NOVÝ ŽENÍCH z Ruže pre nevestu je poriadne NÁROČNÝ! Týchto SEDEM vecí musí spĺňať jeho NEVESTA

– Ponuka účinkovať v šou Ruža pre nevestu prišla nečakane a zo začiatku som neveril, že je myslená vážne. (Smiech.) Slovenský formát som nepoznal, takže rozhodnutie byť súčasťou projektu nepadlo ihneď, ale po viacerých rozhovoroch s mojimi najbližšími, najmä maminou, ktorá šou Ruža pre nevestu poznala. Dlhodobo žijem v zahraničí, kde mi popri práci nezostáva veľa času na hľadanie lásky. Aj to bol dôvod, prečo som prijal ponuku televízie Markíza – využiť možnosť stretnúť svoju spriaznenú dušu prostredníctvom tejto šou.

– Áno, videl som všetky časti. Formát ma zaujal, veď koniec koncov inak by som tu nebol. (Smiech.) Z toho, čo som videl, som mal pocit, že to nebude jednoduché. Páči sa mi koncept šou – hľadanie lásky a „randíčka“. Presne tak totiž fungujem v osobnom živote aj ja. Na žiadnom rande pri sviečkach by ste ma nestretli. Som človek, ktorý miluje aktivity.

– Všetok svoj čas venujem práci, ktorá je pre mňa prioritou, na ňu sústredím celú pozornosť. Bol som v štádiu života, keď som si samotu užíval a vyhovovalo mi to. Cítim však, že už prišiel ten pravý čas na lásku. Uvidíme, či stretnem tú pravú.

– Určite áno. Bude to všetko o kompromisoch aj s obchodnými partnermi, aj s potenciálnou partnerkou. Verím, že nájdeme zlatú strednú cestu, ako to všetko zladiť.

– To je ťažká otázka. Mala by mať podobné vlastnosti ako ja – byť pracovitá, cieľavedomá, mať vzťah k športu, byť inteligentná, nech sa máme o čom rozprávať. A, samozrejme, musí ovládať angličtinu. To je pre mňa základ, aby si mala čo povedať s mojimi kamarátmi. Nemám vyslovene požiadavky na výzor, ale atraktivita by jej nemala chýbať. Nemám rád lenivé, nič nerobiace ženy, ktoré nonstop pozerajú do telefónu.

– Samozrejme, že som tam mal svoje favoritky. Ale priznám sa, že prvý dojem a dojem po pár týždňoch bol úplne iný. Moje favoritky sa od epizódy k epizóde menili. Na prvý pohľad ma očarila Mirka.

– Lietadlom. (Smiech.) Štyri roky som žil v Španielsku, konkrétne na Kanárskych ostrovoch, ktoré sú obľúbenou destináciou Škandinávcov. Práve v tomto období ma veľmi ovplyvnilo, akí sú, ako pôsobia a ako žijú. Vo všeobecnosti Dánsko, Švédsko, Nórsko patria medzi „najšťastnejšie“ krajiny na život. A to sa mi potvrdilo hneď, ako som sa tam presťahoval. Prajem si, aby tak ako Nórsko bolo nastavené aj Slovensko. Či už sa to týka ekonomického systému alebo zdravotníctva. Priznám sa, že prvé tri mesiace som mal veľký kultúrny šok. Napríklad neexistuje, aby ste v autobuse mali s niekým očný kontakt, na čo som nebol zvyknutý.

– Behal som po podnikoch a rozdával životopisy. Spravil som si barmanský kurz aj kurz osobného trénera. Vtedy som ešte nevedel, ktorým smerom sa chcem orientovať. Zistil som však, že presadiť sa v trénerstve je v Osle veľmi náročné, nakoľko cvičí takmer každý. Pracovať v bare bola preto pre mňa jednoduchšia možnosť. Začal som teda ako barman. A vyvinulo sa to tak, že chalan, pre ktorého som pracoval a zbieral v podniku poháre, sa stal môj obchodný partner a sme spolumajiteľmi štyroch barov.

– Vedel som po anglicky a po španielsky, nórčinu som neovládal. Nórčina je ťažký jazyk, trvalo mi dlhšie, kým som sa naučil základy. Prvá veta, ktorú som sa naučil, bola: „Doprava a dole schodmi,“ tak som v bare navigoval na toalety. (Smiech.) Učil som sa od ľudí a teraz môžem povedať, že už hovorím plynulo. Posledný rok a pol som začal aj poriadne písať. Predtým som využíval Google prekladač, ale teraz mi to už ide samo.

– Je to už 15 rokov, čo žijem mimo Slovenska, a popravde, prvých pár rokov som si neuvedomoval, aké to je pre ňu náročné. Až neskôr mi povedala, aké ťažké pre ňu bolo to, že som pri nej nebol, keďže som jedináčik a mala iba mňa. Aj napriek tomu ma v tomto rozhodnutí vždy podporovala. Mamina si na to postupne zvykla. Dva roky na to som jej kúpil psa, aby nebola sama a mala spoločnosť. A to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohol urobiť.

– Tri- až štyrikrát do roka. Mamina chodí do Nórska za mnou, videla, čo robím, vie, ako fungujem. Je však skôr cestovateľka dovolenkového typu. Rada chodí k moru, kde si oddýchne, opáli sa. Čiže Oslo nie je úplne mesto pre ňu. (Smiech.) Pravidelne raz do týždňa spolu niekoľko hodín telefonujeme cez Facetime. Môžem teda povedať, že môj život žije aktívne so mnou.

– Jasné, aj teraz už počas natáčania s ňou komunikujem, o tom, čo sa deje. Takže je v obraze. Zaujíma ma jej názor, ale viem, že finálne rozhodnutie nechá na mňa, pretože mi dôveruje a vie, že si vyberiem správne. Ale áno, je pre mňa dôležitým poradným hlasom.

– Mám rád zimné športy. Paradoxne som ich začal robiť až v Osle, hoc Banská Bystrica má krásnu prírodu a možnosti. Keď som bol mladší, nerobil som žiaden šport, čo bolo vidieť aj na mojom zovňajšku. (Smiech.) V Nórsku je zima veľmi dlhá, takže pre mňa je veľmi dôležité robiť šport, chodiť do prírody a nejakým spôsobom sa vedieť odreagovať. Slnko tam vychádza o 9.30 h a zapadne o 15.00 h, takže človek potrebuje mať aktivitu, ktorá mu dodá endorfíny.