Nová hviezda Telerána Zuzka Čimová: TAKTO sa cíti po boku Matúša Krnčoka!

Zuzka, v ​lete ste začali moderovať Teleráno. Ako si spomínate na svoj prvý moderátorský vstup?

– Prvý vstup, teda prvý úvod v Teleráne, si vybavujem veľmi matne. V ušiach mi znel najmä intenzívny tlkot môjho srdca. Bola to pre mňa zmes silných emócií, adrenalínu a zároveň obrovskej radosti.

Moderujete po boku ostrieľaného „markizáckeho“ moderátora Matúša Krnčoka. Ako sa vám s ním pracuje?

– S Matúšom sme si výborne sadli ľudsky aj profesijne. Sme podobne naladení, môžeme sa jeden na druhého spoľahnúť a zábavné chvíle zažívame počas každého vysielania. Som veľmi rada, že môžem spolupracovať práve s ním, je to výborný moderátor a super človek. (Úsmev.)

Než ste sa stali súčasťou moderátorskej šestice, boli ste redaktorkou. Prekvapilo vás, keď vám ponúkli postup?

– Pozvánku na kamerové skúšky som s radosťou prijala, no naozaj som nerátala s tým, že by sa mohla podariť táto úžasná vec. Prekvapenie bolo veľké a trvalo mi pár dní, kým som si uvedomila, že sa to naozaj deje a nesnívam. (Smiech.)

Ako ste si zvykli na to skoré ranné vstávanie?

– Musím sa priznať, že som so vstávaním spočiatku mala problém. Som nočná sova a so skorým vstávaním som vždy tak trochu bojovala. Našťastie som mala priestor vybudovať si aspoň ako-taký zvyk od konca roka 2018, keď som začala v Teleráne pracovať, a teraz to už beriem ako samozrejmú súčasť práce napriek skorému budíku. Deň sa mi začína o 3.45.

Študovali ste na fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Čo vám dala škola z profesionálneho hľadiska?

– Popri škole som pracovala v regionálnom rádiu v Skalici. Na FMK som študovala, no napriek tomu, že som pôsobila na fakulte masmediálnej komunikácie, študovala som odbor marketingová komunikácia. Svet marketingu ma už od strednej školy zaujímal a mám ho tak trochu v krvi, keďže marketingu a manažmentu sa venoval aj môj zbožňovaný dedko ako vysokoškolský profesor skoro celý svoj život. Rovnako ma lákala práca so slovom, práca redaktorky a najviac moderátorky. Preto som chcela mať prehľad z oboch týchto smerov a navyše zastávam názor, že je fajn mať aj plán B. (Úsmev.)

Snívali ste už počas školy o tom, že raz zakotvíte  v televízii Markíza v Záhorskej Bystrici?

– S televíziou Markíza som vyrastala, sme dokonca rovesníčky a už počas štúdia na vysokej škole som skúsila stážovať. Preto znie moja odpoveď – áno, ak som snívala o práci v médiách, bolo to určite v TV Markíza.

Poďme teraz k ​inej oblasti. V ​minulosti ste sa venovali tancu pri tyči nazývanému pole dance. Vďačíte mu za svoju štíhlu postavu alebo sú to gény?

– Venovala som sa mu len pár rokov. Oveľa väčšou súčasťou môjho života bolo pôsobenie v tanečnej skupine, s ktorou som precestovala celé Slovensko aj mnoho zahraničných krajín. Určite aj táto aktivita prispela k dobrej kondičke a k „svalovej pamäti“. Tancovala som 15 rokov a tréningy boli náročné. Okrem toho sa snažím udržiavať sa v kondícii celý život, a to aj prostredníctvom spomínaného tanca pri tyči, bol to super koníček.

Sama som pole dance skúsilaa viem, že to nie je najjednoduchší šport. Čím si vás získal?

– Fascinoval ma pohľad na ľahkosť, s ktorou profesionáli predvádzali svoje kúsky pri tyči. Spočiatku to bolí, nedarí sa hneď urobiť najťažšie cviky, no vďaka trpezlivosti sa o pár týždňov či mesiacov človek teší z obrovského progresu. Bavila ma na tom práca s vlastnou váhou a elegancia spojená s posilňovaním.

Viem, že ste skúsili aj zoskok padákom. Odvaha vám teda nechýba. Ste milovníčka adrenalínu?

– Áno, určite som. (Smiech.) Vychádzať zo svojej komfortnej zóny a prekonávať limity ma baví. Tandemový zoskok z lietadla bol mojím veľkým snom, splnila som si ho na 18. narodeniny.

Pre niekoho môže adrenalín predstavovať aj otužovanie, s ​ktorým už máte nejaké skúsenosti. Ako ste sa k ​tomu dostali?

– Otužovanie, naopak, ako adrenalín neberiem. Je to pre mňa skôr forma relaxu. Pred pár mesiacmi ma oslovila metóda Wima Hofa – otužovanie spojené s dychovým cvičením a meditáciou. Kombinácia týchto troch bodov priniesla do môjho uponáhľaného a nezastaviteľného vnútra príjemný pokoj a rovnováhu. Odporúčam. (Úsmev.)

Neodrádzala vás tá zima?

– Stále sa považujem za začiatočníka, takže áno. Bolo pár momentov, keď ma zima skoro zastavila. Našťastie sa jej to nepodarilo. So studenou vodou som vždy viac-menej bojovala, ale odkedy som spoznala jej pozitívne účinky, sú z nás „parťáčky“. (Smiech.) Opäť sme pri obohacujúcom opúšťaní svojej komfortnej zóny.

Súdiac podľa vašich sociálnych sietí ste aj milovníčkou turistiky. Máte ešte nejaký vrchol, ktorý chcete dosiahnuť?

– Prírodu a turistiku mám naozaj rada. Doterajší najväčší sen som si už splnila, minuloročný výstup na Gerlachovský štít bol nezabudnuteľný. V pláne mám, samozrejme, aj ďalšie vrcholy, pevne verím, že sa mi podarí splniť si aj tieto ciele.

Keďže sa vám moderátorský sen splnil, čo by ste odkázali našim čitateľkám, ktoré možno strácajú nádej, že sa ich sny splnia?

– Znie to možno ako klišé, no nestrácať nádej je dôležité. Ak ju predsa len na chvíľu stratíme, pripomeňme si cieľ, prečo to robíme a či to naozaj chceme. Každý sa stretne so situáciou, keď stratí nádej, dôležitejšie je opäť sa naštartovať. Nasledujme svoje pocity, počúvajme svoj vnútorný hlas a robme veci srdcom. Správny smer si nás skôr či neskôr nájde.

Prezradila o sebe

✔ Nesplnený sen?
Navštíviť Tanzániu a stráviť noc v džungli.

✔ Najväčší vzor?
Moja mamina a starí rodičia.

✔ Najhorší zlozvyk?
Prehnaná pedantnosť na belosť chrupu.

✔ Obľúbená kniha?
Jedna obľúbená sa vyberá ťažko. Preto odpoviem takto – skoro všetky od Dominika Dána a Jozefa Kariku.