitočný a pomáhať ľuďom. Nakoniec sa to zvrtlo tak, že ľudí neliečim, ale snažím sa im ukázať spôsob ako sa chorobám vyhýbať. Mám totiž pocit, že je rozumnejšie postaviť hore na okraji priepasti zábradlie ako tam dolu budovať stanicu prvej pomoci – alebo rovno pohrebnú službu...

Uvažovali ste niekedy napísať žánrovo úplne odlišnú knihu, napríklad beletristickú?

Dostávam takúto otázku a vždy ma privedie trochu do rozpakov. Ako gymnazista som písal básne, z ktorých niečo vybral Daniel Hevier do nejakého výberu mladých autorov a dodnes sa mi vyhráža, že nejakú knihu s mojim textami vydá, ale zatiaľ má, našťastie, dosť svojej práce. Možno, keď už budem mať pocit, že o výžive a zdraví nemám viac čo povedať, objaví sa túžba skúsiť napísať niečo iné.

Je niečo, čo v procese tvorby vyslovene nemáte radi?

Čakanie, kým príde kniha z tlačiarne. Zvyčajne vtedy odcestujem aspoň na chvíľu niekam preč, aby mi to prešlo rýchlejšie.

Ohlasy na Vaše knihy sú veľmi pozitívne. Aké sú stretnutia s Vašimi čitateľmi?

Príjemné. Je to tá najlepšia odmena za prácu. Iste, podpísať faktúru za predané knihy je fajn, ale bez tej ľudskej reakcie, by ma to naozaj nebavilo. Ja už pri písaní myslím na ľudí, ktorým knihu adresujem, rozprávam sa s nimi v duchu, predstavujem si ich reakcie, potreby a očakávania.

V knihe riešite aj rôzne potravinové senzitivity a alergie. Máte aj vy na niečo alergiu?

Žiaľ, asi na tekvicu hokkaidó, paradajky, agresivitu, klamstvo, zbabelosť, tuposť a zlých ľudí.

Stravovali ste sa vždy zdravo?

Nie. Ešte ani ako reprezentanti Česko-Slovenska v plávaní sme nevedeli vtedy o výžive takmer nič, išli sme iba podľa kalorickej hodnoty a tak som pred dôležitými finále vypil plechovku salka, zjedol balík arašidov alebo štvrťkilovú čokoládu, hrôza! Keby som vtedy vedel to, čo viem dnes, moje rekordy mohli byť ešte lepšie :-)

A dnes? Zhrešíte občas? Dáte si napríklad čokoládu?

Horkú čokoládu jem každý deň! Občas si dám aj čokoládové brownie alebo cheesecake. Avšak nič z toho, čo považujem za naozaj zlé, nejem ani nepijem. Keby to bolo inak, už by mi dnes nikto neveril. Pracujem a pôsobím vyše 27 rokov, to by ste ma už dávno prekukli. Nie, nepatrím k tým, ktorí kážu vodu a pijú víno. Okrem arogancie, hlúposti a zbabelosti, neznášam aj klamstvo.

Máte nejaký sen?

Podľa mňa sa bez snov nedá žiť. Keď človek nemá sny, tak je mŕtvy. Teraz mám sen oddýchnuť si po písaní a produkovaní náročnej knihy a potom sa budem tešiť na Vianoce. Prvé darčeky už mám kúpené, baliť začínam ako každý rok už 1. decembra. A potom snívam, že tento rok sa mi možno konečne podarí prežiť vo februári pár týždňov na Floride – keď idete hrať tenis, nemusíte pozerať z okna, či bude pršať a na aute nemusíte mať strechu :-)

Je ešte niečo, čo ešte chcete odkázať našim čitateľkám?

Padáme všetci, je to údel človeka. Ale vstávame iba niektorí. Pridáte sa? Bez ohľadu na to, čo sa deje „tam vonku“, telo, srdce ani duša sa nemusia s veľkým potešením váľať v blate.