Učaroval im starý mlyn, dnes v ňom bývajú: Fantázia, čo dokázali manželia z Banskej Štiavnice vlastnými rukami

Keď sme odbočili z hlavnej cesty a prešli pár metrov po kľukatej cestičke, odrazu sa pred nami objavila obrovská lúka obkolesená stromami a na nej stál pri potoku dom.

Hoci Michal (37) býval so svojou priateľkou Júliou (29) v krásnom byte s terasou v centre Banskej Štiavnice, obaja túžili žiť niekde na samote. Ich sen sa začal plniť, keď zistili, že pár kilometrov od mesta je na predaj starý mlyn. Učaroval im a dnes v ňom už bývajú.

Michal, ktorý vyštudoval dizajn na technickej Univerzite vo Zvolene, premenil čiastočne zrekonštruovaný mlyn na dom so všetkými vymoženosťami moderného bývania. Jeho šarm mu však ponechal a zachoval aj pôvodné rysy. Na fasáde ostali malé okná i časť kamenných múrov, v interiéri zasa väzné trámy a stropnice.

Kým dom dostal dnešnú podobu, poriadne sa s dvomi pomocníkmi narobili. „Keďže sme už byt v meste k určitému termínu predali, museli sme robiť aj v zime a často bez elektriny. Každý deň deväť hodín. Ak nám to počasie dovolilo, robili sme vonku, keď mrzlo, kúrili sme v peci a pokračovali vnútri s inými prácami. Okrem bežných stavebných prác sme museli napríklad zvýšiť aj dvere, pretože tie pôvodné boli pre nás veľmi nízke.“

Prvotná myšlienka bola priestor trochu otvoriť, takže rekonštrukcia sa začala vybúraním dvoch pôvodných okien a vymurovaním tehlových klenieb ako príprava na prístavbu. Potom do domu dotiahli zdroj elektriny a vodu z vlastnej studne. Vyčistili staré múry, k mlynu pristavali presklený obytný priestor, priestrannú terasu a drevené obvodové chodníčky. Vnútri dostavali priečky, položili nové podlahy, omietli niektoré steny a vymaľovali. Priebežne, skoro dva mesiace, robil Michal aj schody. Bez väčších zmien ostala iba pivničná časť, kde je umiestnený kotol so zásobníkom na pelety, ktorý umožňuje pohodlné vykurovanie celého domu, a malá vodárnička.

Po zime má Michal ešte v pláne dorobiť aj mlynské koleso na potoku pri vežičke, opraviť kamenné múriky pri prístupovej ceste, dobudovať parkovanie pre autá a všetko má už pripravené aj na zelenú strechu na prístavbe. Spolu s Júliou však svorne tvrdia, že sú vďační všetkým, ktorí im pomáhali a podporovali ich pri plnení sna, pretože bez podpory okolia, rodiny a priateľov by sa im to určite nepodarilo v tejto podobe a za taký krátky čas.

„Pôvodne bol tento objekt mlynom, neskôr hájenkou a pred tým, ako si z neho niekto urobil chalupu, využívali ho štátne lesy ako pílu. My sme sa sem prišli pozrieť, keď sme sa z televíznej relácie dozvedeli, že je na predaj. A hneď nám učaroval,“ priznávajú obaja.

Dom je prístupný z terasy a z pavlače, odkiaľ sa vchádza do prístavby, kde sa nachádza obývačka a jedáleň. Presklené steny nielenže vpustili do celého interiéru dostatok prirodzeného svetla, ale poskytujú aj nádherný výhľad do okolia. „Každú chvíľu sem prídu srnky a iné zvieratá z lesa,“ tešia sa domáci z nevšedného výhľadu a dodávajú, že je tiež zaujímavé sledovať, ako sa počas rôznych ročných období príroda mení priamo pred ich očami.

Pri stavbe musel Michal niektoré veci konzultovať s architektom Petrom, no do zariaďovania interiéru sa už pustili sami. Od začiatku vedeli, kde bude jedáleň, kde sedačka, kútik na čítanie ako i to, že pri varení sa nechcú pozerať do steny, ale komunikovať s ostatnými alebo vidieť pred sebou stále sa meniacu prírodu. Snažili sa, aby zariadenie všetkých miestností, najmä čo sa týka materiálového riešenia, korešpondovalo s exteriérom. A tak ich prepojili dreveným trámovým stropom. Steny, pokiaľ to bolo možné, nechali bez omietania, priznali kameň. „Snažili sme sa uplatniť čo najviac prírodných materiálov, najmä drevo a kameň – či už vo forme podláh, odhalených trámov, schodov a okenných lemovaní,“ ukazuje nám Michal nádhernú naturálnu kombináciu, ktorú dopĺňajú biele steny.

Farebnosť odvíjali od pôvodných modrých okien, ktoré najlepšie vyniknú pri bielych stenách. Tehličky okolo nich i nad dverami zasa ladia s podlahou a drevenými trámami. Väčšinu nábytku, zariadenia či doplnkov si zvolili v jemných pastelových farbách, ktoré vytvárajú pekný kontrast s robustnými kusmi nábytku z tmavého dreva.

Kým všetko našli a zladili podľa svojich predstáv, pri výbere strávili skoro mesiac. „V obchodoch sme vtedy mali taký prehľad, že niekedy boli aj samotné pokladníčky prekvapené, že majú taký tovar,“ so smiechom nám povedala Júlia. I keď väčšinu nábytku kúpili, na dokonalom doladení interiéru sa prejavila Michalova kreativita.

Prázdny priestor nad oknami doplnil po celom obvode policami na knihy, do ďalšieho voľného priestoru pod schodmi schoval práčku. V kúpeľni sám vyrobil dosku pod umývadlami a v obývač-ke zasa rozpílil a zväčšil stolík, aby pekne zapasoval do priestoru.

Veľa zaujímavých doplnkov kúpili cez internet. Napríklad na keramické vypínače zo Španielska čakali vyše mesiaca. V rovnakom štýle zohnali cez internet toastovač a mikrovlnku, ale najviac sa asi tešili z lodných kladiek, ktoré slúžia ako vešiaky v kúpeľni.

Výber materiálov a interiérový dizajn urobili svoje aj v podkroví, kde sa nachádzajú dve miestnosti. Zaujali nás vysokolesklé podlahy a obyčajné stolíky, ktoré prerobili tak, že málokto v nich spozná pôvodné kusy. Prefarbovali ich trikrát, kým boli s ich odtieňom spokojní, a potom ešte zlatou farbou nafarbili úchytky a nožičky.

Na tejto návšteve sme sa presvedčili, že aj starý opustený mlyn možno zrekonštruovať do takej podoby, aby poskytol majiteľom krásne, nadštandardné a komfortné bývanie, pričom možno zachovať pôvodný charakter stavby a navyše takouto recykláciou zachrániť aj kus prírody.