Zuzana Norisová hodinového manžela nepotrebuje! Keď zistíte, čo dokáže jej muž, budete jej ticho závidieť
1. 2. 2017, 17:40

Zdroj: TV JOJ
Zuzana Norisová po materskej už zarezáva. Ako zvláda prácu, starostlivosť o dcérku Júliu a prečo nepotrebuje hodinového manžela?

Zdroj: Stanislava Topoľská

Zdroj: Stanislava Topoľská

Zdroj: TV JOJ
Galéria k článku
Spomínali ste film Manžel na hodinu. Vy takého asi nepotrebujete, keďže Ondrej je vraj veľmi zručný.
Je, mám pocit, že vie skoro všetko! A baví ho to. Mohol by aj hodinového manžela robiť. (smiech)
Ako dlho sa už poznáte?
Študovali sme spolu na konzervatóriu. Ale dokopy sme sa dali až na Silvestra 2009/2010. Aj predtým sme po sebe pokukovali, ale ja som potom ušla do Prahy. (smiech) No asi sme si potrebovali všeličo zažiť, aby sme si uvedomili, že toto je to najlepšie.
Čo vás na ňom očarilo?
Asi taká jeho spontánnosť, bezprostrednosť, niekedy aj chaotičnosť, lebo vkuse niečo stráca a zabúda. Vždy to bol kamarát, pri ktorom som mohla byť prirodzená. A je všestranný. Vie tancovať, stepuje, aký hudobný nástroj chytí do ruky, ten mu ide, je zručný, veselý a máme podobné hodnoty. Aj on má rád prírodu a cestovanie. Je dobrodružný, ako ja. No niekedy si hovorím, že tie veci, čo vás na začiatku očaria, vedia neskôr ísť aj na nervy. (smiech)
Napríklad?
Občas ma stojí veľa síl, aby som nebola otrávená, keď zase niečo stratí. Vtedy si hovorím, skús sa k tomu postaviť tak tolerantne, ako na začiatku vzťahu a ber to s nadhľadom. No človek sa krízam občas nevyhne. Základ je však u nás dobrý a máme dcérku – sme už rodina, aj keď nie na papieri. Veľmi sa ľúbime, aj keď to občas škrípe, ale nikde to nie je úplne dokonalé. Dokonalá je láska a tá vie odpúšťať a bezbreho milovať.
Chodníčky lásky a života sú nevyspytateľné.
No, je to vtipné, kam to človeka zaveje. Vždy som si hovorila, že v Bratislave byť nechcem a som tu. Nikdy nehovor nikdy, ako sa hovorí. No na druhej strane je super, že som blízko rodičov a že si starí rodičia užijú vnučku a ona ich. Takže všetko je asi tak, ako má byť. Možno nás to niekedy zase zaveje do Prahy a budeme dochádzať sem. Kto vie... Ja som totiž taký človek, čo má rád zmeny.
Tak na dedine to zmena bude určite.
(smiech) Veru, už teraz som zvedavá, ako budem existovať v tom našom dome. Nie som dedinský typ, ale mám strašne rada prírodu, baví ma hrabať si tam lístie aj si niečo pestovať. Uvidíme.