NEISTOTA: Ako prežívala tehotenstvo Zuzka Schowanetz Haasová? Na TOTO si musela dať pozor...

Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že budete mať bábätko?
– Zuzana: Nastala klasická radosť a slzy v očiach. Prvý impulz bol, že ideme na to! Idem opäť bojovať a veľmi sa teším. Mala som taký vnútorný pocit, že ten štvrtý raz to vyjde. Potom som to musela oznámiť lekárom. Tí to zobrali úžasne a nedali na­javo obavy, práve naopak, šli do toho so mnou.
– Viliam: Najskôr sme to tušili, no test to nepotvrdil, a tak sme čakali. Potom to bolo, samozrejme, úžasné. Zároveň nám v tom čase začal kovid a aj keď sme to chceli riešiť s lekármi, nedalo sa, lebo sme boli doma v karanténe.
– Zuzana: Áno, po tom všetkom, čo sa mi stalo, som potrebovala lekárov práve na začiatku tehotenstva. Bolo nutné všetko ponastavovať, všetko prekonzultovať. V prípade diabetičky je to veľký „prúser“, pretože prvý trimester nastávajú veľké zmeny inzulínu a glykémie, tie môžu vyletieť, čo je nebezpečné pre vývin bábätka. A ja som mala počas kovidu brutálny cukor.

Ako ste prekonávali strach po tom, čo ste o dve detičky prišli?
– Z: Stále som sa bála, ale vravela som si, že každé tehotenstvo je iné a už len tá „maličkosť“, že mám iného partnera, je veľká vec, a preto nám to tehotenstvo vyjde. Keď máte kombináciu dvoch ľudí, ktorí k sebe nepasujú, môžete sa postaviť aj na hlavu a nepodarí sa to. Mala som zlú skúsenosť, ale keďže som veľmi optimistický človek, prevládalo skôr nadšenie a radosť, aj keď bola krehká. Stále som si držala taký jemný odstup. Napríklad som si vravela, že v izbičke ešte nechcem mať postieľku. Ale kvôli Viliamovi som to prekonala. Keby to bolo na mne, tak si veci nachystám, až keď sa dieťatko narodí a bude živé.
– V: Niekto má možno predsudky alebo takú poverčivosť nechystať veci dopredu, ale my sme pozitívni ľudia, vedeli sme, do čoho ideme, že to chceme... V podstate, keď sme si to nachystali a pozerali sa na to, vedeli sme, že to už inak ako dobre dopadnúť nemôže. (Úsmev.)