Nicole Kidman bývala ako cigánka: Rozvod s Tomom bol ťažký

Strach je výzva, ktorá ju ženie vpred. Aj preto zvládla život s Tomom Cruisom, aj život bez neho. A preto je mama na všetky spôsoby.

Hviezda červených kobercov, majiteľka Oscara, niekoľkých Zlatých glóbusov, nositeľka Radu Austrálie a hlavná postava kasových trhákov, ktoré majú hĺbku, šírku alebo aspoň poriadnu dávku romantiky, je všetko možné, iba nie hviezda. Pred luxusnou vilou kdesi v hollywoodskych kopcoch dala prednosť láske v Tennessee. Tam v tichu a bezpečí žije na farme a hrá svoju životnú úlohu.

Dobrú ženu pre manžela číslo dva, country speváka Keitha Urbana, a dobrú mamu štyroch detí. Z nich si prvé dve, Isabellu (20) a Connora (18), adoptovala ešte ako zákonitá pána Cruisa, tretie, dcéru Sunday Rose (4), ako jediné naozaj porodila a posledné, Faith Margaret (2), za ňu vynosila náhradná mama. Vraj pre vek už nechcela riskovať tehotenstvo. Ale inak jej guráž nechýba. O tom vás presvedčí v exkluzívnom rozhovore.

Väčšina úloh, ktoré ste stvárnili za posledné roky, boli silné ženy, ktoré sa vymykali zo stereotypu. Toto vás fascinuje?

Áno, hrať výnimočné a silné ženy je česť. Môžu byť aj kontroverzné, ako napríklad postava Charllote Bless v psychodráme Reportér. Som človek, ktorý sa potrebuje nakopnúť výzvou. Tým, že sa prekonám a zvládnem nové, nebezpečné veci, že posuniem svoje hranice.

S filmom Reportér ste ich posunuli poriadne. Svet ste šokovali tým, ako dokážete zahrať sexuálnu zvodkyňu, a neodmietli ste ani scénu, pri ktorej močíte na Zacka Efrona. Asi sme vás zaškatuľkovali predčasne...

Kto film videl, vie, že to nebolo samoúčelné. No priznávam sa, že som rada opovážlivá. Vo filme vyskočím z lietadla a na krídle robím arabesky. V reálnom živote sa chodím v noci potápať, lebo ma to zvláštnym spôsobom upokojuje. Je to opovážlivosť, extrémizmus? Pre mňa sú to výzvy. Zatiaľ najväčšou však nebola úloha sexuálnej zvodkyne v Reportérovi, ale postava vo filme Stokerovci. Hrám mamu, ktorú nemá rada jej vlastná dcéra. Z toho ma pri filmovaní naozaj mrazilo.

Bojíte sa, že by sa vám to mohlo naozaj stať?

Bože, dúfam, že nie. Nie, myslím, že niečo také sa v našej rodine nestane. Ale kvôli úlohe som na vlastnej koži skúsila ten nepríjemný pocit, keď svoje dieťa nepoznáte, bezmocne sa naň dívate a chcete sa opýtať: Kto si? To je fakt silná káva, obrovská dynamika, emócie...

Režisérom Stokerovcov je Juhokórejčan Park Chan-wook. Bolo zložité pochopiť ho, keďže hovorí inou rečou a je z inej kultúry?

Bolo to špecifické a mnoho slov sme si museli vysvetľovať. Často som si nebola istá, či to, čo hrám, je naozaj to, čo režisér chce.

Scenár filmu napísal herec Wentworth Miller. Aký bol prvý dojem? Bolo cítiť, že nie je z pera profesionálneho scenáristu?

Čítala som ho niekoľkokrát, veľakrát sa súvislosti a kontext ukrývali medzi riadkami. Musela som ho najskôr vstrebať, aby som nadobudla výsledný pocit. Nie je v ňom veľa dialógov, ale má atmosféru. A to je silná parketa režiséra Parka. Jeho filmy stoja na obrazoch, detailoch a precíznosti oveľa viac než na tom, čo postavy hovoria. Park dokáže s farbami a hudbou to čo nikto iný. Aj bez dialógov vyrozpráva silný príbeh. Herec je tiež dôležitý, ale je iba jedným z jeho inštrumentov.

Filmy, ktoré ste natočili po rozvode s Tomom Cruisom, sú zásadne iné ako tie predtým. Romantiku vystriedala dráma, silné charaktery, postavy, ktoré dráždia. Ste od rozvodu iná?

Len ma zaujímajú veci, ktoré nepatria do hlavného prúdu. Predtým som sa snažila prispôsobiť, byť konformnejšia, plniť očakávania. Dnes mi je to jedno. Mojou podstatou je ísť proti prúdu. Vždy som sa vzpierala, keď ľudia odo mňa očakávali, že budem robiť veci, ktoré považujú oni za správne.

Takže ste neriešili, že sa nehodí, aby mama štyroch detí hrala vo filme Reportér ženu oddávajúcu sa odsúdencovi?

Nikto predtým odo mňa také sexuálne scény nežiadal. Neriešila som, či sa to hodí na mamu štyroch detí, no dosť surová sexualita filmu ma desila. Na druhej strane som herečka. K mojej pracovnej náplni patrí zvládnuť postavu. Nie utiecť pred ňou niekam ďaleko, ako sa žiadalo Nicole žene, matke, manželke, neherečke. Povedala som si, že len zahrám, čo treba, a nebudem sa nad tým radšej zamýšľať.

Vyžaduje to veľa sebazaprenia?

S každou postavou si robím starosti, bez ohľadu na milostné scény. Mám meno profesionálky, ktorá chce zo seba dostať maximum. Čiastočne za to môže strach, že nie som dosť dobrá. Stačí sa opýtať a jedným dychom vám vymenujem tucet herečiek, ktoré by to podľa mňa mohli zvládnuť lepšie. Moje myšlienky sa so mnou zahrávajú, a tak mi neostáva iné, len do postavy doslova skočiť. Dá to zabrať, teraz to už našťastie zvládam lepšie, ako keď som bola mladšia, vtedy to bol riadny kolotoč! Chvíľu som si stopercentne verila, aby som sa v nasledujúcej chvíli stopercentne spochybnila...

Profesionálne sa vám začalo dariť oveľa lepšie, keď ste sa rozviedli s Tomom. Prišli rozvodové papiere a v tesnom závese za nimi Oscar, Zlatý glóbus... Bola to satisfakcia? Znamenie?

Bok to mix pocitov. Chcete buchnúť šampanské a zároveň sa cítite ako najosamelejšia bytosť na svete. Chvíle, keď sa vám neuveriteľne darí v práci, akoby svietili stowattovými žiarovkami na to prázdno v živote. Bolo to veľmi zvláštne obdobie, kolízia súkromného života s pracovným. Dostávala som ocenenia a vyznamenania.

Inokedy by som hádam aj poskočila od radosti, ale keď zúfalo túžite po dieťati, po naozajstnom, naplnenom živote, bojíte sa, či tá soška, glóbus, hviezda na chodníku nie sú cynický úškrn osudu. Však si predstavte, že som v tom čase nemala ani domov! Bývanie som si prenajímala, chvíľu som bola tam, chvíľu tu. Ako cigánka.

Ale neboli ste úplne sama, mali ste predsa adoptívnu dcéru a syna...

Úprimne, nestačilo mi to. Chcela som mať TÚ osobu, toho človeka, s ktorým by som mohla žiť svoj život. Deliť sa oň.

A potom, kde sa vzal, tu sa vzal, objavil sa Keith Urban a povedal: Ži so mnou.

Áno, v skratke to bolo asi tak. Povedal: „Teraz žijem v Tennessee, čo ty na to?“ A ja, že to neznie ako výhra. Ale dnes viem, že som vyhrala.

Pred pár mesiacmi ste nakrúcali vo Francúzsku film o Grace Kelly. Tá sa pre lásku vzdala slávy a nablýskaného Hollywoodu. Podobnosť s vaším životom čisto náhodná?

Ja som sa ničoho nevzdala, o nič som neprišla, nič nestratila. Naopak, získala som úplne všetko. Z Austrálie som priletela do New Yorku v roku 1989 s romantickými predstavami, aké vo vás zanechá Sinatrov song New York, New York. Hrala som v divadle Oféliu, mala som jej plnú hlavu, no neodvážila som sa domyslieť, kam by som sa mala pohnúť ďalej. Potom som stretla Toma. Prišlo obdobie života, ktorému teraz hovorím „slávne združenie“. Bolo to ako tu som a pevne sa ťa držím za ruku, bolo to ohromujúce aj zvláštne. Nech som sa však snažila akokoľvek, neprišla som tomu celkom na chuť. Bola som taká hanblivá... Komfortne som sa necítila nikde okrem domova. Neviem si užívať slávu, som oveľa radšej, keď môžem stáť bokom.

Prečo potom hráte?

Lebo je to moja práca. Chcem pracovať, ale chcem byť aj s rodinou. Snažím sa byť preč čo najmenej, lebo ich nesmierne milujem. Až tak, že ma to desí. Niekoľkokrát sa mi už stalo, že som sa na filmovačke zobudila uprostred noci v panike, aká som na nich naviazaná.

Bojíte sa, že by to mohla byť závislosť? Alebo ste „len“ našli to, po čom ste vždy túžili?

Čas neskutočne letí. Dve deti sú už dospelé. Ani neviem, ako to prišlo. Bojím sa, že sa to zopakuje aj s dievčatami. Dnes sú ešte malé, no zajtra už budú dospelé. Nechcem sa pripraviť o žiadnu chvíľu s nimi, nechcem sa ukrátiť o život s Keithom, ktorý mi dáva istotu. Pri ňom som dokázala prekonať hanblivosť a ostych, objaviť svoju sexualitu...

Viem, že napísané to možno vyznie banálne, ale zachránil ma, keď som sa topila. Potrebujem ochranu. Nie je to o tom, že by som si sama neporadila, nevedela sa uživiť alebo vychovávať deti. Každý chce cítiť, že niekto za ním stojí, že sa môže spoľahnúť. Ja to mám a neberiem to na ľahkú váhu.

Že bude z Nicole Mary Kidman (45) svetobežníčka, to predurčil osud, keď sa v americkom Honolulu narodila austrálskym rodičom. Vo hviezdach mala možno napísané aj to, že by sa mala stať modelkou. So svojou výškou, s dlhými nohami, štíhlou postavou a gloriolou ryšavých vlasov okolo porcelánovo bielej tváre vyzerá ako éterická bohyňa a nie dievča vyrastajúce pod horúcim slnkom. Na modelku však bola príliš hanblivá a feministická. Tak je teda herečka.

Po desaťročnom nekomfortnom období v úlohe ozdoby Toma Cruisa síce zakúsila osamelosť, no napriek tomu nevzala prvé, čo išlo okolo. Spomeňme romániky s Lennym Kravitzom či Robbiem Williamsom. Počkala si na pána pravého a na plátne uprednostňuje úlohy silných žien. „Vždy som mala tendenciu byť ženou, ktorá chráni iné ženy. Mám mladšiu sestru, dcéry, kamarátky a vychovala ma mama feministka. Byť feministka neznamená nenávidieť mužov. Znamená to, že potrebujeme jedna druhú chrániť a pomáhať si. Chcem, aby ženy vedeli, že som na ich strane. Byť ženou je niekedy tvrdé, zvyčajne sme oveľa viac kritizované za to, čo robíme. Posudzujú nás prísnejšie než mužov, preto je kamarátstvo medzi ženami také dôležité.“