Neposlušné celebrity: Čím vytáčali pani učiteľky v škole?

Oslovili sme aj ľudí známych svojou nezničiteľnou energiou s otázkou, či sa im darilo v pokoji obsedieť v škole a čím vytáčali milé pani učiteľky?

Nikdy som nebol vzorný žiak tak, ako si to predstavovali pani učiteľky. Ani moje dcéry.

Bol som pokojný študent. Príliš som učiteľov nevytáčal. Nebavila ma matematika. Mal som obdobie, že som sa ju nechcel učiť, čísla, čísla, samé čísla. V praktickom živote používam plus, mínus, krát, delenie a percentá.

Pamätám si na jednu poznámku, ktorá znela: Naháňala sa s chlapcami po triede a ostrekovala ich vodou zo striekačky. Odjakživa som však bola prispôsobivá, obsedela som v lavici úplne v pohode, stačilo, že som sa vybláznila cez prestávky. Jediné, čo mi ohromne prekážalo, bol ten ťažký ruksak, čo sme nosili dennodenne na chrbtoch... To by mali zakázať!

Na strednej škole som bol v kategórii študent vrcholový športovec, čo v preklade znamenalo strpme ho a veľa od neho nechcime. Posadili ma do prednej lavice, aby ma mali na očiach. To bol pre mňa trochu problém, lebo pred začiatkom vyučovania som mal za sebou dvojhodinový tréning. Takže, keď moji spolužiaci spali, ja som sa už trápil vo vode. No a keď sa moji spolužiaci sústredili v škole, tak ja som zase v lavici od únavy spal. Triedna profesorka mi pri rozlúčke povedala: „Voštinár, veď vy máte aj oči. Doteraz ste ich mali zavreté.“ Moje deti, našťastie, po mne nie sú.

Vždy som bola extrémne živé dieťa. Ani denno-denné absolvovanie krúžkov ma nevyčerpalo a počas vyučovania som stále niečo vymýšľala. Učiteľky ma cez hodiny priebežne vyvolávali, no ja som im vždy odrecitovala, čokoľvek chceli vedieť. Bola som jednotkárka, ale so správaním som mala vraj problémy. Neznášala som nespravodlivosť, a tak som bola na čele rôznych vzbúr, výmen názorov, obhajoby spolužiakov. Preto som domov často nosila poznámky o svojej drzosti.