Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

NCPZ3417 Anka Šišková

Anna Šišková

Zdroj: Dušan Křístek

Reklama

Herečka Anna Šišková (57) a jej dve dospelé dcéry Dorota (34) a Tereza (29) sú zohraná trojica. Aké sú ich vzájomné vzťahy a spolupráca na spoločných projektoch?

Pochádzate z Terchovej, kam sa stále rada vraciate. Ako si spomínate na rodnú dedinu?

– A: Vždy, keď cestujem autom z Bratislavy, tak sa už okolo Trenčína začínam tešiť z kopcov, ktoré sa dvíhajú okolo ciest. Neuveriteľne mi chýbajú hory a lesy, uprostred ktorých som vyrástla. Tu v Bratislave okrem Koliby nevidíte kúsok nejakej hory. Aj keď chodím na bicykli do blízkych lesov okolo Dunaja, ale je to iný, listnatý, riedky les. Ten náš vo Vrátnej doline je hustý, čierny, voňavý od ihličnatých stromov. Vždy mi srdce stisne, keď sa tam vraciam.

Vďaka Dorotke ste už tri roky babkou. Ako to zmení vzťah mamy a dcéry?

– A: Ja som šťastná „baba“. Tak ma volá Filipko. Keď treba Dorotke pomôcť, chodím poňho do škôlky, už ma tam poznajú, beriem ho na výlety električkou (smiech). Rád sa pozerá na hracie hodiny v centre. Už teraz čisto spieva, čo znamená, že má sluch, a čo ma teda prekvapuje, že už takýto maličký má zmysel pre humor a robí si zo mňa srandu. Máme svoj vymyslený svet, v ktorom si vymýšľame rôzne hry. On je väčšinou šofér, lebo jazdí na malej plastovej motorke, ja som policajt alebo pumpár...

– D: Ja vďaka synovi viem mamu lepšie pochopiť, čo tým myslela, že som bola niekedy nezvládnuteľná a nevedela, čo so mnou. Aj ja mám, asi ako každá matka, tieto pocity.

Dorota, zmenil vás nejako váš syn?

– D: Vôbec ma nezmenil. Je to super týpek, strašne nás vie s mužom rozosmiať, hrozné „hlody“ dáva. (smiech) Ale ja stále robím to, čo vždy, akurát som musela vypustiť hardcore trekking (náročnú turistiku). Práve koncertujeme s Kubom Ursínym a kapelkou Talent Transport s projektom Peter a Lucia, do toho koncertujem aj so svojou kapelou Macíky, kde hráme moje pesničky, pripravili sme vo veľkej zostave koncert albumu Bolo nás jedenásť na otvorenie Pohody, komponujem veci na nový album, dopisujem druhú knihu...

Zdroj: archív A. Š.

Anka je nielen hrdá mama, ale už aj šťastná babička.

Je toho viac ako dosť. Stíhate ku koncertovaniu a výchove sprevádzať naďalej ľudí po svete?

– D: Samozrejme, stále vozím ľudí do Ázie, hlavne do Nepálu, Indie a na Maldivy. Na všetkých mojich výletoch (neznášam slovo zájazdy!) zažijú ľudia naozajstný zážitok zo stretnutia s ich kultúrou a nie nejaký sterilný rezort. Keď vás vezmem na Maldivy, tiež to nebude do rezortu. Robíme výlety na miestne rybárske a plantážnicke ostrovy alebo sa plavíme týždeň po Maldivách, šnorchlujeme s rajami, potápame sa, robíme pikniky na neobývaných ostrovoch. Nikto u nás na Slovensku nevie, že Maldivy sa dajú robiť aj dobrodružne, aj bez nudy a hlavne úplne lacno. A to pri všetkom komforte. Ja chcem ísť k ľuďom blízko, vidieť, ako žijú a čo robia. Ležať na čistej bielej pláži, nechávať sa omamovať nekonečnou tyrkysovou vodou a jesť ich jedlá. Moje výlety sú také lacné, že už sa môžeme vykašľať aj na Chorvátsko. (smiech)

Anka, hrali ste v mnohých divadelných predstaveniach i vo filmoch. Za mnohé ste dostali ocenenia. Na čom teraz pracujete?

– A: Momentálne skúšame s mojím obľúbeným kolegom Adynkom Hajdu, s ktorým sme už raz hrali iba vo dvojici predstavenie Odchody vlakov, a bola to veľká sranda. Takže aj teraz chystáme novú hru s režisérom Edom Kudláčom a bude sa to volať Otvorené manželstvo. Možno budeme chodiť s Adynkom viac na zájazdy. Na Slovensku teraz začalo „zájazdovať“ viacero divadelných skupín, čo v Česku funguje odjakživa. Je to dobre, keď chodia herci za svojimi divákmi aj do menších miest. Veríme, že naši diváci sa potešia, keď pocestujeme za nimi.

Najnovšie ste si zahrali aj v novom filme vašej dcéry Terezy s názvom Špina. Aká je spolupráca s dcérou, ktorá je režisérka?

– A: Nedávno sme mali premiéru a myslím, že je to naozaj dobrý film. Bol už na niekoľkých festivaloch: Rotterdam, Brusel, Krakov, kde vyhral ako najlepší hraný film. Alebo vo Wiesbadene, kde som bola aj ja s Terezkou. Je to krásny pocit, keď predo mnou tak veľmi chvália svetoví kritici moju dcéru, a keď zistia, že som jej mama, a chvália zase mňa za herecký výkon pred ňou. Som šťastná. Ale nejde len o nás, film je svojou témou veľmi dôležitý. Upozorňuje na závažné traumy, je to urobené cez pútavý príbeh, súčasným filmovým jazykom, takže sa to bude páčiť hlavne mladým ľuďom.

– T: Film je pre mňa aj istá forma komunikácie so spoločnosťou. A ja sa nerada bavím o blbostiach. Často sa ľudia uzatvárajú pred dôležitými témami, hľadajú senzácie a ani si neuvedomia, že ich blízki môžu trpieť práve niečím, čo oni odmietajú riešiť. So znásilnením to tak rozhodne je. Väčšina obetí mlčí a viac než polovica Slovákov si myslí, že sexuálne násilie je ospravedlniteľné.

Zdroj: archív A. Š.

Takto sme mohli Anku vidieť v divadelnom predstavení Jama deravá.

Prečo by sme mali ísť na film o znásilnení?

– T: Nie je to film o znásilnenom dievčati. Je to film o dospievaní, priateľstve a dôvere, ktorú naruší práve táto udalosť. Je to film o tom, ako sa vyrovnať s traumou, aj keď sa na svet okolo nemôžete spoľahnúť. Je to film o rodine, ktorá napriek dobrým úmyslom nedokáže komunikovať o tých najdôležitejších veciach. Pokiaľ sa ľudia budú báť na to ísť, tak sa boja sami seba.

Chystáte aj niečo nové, Terezka?

– T: Teraz dokončujem dokument o Slovensku a Vladimírovi Mečiarovi. A ďalšie projekty sú v takej ranej fáze, že o tom ešte nechcem hovoriť.

Všetky tri vediete veľmi pestrý život. Oddychujete niekedy?

– D: Jasné, kúpili sme si chatku pri Dunaji so záhradou, kde sa Filipko môže celý deň hrať, pestujem si tam kvety, sedím na dvore, večer sedíme pri ohni, v zime doma kúrime drevom. Tam vedieme taký normálny život.

– A: Ja sa rada bicyklujem, mám krásny a pohodlný bicykel, chodím na výlety, aby som mala pohyb a kondičku. Keď veľa cestujem do Prahy, veľa pracujem a nemám čas ani energiu, tak priberiem ako teraz. V lete musím vždy „zamakať“, aby som sa vrátila na svoju váhu. Teším sa aj na dovolenku pri mori a dlhé plávanie, to je moje.

– T: Mám veľmi náročný rok, takže pre mňa je ťažké nájsť si čas napríklad na dovolenku, ale pri cestovaní oddychujem.

Každá žijete a pracujete v inom meste, Tereza študuje v Prahe, mama žije v Bratislave a Dorota je často na cestách medzi Európou a Áziou – stretávate sa vôbec v trojici?

– T: Iba operatívne. Mama často chodí do Prahy hrať, tak sa vidíme my dve. A ja zase chodím nakrúcať na Slovensko. Vtedy bývam u mamy a stretávam sa aj s Doro a jej rodinou. Alebo ideme niekam na dovolenku, len to je už naozaj ťažké naplánovať.

Vyberáme pre vás niečo PLUS